Stročín
| Stročín | |
| obec | |
 Pohľad na Stročín
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Svidník |
| Región | Šariš |
| Nadmorská výška | 210 m n. m. |
| Súradnice | 49°15′55″S 21°35′48″V / 49,2654°S 21,5966°V |
| Rozloha | 8,66 km² (866 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 568 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 65,59 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1317 |
| Starosta | Tibor Sluťak[3] (nezávislý) |
| PSČ | 08901 (pošta Svidník) |
| ŠÚJ | 527831 |
| EČV (do r. 2022) | SK |
| Tel. predvoľba | +421-54 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Stročín | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Stročín je obec na Slovensku v okrese Svidník.
Polohopis
Stročín leží v Nízkych Beskydách v doline Ondavy. Povrch západnej časti chotára je rovinatý, na východe mierne zvlnený. Ondava vytvára v severnej časti úzku prelomovú dolinu. Západná časť chotára je odlesnená, les s porastom buka a hrabu je vo východnej časti.
Nadmorská výška v strede obce je 213 m, v chotári od 200 do 358 m.
Chotár obce zaoberá plochu 866 ha.
Symboly obce
Erb
V striebornom štíte je zelený trojlístok so zlatými žilkami v strednom lístku. Erb bol vytvorený na základe odtlačku pečatidla obce z roku 1900. Jeho autormi sú León Sokolovský, Sergej Pančák a Peter Kónya. Erb bol prijatý na rokovaní obecného zastupiteľstva 13. septembra 1996 a je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod p. č. S-121/1996.
Vlajka
Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbe zelená, žltá, zelená a biela. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Dejiny
Prvé písomné správy o obci Stročín pochádzajú z roku 1317, kde v historických dokumentoch je uvádzaný pod názvom Strachyna, v roku 1414 ho môžeme zaregistrovať pod názvom Oostrachina, v roku 1427 Struchina, roku 1618 Sztrocsin.
- 1773 Sztrocsin, Strocžin,
- 1786 Strocschin,
- 1808 Sztrocsin, Stročín,
- 1863 Sztrocsin,
- 1873 – 1902 Szorocsin,
- 1907 – 1913 Szorocsány,
- 1920 – Stročín až do súčasnosti.
Je viac ako pravdepodobne, že pred rokom 1235 existovala dedina Stročín, ktorá vznikla koncom 12. storočia a je najstarším sídliskom na území hornej Ondavy. Územie obce s okolím patrilo feudálom Abovcom. Súčasťou jej územia bolo rovnomenné panstvo, ktoré siahalo až po riečku Chotčianku, ktorá je už v stropkovskom okrese. Bola to najsevernejšia obec niekdajšieho kráľovského komitátu Zemplín (Strachynna – Stratená – Soročyn – Stročín) a vznikla na zvykovom práve. Asi v polovici 13. storočia (v roku 1269) sa Stročín aj s jeho chotárom, dostal do závislosti dediny a majetku Smilno, ktorá dnes je v Bardejovskom okrese.
V roku 1317 skonfiškoval uhorský kráľ Karol Róbert majetky neverného feudála Petra Peteňa, ktorému patrilo aj územie Stročína a daroval ich magistrovi Mikčovi, synovi Machala, comesovi a kastelánovi na hrade Šariš. Obec v ktorej sa vyberalo myto je v roku 1317 už uvádzaná ako majetok magistra Mikča. V 13. – 14. storočí bola významným strediskom panstva Stročín s trhom. Patrili k nemu obce Dubová, Duplín, Bokša, Chotča, Tisinec, Nižný Orlík a Svidník. Roku 1379 obce i panstvo získali Cudarovci a pričlenili ich k panstvu Makovica. Koncom 15. storočia existovali fara v Stročíne. Severná časť okresu, patriaca do Šarišskej stolice, bola územnosprávne spojená s makovickým panstvom.
Roku 1427 mal Stročín 48 port, v roku 1787 53 domov a 386 obyvateľov, roku 1828 mal Stročín 68 domov a 514 obyvateľov. V roku 1940 obec mala 63 domov a 384 obyvateľov. Začiatkom 17. storočia bola tu v prevádzke píla.
V 19. storočí patrili majetky Holländerovcom. Obyvateľstvo sa zaoberali chovom dobytka, povozníctvom a chodili na sezónne práce.
Obec bola pri prvej svetovej vojne v roku 1914-15 a druhej svetovej vojne 1944 poškodená.
Za prvej ČSR si obyvatelia popri poľnohospodárstve vypomáhali prácou v lesoch. Jednotne roľnícke družstvo bolo založené v roku 1958 a v roku 1964 bolo zlúčené s JRD Nová Polianka.
Obec v histórii bola súčasťou Šarišskej župy a patrila do okresu Svidník. Po vzniku ČSR patrila do Prešovského kraja až do roku 1960. Po novom územnosprávnom členení v roku 1960 bola súčasťou Východoslovenského kraja a patrila do okresu Bardejov. Od roku 1968 znovu patrí do okresu Svidník. Je to historický najstaršia obec v okrese Svidník.
-
Gréckokatolícka cerkev -
Rímskokatolícky kostol
Obyvateľstvo
Obec v roku 1869 mala 377 obyvateľov, v roku 1880 – 299, obyvateľov, v roku 1890 – 401 obyvateľov, 1900 – 324, v roku 1910 – 334 obyvateľov, v roku 1921 – 328 obyvateľov, v roku 1930 – 342 obyvateľov, v roku 1940 – 384 obyvateľov, v roku 1948 – 353 obyvateľov, 1961 – 424 obyvateľov, 1970 – 399 obyvateľov.
Pamiatky
V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol, ktorý bol postavený v gotickom slohu, bol niekoľkokrát prestavovaný a rozšírený, barokizovaný okolo roku 1700, interiér kostola bol klasicistický upravený a začiatkom 19 storočia neskôr opravovaný.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stročín
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |