Tunel Višňové

Tunel Višňové
diaľničný tunel
Západný portál tunela
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Cesta	Hričovské Podhradie-Dubná Skala
Prechod cez	pohorie Malá Fatra
Súradnice	49°08′40″S 18°51′18″V
Dĺžka	7 520 m
Počet tubusov	2
Začiatok výstavby	17. júna 2014
Poloha tunela v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Višňové Tunnel
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Tunel Višňové je diaľničný dvojrúrový tunel vo výstavbe s dĺžkou 7 520 metrov, ktorý sa nachádza na diaľnici D1 na úseku Lietavská Lúčka – Dubná Skala a po dostavbe sa stane najdlhším prevádzkovaným tunelom na Slovensku.

V prípade realizácie výstavby plánovaného diaľničného tunela Karpaty na diaľnici D4 by to bol druhý najdlhší diaľničný tunel na Slovensku.

História

Prieskumnú štôlňu tunela začali oficiálne raziť v osi južnej tunelovej rúry v máji 1998 poklepaním základného kameňa stavby za účasti vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara. Štôlňa Alžbeta bola razená spoločnosťou Doprastav od oboch portálov súčasne. Zo strany západného portálu v smere od obce Višňové sa razilo klasickou metódou NRTM (Nová rakúska tunelovacia metóda). V dĺžke 573 metrov sa razilo dovrchne so sklonom 0,50%, ďalej úpadne so sklonom 2,27% v dĺžke 2 545 metrov. Od východného (vrútockého) portálu sa razenie uskutočňovalo pomocou tunelovacieho plnoprofilového raziaceho stroja TBM s priemerom frézovej hlavy 3,5 m. Tento úsek sa razil od portálu Dubná Skala dovrchne so sklonom 2,27% v dĺžke 4 362 metrov.

Pri razení sa objavilo nečakané množstvo geologických porúch, najvážnejším problémom bol veľký prítok vody. Vo februári roku 2001 robotníci prerazili z vrútockej strany 2 970 metrov, od Višňového sa dostali do vzdialenosti 1 970 metrov. 24. augusta 2002 bola nakoniec štôlňa definitívne prerazená. Následne bola výstavba oboch tubusov tunela odložená na rok 2003, neskôr na rok 2007. Dňa 16. októbra 2009 bol za účasti vtedajšieho predsedu vlády Roberta Fica slávnostne poklepaný základný kameň stavby pri východnom portáli, čím sa oficiálne rozbehla výstavba tunela. Tunel mal byť súčasťou takzvaného prvého balíka PPP-projektov, ktorý sa však nakoniec nerealizoval.

Po zmene vlády v roku 2010 bola výstavba diaľnic cez PPP-projekty novým ministrom dopravy Jánom Figeľom zrušená a celý úsek diaľnice bolo nutné súťažiť nanovo. Hradený mal byť už z eurofondov a štátneho rozpočtu. Koncom roka 2011 bola vypísaná súťaž na zhotoviteľa metódou tzv. žltej knihy FIDIC (Naprojektuj a stavaj). Obálky s ponukami uchádzačov sa otvárali 26. júna 2012. Ponuka konzorcia firiem Skanska a Strabag postaviť celý úsek diaľnice s tunelom za 338 miliónov € sa ukázala byť prekvapivo nízka, nakoľko to predstavovalo iba 37,7% z pôvodne odhadovaných nákladov 896,53 mil. €. Následne kvôli prieťahom medzi zúčastnenými spoločnosťami vo verejnom obstarávaní nabral celý proces výberu zhotoviteľa sklz a ukončený bol až koncom prvej polovice roku 2014.

Výstavba

Teleso diaľnice D1 v úseku Dubná Skala - Turany pri východnom portáli tunela križuje trať Žilina – Košice západne od Vrútok (január 2015).

Zmluva na výstavbu bola slávnostne podpísaná 11. júna 2014, samotná výstavba sa oficiálne začala 17. júna 2014 poklepaním základného kameňa stavby v centre mesta Žilina.

S razením tohto najdlhšieho slovenského tunela sa oficiálne a slávnostne začalo 9. júna 2015 starou baníckou tradíciou, a to osadením sošky sv. Barbory, patrónky baníkov, za účasti predstaviteľov Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, Národnej diaľničnej spoločnosti, zhotoviteľa a ďalších hostí.

Zhotoviteľom je združenie podnikateľov Salini Impregilo S.p.A. a Dúha, a.s, ktoré celý diaľničný úsek s tunelom stavia za sumu 409 miliónov €.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tunel Višňové

Externé odkazy

• Vizualizácia tunela

Zdroj

• [1] Tunel na stránkach NDS, a. s.