Vihorlat (geomorfologický podcelok)
| Vihorlat | |
| geomorfologický podcelok | |
_019.jpg) Okolie Sninského kameňa
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský, Košický |
| Okresy | Humenné, Snina, Michalovce, Sobrance |
| Nadradená jednotka |
Vihorlatské vrchy |
| Susedné jednotky |
Ublianska pahorkatina Humenské podolie Humenské vrchy Podvihorlatská pahorkatina Popriečny |
| Podradené jednotky |
Kyjovská planina Vihorlatská hornatina Jasenovská hornatina |
| Súradnice | 48°52′S 22°05′V / 48,87°S 22,08°V |
| Najvyšší bod | Vihorlat |
| - výška | 1 076 m n. m. |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - výška | cca 150 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vihorlat je geomorfologický podcelok Vihorlatských vrchov. Najvyšší bod podcelku je rovnomenný vrch, dosahujúci výšku 1 076 m n. m. Veľká časť územia je súčasťou VVP Valaškovce.
Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]
Podcelok zaberá centrálnu, najvyššiu časť pohoria. Severným smerom susedí Beskydské predhorie a jeho podcelky Ublianska pahorkatina a Humenské podolie, južným smerom územie klesá do Východoslovenskej pahorkatiny s podcelkom Podvihorlatská pahorkatina. Vihorlatské vrchy pokračujú východným smerom podcelkom Popriečny, severozápadným smerom nadväzujú Humenské vrchy.[1]
Delenie[upraviť | upraviť zdroj]
Podcelok sa delí na tri časti:
Vybrané vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]
- Vihorlat (1 076 m n. m.) – najvyšší vrch územia
- Nežabec (1 023 m n. m.)
- Motrogon (1 018 m n. m.)
- Sninský kameň (1 006 m n. m.)
- Tŕstie (951 m n. m.)[2]
Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]
Veľká časť podcelku je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a v tejto časti pohoria je množstvo maloplošných chránených území, medzi nimi:
- Kyjovský prales – národná prírodná rezervácia
- Vihorlat – národná prírodná rezervácia
- Motrogon – národná prírodná rezervácia
- Morské oko – národná prírodná rezervácia
- Vinianska stráň – prírodná rezervácia[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
- ↑ Vihorlatské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2022.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-18]. Dostupné online.
| Podcelky (časti) |        | |
|---|---|---|
| Veľkoplošné chránené územie | ||
| Národné prírodné rezervácie | ||
| Prírodné rezervácie | ||
| Prírodné pamiatky | ||
| Chránené areály | ||
| Chránené vtáčie územia Natura 2000 | ||
| Územia európskeho významu Natura 2000 | ||
 Lokality Svetového dedičstva UNESCO | ||
| Kultúrne a historické pamiatky | ||
| Drevené kostoly | ||
| Rekreačné oblasti | ||
| Vodné nádrže | ||
| Vybrané vrchy Vihorlatských vrchov Zoznam vrcholov |
| |
| Sedlá Vihorlatských vrchov |
| |
| Jazerá Vihorlatských vrchov | ||
| Rašeliniská Vihorlatských vrchov | ||
| Vojenské obvody | ||