Viliam Ján Gruska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Viliam Ján Gruska
slovenský scénograf, pedagóg, etnograf, dramaturg, scenárista a režisér
Narodenie24. september 1936
Ružomberok, ČSR
Úmrtie23. september 2019 (82 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materFakulta architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT v Bratislave
Príbuzníbrat Jozef Damas Gruska
ManželkaAnna Grusková, rod. Saková
DetiAlexandra Grusková, Jana Grusková Vargicová, Viliam Gruska ml.

Doc. Ing. Viliam Ján Gruska (* 24. september 1936, Ružomberok – † 23. september 2019, Bratislava)[1] bol slovenský scénograf, pedagóg, etnograf, dramaturg, scenárista a režisér.[2]

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Vyrastal v učiteľskej rodine v Rabčiciach, kde navštevoval ľudovú školu. V 50. rokoch pôsobil ako tanečník, sólista a choreograf v Lúčnici a úspešne ukončil Fakultu architektúry a pozemného staviteľstva na SVŠT v Bratislave. V 60. rokoch pracoval ako pedagóg tanca a choreograf v ľudovom súbore Technik. V rokoch 19621971 pracoval v Slovenskej televízii ako vedúci Konštrukčného oddelenia, vedúci Scénografickej výroby, vedúci Odboru scénografie, neskôr pôsobil ako architekt v Slovenskej filmovej tvorbe a ako scénický výtvarník v slobodnom povolaní. Od roku 1985 pôsobil ako pedagóg na Katedre scénografie Divadelnej fakulty VŠMU.[3] V roku 1990 bol predsedom Matice slovenskej.[4]

Architekt filmov a amfiteátrov[upraviť | upraviť kód]

Počas svojej kariéry sa podieľal na vytvorení ľudových festivalov a slávností, v rámci ktorých vytvoril niekoľko amfiteátrov v prírode (Východná, Detva, Zuberec, Heľpa), spolupracoval na filmových prepisoch opier (Jánošík, Svätopluk), televíznych inscenáciách (Veselé paničky z Windsoru, Najdúch), televíznych a kolibských filmoch (Chodník cez Dunaj, Kára plná bolesti, Poviestka, Uhol pohľadu, Neďaleko do neba, Cinka panna) [5] či filmových rozprávkach (Mahuliena, zlatá panna, Perinbaba, Sokoliar Tomáš).[3] Režíroval dokumentárne filmy Rodostrom slovenčiny a Rodiská a doliny.[5]

Autor biografických publikácií o slovenských osobnostiach[upraviť | upraviť kód]

Viliam J. Gruska sa v neskoršom období okrem iného venoval aj tvorbe publikácií, životopisných profilov či putovných výstav o slovenských osobnostiach akými boli Milan Rastislav Štefánik, Ladislav Hanus, Milo Urban, Jozef Majerčík, Milan Rúfus či Bronislava Kubánková.[5]

V obci Veľké Borové sa o povznesenie kultúrneho života zaslúžil aj založením festivalu Letokruhy človeka a krajiny pod Svoradom – festival návratov k prírode, krajine, kultúre, tradíciám. V roku 2016 bol programovým obsahom festivalu Memoriál Jožka Majerčíka, ktorý sa po dvoch ročníkoch za účasti ľudových umelcov z Východnej z Veľkého Borového presunul priamo do Východnej, kde sa v roku 2018 uskutočnil III. ročník memoriálu Jožka Majerčíka pri príležitosti 90. výročia jeho narodenia.[6]

Rozhlasové a dokumentárne rozhovory[upraviť | upraviť kód]

V roku 1996, keď mal Viliam Gruska 60 rokov, v banskobystrickom rozhlasovom štúdiu s ním Juraj Dubovec pripravil cyklus rozhovorov vo forme spomienkového rozprávania Siločiary jedného života (1996).[5] Pred Štedrým dňom v roku 2007 bol hosťom hudobného redaktora Vlada Franca v relácii Túto hudbu mám rád. [7] O svojom tvorivom živote hovorí v dokumentárnom filme Pútnik slovenským časom – Portrét Viliama Jána Grusku.[8] V roku 2014 bol hosťom relácie Portréty na Rádiu Regina.[9]

V roku 2016 bol Viliam J. Gruska hosťom v rozhlasovom magazíne o kresťanskom umení s názvom Krajina duše na Rádiu Devín.[10] RTVS v súvislosti s úmrtím Viliama J. Grusku uviedla viaceré rozhlasové relácie, v ktorých bol hosťom.[11]

Ocenenia[upraviť | upraviť kód]

  • 2008: Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti ľudovej kultúry a umenia[12]
  • 2016: Cena Žilinského samosprávneho kraja za významný prínos a uchovávanie, zveľaďovanie i prezentáciu podôb tradičnej ľudovej kultúry, jej symbolov a prvkov identifikujúcich jednotlivé lokálne komunity[13]
  • 2018: Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii[14]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. TASR. Zomrel známy scénograf a etnograf Viliam Ján Gruska. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-09-23. Dostupné online [cit. 2019-09-24]. ISSN 1335-4418.
  2. Gruska, Viliam, 1936 – 2019 [online]. Bratislava : Slovenský filmový ústav, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
  3. a b Viliam Ján Gruska [online]. Bratislava : FTF VŠMU, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
  4. Zomrel prvý ponovembrový predseda Matice slovenskej Viliam Ján Gruska [online]. Martin : Matica slovenská, 2019-09-23, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
  5. a b c d Siločiary jedného života – Viliam Gruska [online]. Bratislava : Rozhlas a televízia Slovenska, 2019-10-03, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online.
  6. Východná. III. memoriál Jožka Majerčíka – 18. 8. 2018 – podporil z verejných zdrojov FPU (16) [online]. Východná : Obecný úrad, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
  7. FRANC, Vlado. Túto hudbu mám rád – Viliam Gruska [online]. Bratislava : Rozhlas a televízia Slovenska, 2007-12-22, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
  8. Pútnik slovenským časom – Portrét Viliama Jána Grusku : [Rozhlas a televízia Slovenska, scenár a réžia Martin Šulík, 2013] [online]. youtube.com, 2019-09-23, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online.
  9. POSPÍŠILOVÁ, Iveta. Portréty – Viliam J. Gruska [online]. Bratislava : Rozhlas a televízia Slovenska, 2014-05-09, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online.
  10. Krajina duše : [hosť Viliam Gruska] [online]. Bratislava : Rozhlas a televízia Slovenska, 2016-10-02, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online.
  11. Zomrel scénograf, režisér a etnograf Viliam Ján Gruska [online]. Bratislava : Rozhlas a televízia Slovenska, 2019-09-24, [cit. 2019-10-03]. Dostupné online.
  12. Pribinov kríž, III. trieda [online]. Bratislava : Kancelária prezidenta SR, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
  13. ZÁTEKOVÁ, Lenka. Ocenili významné osobnosti kraja [online]. Žilina : Úrad ŽSK, 2016-12-09, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
  14. TASR. Národnú cenu Slnko v sieti si prevezmú dvaja filmoví architekti. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-03-27. Dostupné online [cit. 2019-09-24].

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]