Straník (vrch)
| Straník | |
| vrch | |
 Pohľad od Tepličky nad Váhom
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Žilina |
| Obec | Zástranie |
| Pohorie | Kysucká vrchovina |
| Podcelok | Kysucké bradlá |
| Povodia | Váh, Kysuca |
| Nadmorská výška | 768,9 m n. m. |
| Súradnice | 49°14′15″S 18°49′38″V / 49,2375°S 18,8273°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke zo Zástrania
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Straník | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Straník (768,9 m n. m.[1]) je vrch v Kysuckej vrchovine. Leží nad žilinskou mestskou časťou Zástranie, približne 5 km východne od Žiliny.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na južnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Kysucké bradlá.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Žilina a v katastrálnom území mestskej časti Zástranie[4], okrajovo tiež Kotrčiná Lúčka a Teplička nad Váhom.[5] Najbližšími sídlami sú na severozápadnom úbočí situované Zástranie, severovýchodne ležiaca Kotrčiná Lúčka, južným smerom položená Nededza a juhozápadným Teplička nad Váhom.[2] Na južnom úpätí sa nachádza montážny závod Kia Motors Slovakia.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Straník je pomerne výrazný vrch, vystupujúci nad Žilinskú pahorkatinu. Západne susedí Malý Straník (624 m n. m.) a Dubeň (613 m n. m.), severne sa nachádza Veľký Vreteň (820 m n. m.) a Ľadonhora (999 m n. m.) a východne Hradisko (652 m n. m.) a Želehosť (736 m n. m.).[6] Severné a východné svahy masívu odvodňuje potok Kotrčiná do Váhu, severozápadné potok Snežnica do rieky Kysuca.[2] Na vrchol vedie značený chodník zo Zástrania.
Poloha a tvar vrchu ponúkali vhodnú lokalitu na pobyt a obranu obyvateľom regiónu už v praveku. Archeologické nálezy dokladajú na vrchu rozsiahle hradisko z mladšej doby bronzovej (1250 - 1000 pred Kr.) a mladšej doby železnej (750 pred Kr. - 0), s presahom do rímskeho obdobia. Potvrdzuje to aj v lokalite objavený depot keltských mincí.[7]
Letecké športy
[upraviť | upraviť zdroj]História
[upraviť | upraviť zdroj]Straník sa do histórie športového lietania zapísal v roku 1934[8], kedy inštruktor Štefan Pleško predviedol let za juhovýchodného vetra na klzáku Zlín V za prítomnosti športového leteckého komisára Ing. Josefa Elsnica z Prahy. Plachtil pol hodiny nad Straníkom a Dubňom a pristál pri soche sv. Jána Nepomuckého v Tepličke nad Váhom. Tento let mu športový komisár Ing. Josef Elsnic uznal ako splnenie výkonnostnej podmienky stupňa C. Štefan Pleško sa stal prvým plachtárom a nositeľom tohto stupňa na Slovensku. Jeho zásluhou sa kopec Straník v krátkej budúcnosti stal najvyhľadávanejším plachtárskym terénom v ČSR a aj v súčasnosti je rajom paraglidingu a závesného lietania. V r.1936 sa na Straníku konali prvé celoštátne plachtárske preteky v ČSR. Pod dozorom inštruktora Štefana Pleška sa žilinskí plachtári učili lietať na vojenskom cvičisku Brezový majer (dnešné sídlisko Vlčince). Roku 1935 sa tu vybudovalo vojenské letisko. Na výcvik sa využívali menšie kopce oblý Veľký diel nad vojenským cvičiskom a kopec Dúbrava nad Bytčicou. Štefan Pleško je zakladateľ plachtárstva na Slovensku, jeho zásluhou sa stal Straník vynikajúcim plachtárskym strediskom v ČSR a vznikla tu Ústredná plachtárska škola na Slovensku. Takmer všetci vojenskí letci a letci ČSA na Slovensku sa vyškolili na Straníku. [9]
Plachtárske stredisko Straník a Ústredná plachtárska škola na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Žilinskí plachtári sa učili lietať na cvičisku Brezový majer, terajší priestor sídliska Vlčince. V roku 1935 tu vybudovali vojenské letisko. Na výcvik sa využíval aj okolitý terén, hlavne oblý kopec Veľký diel a Dúbrava nad Bytčicou. V roku 1934 Štefan Pleško začal skúšobne lietať z Dubňa a potom z kopca Straník. Najlepší športový plachtár ČSR a športový letecký komisár Ing. Josef Elsnic z Prahy prišiel roku 1934 do Žiliny na pozvanie Štefana Pleška. Ing. Josef Elsnic na svojom vetroni Kasel 20 lietal skúšobne nad Straníkom a Dubňom 2,5 hodiny. Po tomto lete povedal, že Straník je najvýhodnejší plachtársky terén v Československu. Športový komisár Ing. Josef Elsnic zariadil, aby sa na severnej strane pod Malým Straníkom postavil hangár. Otvorili ho 24. augusta 1935. Neskoršie na uskladnenie vetroňov postavili na Straníku ešte ďalší veľký drevený hangár. Potom tu vybudovali aj továreň na výrobu vetroňov a opravovňu lietadiel. Tu sa robili generálne opravy klzákov a vetroňov pre celé Slovensko. Straník sa stal vynikajúcim plachtárskym strediskom v ČSR a vznikla tu Ústredná plachtárska škola na Slovensku. Takmer všetci vojenskí letci a letci ČSA na Slovensku sa vyškolili na Straníku. Vývoj letectva postupne prechádzal na motorové lietanie, a tak tento areál už novej dobe nevyhovoval. Tieto priestory prevzal aeroklub. Pri reorganizácii letectva Ústrednú plachtársku školu Slovenska na Straníku, ktorá bola známa doma i v zahraničí, zrušili. Letecká prevádzka sa presťahovala na letisko Brezový majer do Žiliny (Vlčince). Dočasne na Straníku ostali letecké opravovne, opravu ktorých však neskoršie prevzali Letecké opravovne v Trenčíne. Dnes sa v týchto významných priestoroch, kde sa začínali počiatky letectva na Slovensku, nachádza Domov sociálnych služieb pre dospelých Straník.[9]
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti je Straník významným centrom pre paraglajding a závesné lietanie. V Žiline je viacero škôl paraglajdingu, ponúkajúcich kurzy športového lietania a kopec je vyhľadávaný pilotmi zo širokého okolia. Je tiež miestom konania rôznych pravidelných súťaží LAA.
Okolie vytvára vhodné termické podmienky na začatie dlhších preletov. Tvar kopca poskytuje vhodné podmienky na svahové lietanie. Na vrchole sú udržiavané 2 štartovačky:
- juhozápadná - možný štart pri vetre zo smeru J, JZ, Z
- severná - možný štart pri vetre zo smeru S, obmedzene SZ
Pristávať je možné na juhozápadnom štarte, v sedle medzi Straníkom a Malým Straníkom alebo na poli pred automobilkou KIA pod južným svahom kopca.
Vysielač Straník
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Na Straníku sa nachádzajú vysielače televízie, rozhlasu a GSM signálu[10] pre mesto Žilina a jej okolie. Na vrchole sú 2 priehradové stožiare; prvý má 18 a druhý 30 metrov. Okrem šírenia digitálneho signálu televízie šíria signál Rádia Frontinus a Vlna, ako aj signál mobilných operátorov.
Vysielače svojim signálom pokrývajú najmä mesto a jeho blízke okolie, no presahy umožňujú ladenie TV a rádií aj v Rajeckej doline, na Kysuciach, v dolnom Turci a Hornom Považí.
Vysielače
[upraviť | upraviť zdroj]FM vysielače[11]
[upraviť | upraviť zdroj]| Frekvencia [MHz] |
Program | Regionálna verzia | ERP | Polarizácia |
|---|---|---|---|---|
| 92,7 | Rádio Vlna | Stred[pozn 1][12] | 0,8 kW | horizontálna |
| 104,6 | Rádio Frontinus | 1 kW | horizontálna |
TV vysielače
[upraviť | upraviť zdroj]Vysielač digitálnej TV šíri signál verejnoprávneho multiplexu DVB-T[13].
| Multiplex | Kanál | ERP | Polarizácia |
|---|---|---|---|
| 3. multiplex | 32 | 5 kW | vertikálna |
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Nesúvislý lesný porast vrcholovej časti, no najmä blízke horské lúky umožňujú zaujímavý rozhľad. Z vhodných miest je vidieť okolité vrchy Kysuckej vrchoviny, časť Žilinskej kotliny, Malú Fatru, Strážovské a Súľovské vrchy, Javorníky, čiastočne aj Kysucké Beskydy a Oravskú Maguru.[14]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol je ľahko prístupný najmä vďaka prístupovej ceste, vedúcej zo Zástrania takmer na vrchol. Jej časť kopíruje žlto značený chodník, vedúci z Tepličky cez Zástranie.[2]
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ pre účely regionalizácie reklamy
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 12.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-09]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-09]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-09]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-02-09]. Dostupné online.
- ↑ Malá Fatra – Vrátna. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Slovanské Hradiská: Žilina - Zástranie - Stráník [online]. hradiska.sk, [cit. 2022-02-09]. Dostupné online.
- ↑ http://www.x-air.sk/download/9586edcc-2012-04-15.pdf[nefunkčný odkaz]
- ↑ a b Žilina Gallery
- ↑ http://www.radia.sk/vysielace/43_zilina-stranik.html
- ↑ Rozhlasové vysielače v pásme VKV [online]. Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, [cit. 2011-08-12]. Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu.
- ↑ Cenník reklamy regionálny - Radio Services [online]. [Cit. 2020-08-28]. Dostupné online. Archivované 2021-05-18 z originálu.
- ↑ Povolené vysielače DVB-T [online]. Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, [cit. 2011-07-12]. Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-09]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Straník (vrch)
