Náhorná karabašská republika

Náhorná karabašská republika
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: Azat u ankakh Artsakh (Slobodný a nezávislý Arcach)
Miestny názov
• dlhý	Lernayin Gharabaghi Hanrapetut’yun
• krátky	Lernayin Gharabaghi
Hlavné mesto	Stepanakert 39°48′ s.š. 46°45′ v.d.
Najväčšie mesto	Stepanakert
Úradné jazyky	arménčina
Štátne zriadenie hlava štátu predseda vlády	Prezidentská republika Bako Sahakyan Arayik Harutyunyan
Vznik	2. septembra 1991 vyhlásená nezávislosť od Azerbajdžanu
Susedia	Azerbajdžan, Arménsko, Irán
Rozloha  • celková  • voda (%)	11 458 km² km²     km² (2,7 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2005)  • sčítanie (2002)  • hustota (2005)	150 000 150 000 /km²
Mena	arménsky dram (AMD)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+4) nepoužívaný (UTC+4)
Internetová doména	.nkr .am
Smerové telefónne číslo	+374 47 (+374 97 pre mobilné telefóny)

Náhorná karabašská republika (skr. NKR; cudzojazyčné názvy pozri nižšie), skrátene často Náhorný Karabach, je medzinárodne neuznaný de facto štát v juhozápadnom Azerbajdžane, z ktorého 150 000 obyvateľov je cca 95 % Arménov. Svoju nezávislosť republika vyhlásila 2. septembra 1991, ale dodnes nebola žiadnym štátom uznaná. Jadro jej územia tvorí územie bývalej sovietskej Náhornej karabašskej autonómnej oblasti Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky a z nej je odvodený aj jej názov. Väčšina územia je pod kontrolou špeciálnej podjednotky arménskej armády zodpovednej za NKR (formálne ide o armádu NKR), len asi 15 % územia NKR je pod kontrolou azerbajdžanskej armády.

Metropolou oblasti je Stepanakert. Arménsko a Azerbajdžan vedú o toto územie dlhoročný spor, ktorý v 90. rokoch 20. storočia vyvrcholil v krvavý vojnový konflikt. V súčasnosti sa Náhorná karabašská republika nachádza pod vojenskou kontrolou Arménska.

Názov

• po azerbajdžansky: Dağlıq Qarabağ, čo doslova značí horská čierna záhrada (možno narážka na početné horské ihličnaté lesy).
• Arménsky oficiálny názov: Լեռնային Ղարաբաղի Հանրապետություն (Lernajin Gharabagh Hanrapetuťjun – Republika Náhorný Karabach), často sa používa aj historický názov Արցախ (Arcach)
• po rusky: Нагорный Карабах (Nagornyj Karabach)

Dejiny

Etnická mapa oblasti (1995), čiarkovanou líniou je vyznačené územie bývalej Náhornej karabašskej autonómnej oblasti

Keď sa na začiatku 20. rokov 20. storočia v súvislosti s koncom občianskej vojny v Rusku utváral Sovietsky zväz, usilovali sa tak Arméni, ako aj Azerbajdžanci získať oblasti Nachičevan, Zangezur a Náhorný Karabach. Rozhodnutím ústredného výboru Komunistickej strany boli nakoniec Nachičevan a Náhorný Karabach v rámci vzniknutej Zakaukazskej SFSR pririeknuté Azerbajdžanu, kým Zangezur, oddeľujúci Nachičevan od zvyšku azerbajdžanského územia, sa stal súčasťou Arménska. Toto rozhodnutie, ktorým viac získal Azerbajdžan, bolo zrejme čiastočne motivované dobovou snahou nakloniť sovietskemu vplyvu Azerbajdžancom etnicky blízke Turecko.

7. júla 1923 bola v rámci Azerbajdžanu ustanovená Náhorná karabašská autonómna oblasť. V roku 1926 predstavovali Arméni 93,5 % obyvateľov Náhorného Karabachu, tento podiel sa odvtedy znižoval na 77 % v roku 1989. Od 60. rokov silneli medzi karabašskými Arménmi pocity diskriminácie a nevôle nad postupujúcou azerifikáciou krajiny.

Nevraživosť medzi obomi etnikami prerástla na konci 80. rokov až v otvorené konflikty, ktoré slabnúca sovietska moc už nebola schopná zvládnuť. V dňoch 28. a 29. februára 1988 došlo v meste Sumgait pri Baku k pogromu, ktorý si oficiálne vyžiadal životy niekoľko desiatok Arménov (neoficiálne zdroje uvádzajú omnoho viac obetí, presný počet sa však nedarí zistiť kvôli neochote azerbajdžanských úradov sprístupniť dokumenty), ďalšie vzájomné násilnosti prepukli aj inde v Azerbajdžane. Z Arménska síce Azerbajdžanci začali utekať z obáv kvôli pomste za pogromy na Arménov, neboli však fyzicky napadnutí, zranení ani zabití. Keď Azerbajdžan vyhlásil 30. augusta 1991 nezávislosť od rozpadávajúceho sa Sovietskeho zväzu, nehodlali Arméni z Náhorného Karabachu zostať naďalej jeho súčasťou a karabašské vedenie, podporované morálne i materiálne z Arménska, vyhlásilo 2. septembra 1991 nezávislosť od Azerbajdžanu. Azerbajdžanská vláda odpovedala 26. novembra zrušením karabašskej autonómie. Následné referendum usporiadané v Náhornom Karabachu 10. decembra síce azerská menšina bojkotovala, drvivá väčšina karabašských Arménov však rozhodnutie o nezávislosti podporila.

Ozbrojený konflikt

V rokoch 1992 až 1994 prebiehala o Náhorný Karabach, ktorý tvorí v Azerbajdžane enklávu, oddelenú od Arménska takzvaným Lačinským koridorom, otvorená vojna medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Úspešnejší boli v boji Arméni, ktorým sa nielenže podarilo udržať Náhorný Karabach a obsadiť Lačinský koridor, ale navyše dobyli ďalšie časti azerbajdžanského územia. Keď boje 12. mája 1994 utíchli, výsledkom bolo odhadom 17 500 mŕtvych na arménskej a 25  500 na azerbajdžanskej strane, 700 000 až 1 000 000 Azerov a 300 000 Arménov bolo vyhnaných zo svojich domovov. Napríklad Šuša, kedysi druhé najväčšie mesto Náhorného Karabachu, ktoré malo ešte v roku 1989 okolo 17 000 obyvateľov, prevažne Azerov, je dnes poloprázdne, väčšina domov je trvalo neobývaná a zničená.

Súčasnosť

Mapa

V súčasnosti trvá medzi oboma stranami prímerie a na územiach Náhorného Karabachu a priľahlých oblastiach pod arménskou kontrolou funguje Náhorná karabašská republika, od Azerbajdžanu de facto nezávislá, de iure však nikým (ani Arménskom) medzinárodne neuznaná. Náhorný Karabach používa arménsku menu a prepojenie oboch krajín výstižne ilustruje i skutočnosť, že niekdajší karabašský prezident Robert Kočarjan bol v rokoch 1998 – 2008 prezidentom Arménska. Od 9. apríla 2008 je prezidentom Arménska Serzh Sargisian.

Niekoľko medzinárodných rokovaní v posledných rokoch zatiaľ na patovej situácii nič nezmenilo. Azerbajdžan požaduje opustenie Arménmi okupovaných území, Arménsko zasa uznanie nezávislosti Náhorného Karabachu.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Náhorná karabašská republika