Vápeník: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: it:Vápeník |
doplnenie údajov z histórie obce |
||
Riadok 9: | Riadok 9: | ||
|Severná šírka = 00° 00' 00<nowiki>"</nowiki> |
|Severná šírka = 00° 00' 00<nowiki>"</nowiki> |
||
|Východná dĺžka = 00° 00' 00<nowiki>"</nowiki> |
|Východná dĺžka = 00° 00' 00<nowiki>"</nowiki> |
||
|Nadmorská výška = |
|Nadmorská výška = 360 – 667 m |
||
|Rozloha = |
|Rozloha = 4 km2 |
||
|Počet obyvateľov = 47 |
|Počet obyvateľov = 47 |
||
|Stav k = 31.12.2004 |
|Stav k = 31.12.2004 |
||
|Hustota obyvateľstva = |
|Hustota obyvateľstva = |
||
|Prvá písomná zmienka = |
|Prvá písomná zmienka = 1600 |
||
|Kód = 527963 |
|Kód = 527963 |
||
|EČV = SK |
|EČV = SK |
||
Riadok 27: | Riadok 27: | ||
|Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER]] |
|Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER]] |
||
|}} |
|}} |
||
'''Vápeník''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Svidník|Svidník]]. |
'''Vápeník''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Svidník|Svidník]] a na severe je hraničnou obcou s Poľskom. |
||
== Polohopis == |
== Polohopis == |
||
Obec Vápeník sa rozprestiera v severnej prihraničnej časti [[Nízke Beskýdy|Nízkych Beskýd]] s Poľskou republikou v doline miestneho potoka ústiaceho do |
Obec Vápeník sa rozprestiera v severnej prihraničnej časti [[Nízke Beskýdy|Nízkych Beskýd]] s Poľskou republikou v doline miestneho potoka ústiaceho do Svidníčky. Nadmorská výška v strede obce je 448 m a v chotári 360 – 667 m. |
||
Členitý povrch chotára obce pozostáva z treťohorného flyšu (súvrstvia morských pieskovcových a bridlicových usadenín, ktoré sú bez skamenelín). V okolí obce sú lesné porasty s bujnou vegetáciou brezy, buka a hrabu. V blízkosti obce sa nachádza minerálny prameň [[Pomirky]]. |
Členitý povrch chotára obce pozostáva z treťohorného flyšu (súvrstvia morských pieskovcových a bridlicových usadenín, ktoré sú bez skamenelín). V okolí obce sú lesné porasty s bujnou vegetáciou brezy, buka a hrabu. V blízkosti obce sa nachádza minerálny prameň [[Pomirky]]. |
||
Susednými obcami Vápeníka na východe je Dlhoňa, na západe Kečkovce, na severe Havranec, juhu Svidnička a Belejovce. |
|||
== Symboly obce == |
== Symboly obce == |
||
=== Erb === |
=== Erb === |
||
Riadok 65: | Riadok 66: | ||
V roku 1618 sú uvedené ako Vyšný Vápeník a Nižný Vápeník. Do roku 1697 obce splynuli. |
V roku 1618 sú uvedené ako Vyšný Vápeník a Nižný Vápeník. Do roku 1697 obce splynuli. |
||
Obec založili usadlíci so šoltýsom (richtárom) podľa zákupného práva, v ktorom tamojší dedinčania neboli povinní platiť daň. Obec patrila panstvu Makovica a mala šoltýšske a poddanské obyvateľstvo. V roku 1618 šoltýšstvo s mlynom patrilo trom domácnostiam a hospodárilo tu 13 sedliackych domácnosti. Postupne počet obyvateľov a domov vzrástol, avšak nikdy neprekročil počet obyvateľov 200 a počet domov 35. |
|||
Začiatkom 18. storočia v rokoch druhého decénia 1713 – 1714 v dôsledku ťaživej hospodárskej situácie sa útekmi poddaných z obce takmer vyľudnila. |
Začiatkom 18. storočia v rokoch druhého decénia 1713 – 1714 v dôsledku ťaživej hospodárskej situácie sa útekmi poddaných z obce takmer vyľudnila. |
||
Riadok 73: | Riadok 76: | ||
V polovici 19. storočia, tak ako aj v iných častiach východného Slovenská, sa značná časť obyvateľov vysťahovala a opustila svoju rodnú dedinu. |
V polovici 19. storočia, tak ako aj v iných častiach východného Slovenská, sa značná časť obyvateľov vysťahovala a opustila svoju rodnú dedinu. |
||
Na život obce a vývoj obyvateľstva vplývali rôzne spoločensko-politické, historické, hospodárske, sociálne, geografické a iné faktory v celej jej 410 ročnej histórii. |
|||
⚫ | |||
V polovici 19. storočia nastalo veľké vysťahovalectvo. Život obce poznačili dve svetové vojny, ktoré v tomto regióne viedli svoje vojenské operácie. |
|||
⚫ | |||
Vojnové udalosti, dnes na betónovom podstavci, pred obcou, pripomína pamätník, tank T – 34. Symbolizuje ťažké pozemné boje v období Karpatsko-duklianskej operácie. |
|||
Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch vo Svidníku, Stropkove a Košiciach. |
Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch vo Svidníku, Stropkove a Košiciach. |
||
Rozmach obce nastal v 50. rokoch 20. storočia. Bola začatá radová výstavba nových domov, bol zavedený elektrický prúd a vybudovaná cesta. 3. októbra 1951 začína pravidelná autobusová doprava, ktorá spájala obec s okresným sídlom. V druhej polovici 60. rokov bola vybudovaná budova jednotného spotrebného ľudového družstva v ktorom bol obchod s potravinárskym tovarom a hasičský sklad. |
|||
V roku 1971 obec bola začlenená do JRD Kružľová a v roku 1972 je dokončený kultúrny dom, v ktorom dnes sídli obecný úrad. |
|||
V 50. rokoch účinkuje vo Vápeníku pod vedením pedagógov z miestnej školy, manželov Uramových folklórny spevácko-tanečný súbor, ktorý vystupoval na festivaloch vo Svidníku, Železovciach a vo Východnej. |
|||
V roku 1888 bola v priestore obecného cintorína bola postavená cerkov, ktorú dnes využívajú gréckokatolícki veriaci. Po prevrate v roku 1989 sa skončil ekumenizmus gréckokatolíkov a pravoslávnych veriacich. Dovtedy obidve konfesie vykonali svoje obrady v jednom kostole. Po tomto období došlo k vylúčeniu pravoslávnych z kostola. Pravoslávni veriaci vybudovali v roku 1993 svoju cerkov. V obci bola postavená fara i škola. Dnes obidve budovy sú nefunkčné. |
|||
V obci sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: Bilas, Byro, Fečo, Harviš, Kandravý, Kimák, Krajkovič, Mimovič, Ozogár, Riško, Rodák, Rudý, Pajkoš, Sivík, Sivulič, Timan, Vasilenko, Vasilko, Vasiľko, Vook, Žak. |
V obci sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: Bilas, Byro, Fečo, Harviš, Kandravý, Kimák, Krajkovič, Mimovič, Ozogár, Riško, Rodák, Rudý, Pajkoš, Sivík, Sivulič, Timan, Vasilenko, Vasilko, Vasiľko, Vook, Žak. |
Verzia z 20:55, 11. január 2012
Vápeník | ||
obec | ||
Pohľad na Vápeník
| ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Prešovský | |
Okres | Svidník | |
Región | Šariš | |
Nadmorská výška | 360 – 667 m m n. m. | |
Rozloha | 3,77 km² (377 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 37 (31. 12. 2023) [2] | |
Hustota | 9,81 obyv./km² | |
Starosta | Edita Harvišová[3] (SMER) | |
PSČ | 090 02 (pošta Kružlová) | |
ŠÚJ | 527963 | |
EČV (do r. 2022) | SK | |
Tel. predvoľba | 0 54 | |
Interaktívna mapa obce
| ||
Wikimedia Commons: Vápeník | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Vápeník je obec na Slovensku v okrese Svidník a na severe je hraničnou obcou s Poľskom.
Polohopis
Obec Vápeník sa rozprestiera v severnej prihraničnej časti Nízkych Beskýd s Poľskou republikou v doline miestneho potoka ústiaceho do Svidníčky. Nadmorská výška v strede obce je 448 m a v chotári 360 – 667 m. Členitý povrch chotára obce pozostáva z treťohorného flyšu (súvrstvia morských pieskovcových a bridlicových usadenín, ktoré sú bez skamenelín). V okolí obce sú lesné porasty s bujnou vegetáciou brezy, buka a hrabu. V blízkosti obce sa nachádza minerálny prameň Pomirky. Susednými obcami Vápeníka na východe je Dlhoňa, na západe Kečkovce, na severe Havranec, juhu Svidnička a Belejovce.
Symboly obce
Erb
V modrom štíte do zelenej pažite je zakorenená strieborná zlatolistá lipa, sprevádzaná po bokoch kmeňa dvoma zlatými kolesami. Historický pečatný symbol stromu z roku 1868, doplnený o zamestnanecký motív kolárstva. Autormi erbu sú Ladislav Vrteľ a Tomáš Brúder. Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom 5. marca 2005 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslo: V-224/2005.
Vlajka
Vlajka obce pozostáva z ôsmich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, zelenej, bielej, modrej žltej, zelenej, bielej a modrej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Dejiny
V zachovaných historických dokumentoch Makovického panstva sú údaje, že v rokoch 1573 – 1598 vznikli na území dnešného chotára obce dve menšie osady, ktoré boli pomenované ako Vápené pri Kečkovciach a Vápené pri Svidničke. Patrili panstvu Makovica.
Prvá písomná zmienka o obci je doložená z roku 1600 ako Vapene Uiszeswidnicze, Vapene Certhakechkouech, neskôr od roku
1618 ako Also Wapennik, Kuchtocz alias Felső Wapennik,
1773 Vappenik, Wappenik,
1786 Wapenik,
1808 Vapenyik, Wápeník,
1863–1882, 1898 – 1902 Vapenik,
1888 – 1895 Vapenyik,
1907 – 1913 Mészegető,
1920 – Vápeník.
V roku 1618 sú uvedené ako Vyšný Vápeník a Nižný Vápeník. Do roku 1697 obce splynuli.
Obec založili usadlíci so šoltýsom (richtárom) podľa zákupného práva, v ktorom tamojší dedinčania neboli povinní platiť daň. Obec patrila panstvu Makovica a mala šoltýšske a poddanské obyvateľstvo. V roku 1618 šoltýšstvo s mlynom patrilo trom domácnostiam a hospodárilo tu 13 sedliackych domácnosti. Postupne počet obyvateľov a domov vzrástol, avšak nikdy neprekročil počet obyvateľov 200 a počet domov 35.
Začiatkom 18. storočia v rokoch druhého decénia 1713 – 1714 v dôsledku ťaživej hospodárskej situácie sa útekmi poddaných z obce takmer vyľudnila.
V roku 1787 obec mala 26 domov a 159 obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 208 obyvateľov. Obyvatelia sa v dôsledku prírodných podmienok a ekonomických možností spravidla zaoberali poľnohospodárstvom. Okrem sezónnych poľnohospodárskych prác sa muži zaoberali kolárstvom, stolárstvom a chovom oviec.
V polovici 19. storočia, tak ako aj v iných častiach východného Slovenská, sa značná časť obyvateľov vysťahovala a opustila svoju rodnú dedinu.
Na život obce a vývoj obyvateľstva vplývali rôzne spoločensko-politické, historické, hospodárske, sociálne, geografické a iné faktory v celej jej 410 ročnej histórii.
V polovici 19. storočia nastalo veľké vysťahovalectvo. Život obce poznačili dve svetové vojny, ktoré v tomto regióne viedli svoje vojenské operácie.
Za I. ČSR časť obyvateľstva pracovala v lesoch. V oslobodzovacích bojoch na jeseň roku 1944 bola obec úplne zničená a po oslobodení obnovená. V januári 1945 bola obec oslobodená.
Vojnové udalosti, dnes na betónovom podstavci, pred obcou, pripomína pamätník, tank T – 34. Symbolizuje ťažké pozemné boje v období Karpatsko-duklianskej operácie.
Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch vo Svidníku, Stropkove a Košiciach.
Rozmach obce nastal v 50. rokoch 20. storočia. Bola začatá radová výstavba nových domov, bol zavedený elektrický prúd a vybudovaná cesta. 3. októbra 1951 začína pravidelná autobusová doprava, ktorá spájala obec s okresným sídlom. V druhej polovici 60. rokov bola vybudovaná budova jednotného spotrebného ľudového družstva v ktorom bol obchod s potravinárskym tovarom a hasičský sklad.
V roku 1971 obec bola začlenená do JRD Kružľová a v roku 1972 je dokončený kultúrny dom, v ktorom dnes sídli obecný úrad.
V 50. rokoch účinkuje vo Vápeníku pod vedením pedagógov z miestnej školy, manželov Uramových folklórny spevácko-tanečný súbor, ktorý vystupoval na festivaloch vo Svidníku, Železovciach a vo Východnej.
V roku 1888 bola v priestore obecného cintorína bola postavená cerkov, ktorú dnes využívajú gréckokatolícki veriaci. Po prevrate v roku 1989 sa skončil ekumenizmus gréckokatolíkov a pravoslávnych veriacich. Dovtedy obidve konfesie vykonali svoje obrady v jednom kostole. Po tomto období došlo k vylúčeniu pravoslávnych z kostola. Pravoslávni veriaci vybudovali v roku 1993 svoju cerkov. V obci bola postavená fara i škola. Dnes obidve budovy sú nefunkčné.
V obci sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: Bilas, Byro, Fečo, Harviš, Kandravý, Kimák, Krajkovič, Mimovič, Ozogár, Riško, Rodák, Rudý, Pajkoš, Sivík, Sivulič, Timan, Vasilenko, Vasilko, Vasiľko, Vook, Žak.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vápeník
Zdroj
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť.Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978 str. 229