Nitrianska župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
vymazanie
Riadok 26: Riadok 26:
Medzi najstaršie rody županov patrili ''Poznanovci'' (ich rod bol na čele stolice striedali príslušníci najbohatších rodov stolice.
Medzi najstaršie rody županov patrili ''Poznanovci'' (ich rod bol na čele stolice striedali príslušníci najbohatších rodov stolice.


⚫
== štátu podávajú svedectvo [[Zoborské listiny]] z roku [[1111]]. Nitra sa aj vďaka „úsiliu“ uhorského veľmoža [[Matúš Čák Trenčiansky|stolicu až po jeho smrti r. 1321.
== História ==
⚫
Nitriansky komitát patril medzi najstaršie v Uhorsku, vznikol pravdepodobne už v 10. storočí. O prvých županoch Nitrianskej župy po zriadení uhorského štátu podávajú svedectvo [[Zoborské listiny]] z roku [[1111]]. Nitra sa aj vďaka „úsiliu“ uhorského veľmoža [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka]] začala meniť na šľachtickú stolicu až po jeho smrti r. 1321.


V 16. storočí bola slobodným kráľovským mestom len [[Skalica (mesto)|Skalica]] (od r.1372).
V 16. storočí bola slobodným kráľovským mestom len [[Skalica (mesto)|Skalica]] (od r.1372).


Počas tureckých výbojov v 16. a 17. storočí sa súčasťou ostrihomského sandžaku stalo mnoho dedín medzi riekami Nitra a Žitava, [[Žitavská pahorkatina]] bola takmer celá pod tureckou kontrolou. V rokoch 1663-1685 si Turci podrobili aj [[Nové Zámky]]. Stolica trpela aj vojenským pustošením počas stavovských povstaní v 17. storočí.
sandžaku stalo mnoho dedín medzi riekami Nitra a Žitava, [[pustošením počas stavovských povstaní v 17. storočí.


Kultúrnym centrom stolice bola Nitra (sídlo biskupa, pobočka Slovenského učeného tovarišstva), ďalej Skalica (mestská (r. 1542), evanjelická a kalvínska škola, jezuitské gymnázium r. 1662), Prievidza (evanjelická škola r. 1666 prevzatá piaristami v rámci rekatolizácie), [[Brezová pod Bradlom]] (významné stredisko slovenského národného života).
Kultúrnym centrom stolice bola Nitra (sídlo biskupa, pobočka Slovenského učeného tovarišstva), ďalej Skalica (mestská (r.. 1666 prevzatá piaristami v rámci rekatolizácie), [[Brezová pod Bradlom]] (významné stredisko slovenského národného života).


⚫
V r. 1918 sa Zámkoch. Po skončení vojny sa okupované časti opäť stali súčasťou Česko-Slovenska. V súčasnosti je bývalé územie [[Nitriansky kraj|Nitrianskeho]], [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho]].
Územie stolice sa od počiatku členilo na štyri [[slúžnovský okres|slúžnovské okresy]] (Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý), okolo r. 1646 už niesli názvy podľa svojich sídiel: Novomestský (Záhorský) - ''Processus Vág-Újhelyiensis'', Obdokovský - ''Processus Bodokiensis'', Bojnický - ''Processus Bajmocziensis'' a Nitriansky - ''Processus Nitriensis''. Od 17. storočia sa oddelil od Novomestského Skalický okres - ''Processus Szakolczensis''.

V r. 1918 sa nitriansky župa stala súčasťou Česko-Slovenska (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920). Nitrianska župa existovala ešte do r. 1927, aj keď v rokoch 1923-1927 v zmenených hraniciach a nie s takými právomocami ako počas Uhorska.

⚫
Počas 2. svetovej vojny bola južná časť bývalej Nitrianskej župy súčasťou Maďarska a novovytvorenej maďarskej župy Nitra-Prešporok (''Nyitra-Pozsony'') s centrom v Nových Zámkoch. Po skončení vojny sa okupované časti opäť stali súčasťou Česko-Slovenska. V súčasnosti je bývalé územie Nitrianskej župy súčasťou [[Nitriansky kraj|Nitrianskeho]], [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho]] a [[Trnavský kraj|Trnavského]] kraja.


== Národnosti ==
== Národnosti ==

Verzia z 06:25, 31. marec 2009

Nitrianska župa
Župa v Uhorsku
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko Uhorsko
Súčasné štáty Slovensko
Sídlo župy Nitra
Rozloha 5 519 km²
Obyvateľstvo 457 455 (1910) [1]
 -   370 099 (1880) [2]
Hustota 46,9 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3] 		Slováci 71,0%
Maďari 21,9%
Nemci 6,1%
Národnostné
zloženie (1880)[2] 		Maďari 14,67 %
Nemci 9,86 %
Slováci 71,17 %
Rumuni 0,02 %
Rusíni 0 %
Srbi a Chorváti 0,02 %
Ostatní 0,53 %
Náboženské
zloženie (1910)[4] 		Rímskokatolícke 80,7%
Evanjelické a.v. 12,4%
Reformovaná k.c. 1,8%
Židovské 5,0%
Wikimedia Commons: Nyitra County
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nitrianska župa/stolica, Nitriansky komitát (po latinsky: comitatus Nitriensis, po maďarsky: Nyitr(i)a (vár)megye, po nemecky: Neutraer Gespanschaft/Komitat Neutra) bol jedným z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva a potom krátko Česko-Slovenska.

Charakteristika

Nitrianska župa susedila s Moravou (od 16. stor. rakúska provincia, od roku 1918 súčasť Česko-Slovenska) a Bratislavskou, Komárňanskou, Tekovskou, Trenčianskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou bola Nitra, pretekajúca župou zo severu na juh, ďalej potom Váh v stredozápadnej časti a Morava v jej západnej časti. Rozloha župy v r. 1910 bola 5519 km², (druhá najväčšia župa na Slovensku).

V súčasnosti sa pre región bývalej župy používa pomenovanie Ponitrie, pre jej severnú časť aj Horná Nitra, západnú časť je súčasťou regiónu Záhorie a južná časť je súčasťou regiónu Podunajsko.

Centrum

Administratívnym centrom stolice bol Nitriansky hrad, stoličné orgány sídlili v Nitre.

Rody vládnucich županov

Medzi najstaršie rody županov patrili Poznanovci (ich rod bol na čele stolice striedali príslušníci najbohatších rodov stolice.

== štátu podávajú svedectvo Zoborské listiny z roku 1111. Nitra sa aj vďaka „úsiliu“ uhorského veľmoža [[Matúš Čák Trenčiansky|stolicu až po jeho smrti r. 1321.

V 16. storočí bola slobodným kráľovským mestom len Skalica (od r.1372).

sandžaku stalo mnoho dedín medzi riekami Nitra a Žitava, [[pustošením počas stavovských povstaní v 17. storočí.

Kultúrnym centrom stolice bola Nitra (sídlo biskupa, pobočka Slovenského učeného tovarišstva), ďalej Skalica (mestská (r.. 1666 prevzatá piaristami v rámci rekatolizácie), Brezová pod Bradlom (významné stredisko slovenského národného života).

V r. 1918 sa Zámkoch. Po skončení vojny sa okupované časti opäť stali súčasťou Česko-Slovenska. V súčasnosti je bývalé územie Nitrianskeho, Trenčianskeho.

Národnosti

V Nitrianskej župe prevládalo slovenské etnikum, Maďari obývali územia na Žitavskej pahorkatine a juhozápad medzi Nitrou a Váhom, Nemci žili v Hornonitrianskej kotline (Handlová, Nitrianske (Nemecké) Pravno).

Okresy

V roku 1910 sa Nitrianska župa delila na tieto slúžnovské okresy:

V súčasnosti je bývalá Nitrianska župy rozdelená do týchto regiónov a okresov:

  1. ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. ↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
  4. ↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nitrianska_župa_(Uhorsko)&oldid=2196455“