Slovenská národná strana (1990)
Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. |
Súradnice: 48°08′30″S 17°07′00″V / 48,141709°S 17,116613°V
Slovenská národná strana | |
Základné informácie | |
---|---|
Skratka | SNS |
Založenie | 7. marec 1990 |
Materská strana | SNS (1871) |
Predseda | Andrej Danko |
Podpredseda | Jana Beňáková Tulisová Zdenko Čambal Milan Garaj Dagmar Kramplová Ján Krišanda |
Najviac poslancov | 22 (NR SR 1990) 1 (EP 2009) |
Poslancov | 10 / 150 0 (EP) |
Volebný výsledok | ▲ 5,62% (NR SR 2023) 4,09 % (EP 2019) |
Ideológie | národný konzervativizmus,
slovenský nacionalizmus, |
Politické spektrum | Sociálne - pravica až krajná pravica Ekonomicky - Stredoľavica |
Počet členov | ▼ 2 205 (31.12.2022)[1] |
Medzinárodné organizácie | |
Európska politická strana | Európa slobody a demokracie |
Ďalšie informácie | |
Mládežnícka organizácia | Mládež SNS |
Sídlo | Šafárikovo nám.3 814 99 Bratislava |
Farby | Modrá |
Web | www.sns.sk |
Slovenská národná strana (skratka: SNS) je parlamentná národná[2] politická strana pôsobiaca na Slovensku. Bola založená 7. marca 1990 a hlási sa k myšlienkovému odkazu historickej Slovenskej národnej strany pôsobiacej v rokoch 1871 – 1938. Predsedom je od roku 2012 Andrej Danko.
História strany
Ustanovujúci snem strany SNS sa konal 19. mája 1990 v Žiline. Prvým predsedom strany sa stal Viťazoslav Móric. Ten bol predsedom do septembra 1990, kedy sa svojej funkcie vzdal a 23. marca 1991 bol spolu so zmenou stanov strany za predsedu zvolený Jozef Prokeš. Na IV. sneme SNS sa predsedom stal vtedajší minister hospodárstva Ľudovít Černák, ktorý zaviazal ministrov, vedenie a poslanecký klub zastaviť prenikanie maďarskej iredenty a násilnú maďarizáciu Slovákov a názvov na juhu Slovenska.
Volebné obdobie 2016 – 2020
V parlamentných voľbách v marci 2016 sa SNS pod vedením Andreja Danka vrátila do parlamentu. Strana skončila so ziskom 8,64 % hlasov na 4. mieste a získala 15 poslancov. Vstúpila do koalície so stranami SMER-SD, MOST-HÍD a #SIEŤ. Predseda Danko sa stal predsedom parlamentu, strana tiež získala tri ministerstvá – Gabriela Matečná sa stala ministerkou pôdohospodárstva, Peter Plavčan ministrom školstva, vedy a výskumu a Peter Gajdoš ministrom obrany. Peter Plavčan z postu ministra odstúpil kvôli kauze eurofondov v auguste 2017, nahradila ho Martina Lubyová.[3] Rovnakí ministri zasadli aj do vlády Petra Pellegriniho, ktorá vznikla po podaní demisie tretej vlády Roberta Fica v marci 2018.
V komunálnych voľbách SNS uspela, keď získala po SMERe druhý najväčší počet mandátov starostov (160) a tretí najväčší počet poslancov obecných zastupiteľstiev (1678), viac mali iba SMER-SD a KDH.[4] Strana nepostavila žiadneho kandidáta do prezidentských volieb v roku 2019, hoci spočiatku sa uvažovalo o Andrejovi Dankovi.[5] SNS neuspela pri pokuse o návrat do Európskeho parlamentu vo voľbách v máji 2019, kedy získala len 4,09 % hlasov.
Na jeseň v roku 2019 SNS najprv ohlásila politickú spoluprácu so stranou KDŽP a spísali Memorandum za život a vlasť, tá však nakoniec pristúpila na kandidátku strany ĽSNS a SNS do nadchádzajúcich parlamentných volieb vstupovala samostatne.[6] Volebným heslom strany bolo "So srdcom za rodinu, za vlasť". Lídrom kandidátky sa stal predseda Danko, z druhého a tretieho miesta poslanci NR SR Jaroslav Paška a Eva Smolíková. 17. februára 2020 vydal bývalý predseda strany Ján Slota vyhlásenie, že SNS sa spoluprácou s maďarskou stranou v koalícii stratila pod vedením "kapitána Danku" národný a kresťanský charakter a že odporúča voličom aj členom SNS vo voľbách voliť stranu VLASŤ Štefana Harabina.[7]
Volebné obdobie 2020 – 2023
V parlamentných voľbách vo februári 2020 získala SNS len 3,16 % hlasov, čo bol najhorší výsledok v dejinách strany, a do parlamentu sa nedostala. V nadväznosti na neúspech ohlásil odstúpenie predseda strany Andrej Danko. V apríli Danko vyhlásil, že za predsedu opätovne nebude kandidovať, nakoniec kandidatúru ohlásil, jeho protikandidátom bol Anton Hrnko.[8] Na sneme SNS v Liptovskom Mikuláši 12. septembra 2020 bol Danko opäť zvolený do funkcie predsedu, keď porazil Hrnka v pomere hlasov 88 ku 27.[9] Hrnko následne ohlásil odchod zo strany.[8]
Volebné obdobie 2023 – 2027
V predčasných voľbách v roku 2023 bolo z kandidátky SNS zvolených 10 poslancov avšak členom SNS bol len jeden z nich, predseda Andrej Danko. „Teraz to totiž vyzerá tak, že jedinou ambíciou SNS bolo dostať Andreja Danka do parlamentu. To ostatné je nepodstatné,“ povedal Danko, ktorý získal 68 726 prednostných hlasov.[10] Zvolených za SNS boli traja poslanci z NK/NEKA Rudolf Huliak (58 875 prednostných hlasov), Ivan Ševčík (25 639) a Pavol Ľupták (13 046),[11] traja poslanci za ŽIVOT - národná strana, ktorí vo voľbách 2020 kandidovali za ĽSNS: Tomáš Taraba, Filip Kuffa a Štefan Kuffa (aj Huliak v roku 2020 kandidoval za ĽSNS), Martina Šimkovičová (Hlas ľudu), Roman Michelko (Vlasť) a Peter Kotlár (bez straníckej príslušnosti).[10] Rozhodnutím predsedu NR SR č. 15 z 25. okt. 2023 si štyria poslanci (Taraba, Šimkovičová, a dvaja Kuffovia) mandát neuplatňujú z dôvodu vymenovania do funkcií a tak získali mandát z pozície náhradníka: podpredseda SNS Milan Garaj, podpredsedníčka SNS Dagmar Kramplová, Karol Farkašovský a Adam Lučanský.[12]
Vedenie strany
Predsedníctvo SNS zvolené na mimoriadnom sneme 6. septembra 2014 v hoteli Partizán na Táľoch tvoril predseda Andrej Danko, 1. podpredseda Jaroslav Paška, štyria podpredsedovia – Anton Hrnko, Vladimír Chovan, Eva Smolíková a Štefan Zelník a ústredný tajomník Stanislav Kmec.[13]
Súčasné vedenie strany, zvolené na sneme SNS 12. septembra 2020 v Liptovskom Mikuláši, tvoria:
- Andrej Danko – predseda
- Jaroslav Paška – 1. podpredseda
- Janka Beňáková Tulisová – podpredsedníčka
- Zdenko Čambal – podpredseda
- Milan Garaj – podpredseda
- Ján Krišanda – podpredseda
- Eva Milučká – podpredseda
- Milan Staňo – podpredseda
- Stanislav Kmec – ústredný tajomník[14][15]
Volebné výsledky
Výsledky volieb do Národnej rady SR (do r. 1993 Slovenskej národnej rady), v ktorých sa zúčastnila strana SNS.
Rok volieb | Voľby do | počet hlasov | počet hlasov % | ▲/▼
% |
počet mandátov | ▲/▼
mand. |
umiestnenie | parlamentné postavenie |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
1990 | Slovenská národná rada | 470 984 | 13,94 % | - | 22 / 150 |
- | 3. | Opozícia |
1992 | Slovenská národná rada | 244 527 | 7,93 % | ▼6,01 | 15 / 150 |
▼7 | ▼4. | Vláda s HZDS |
1994 | Národná rada SR | 155 359 | 5,40 % | ▼2,53 | 9 / 150 |
▼6 | ▼7. | Vláda s HZDS-RSS a ZRS |
1998 | Národná rada SR | 304 839 | 9,07 % | ▲3,67 | 14 / 150 |
▲5 | ▲5. | Opozícia |
2002 | Národná rada SR | 95 633 | 3,32 % | ▼5,75 | 0 / 150 |
▼14 | ▼9. | Neúčasť v parlamente |
2006 | Národná rada SR | 270 230 | 11,73 % | ▲8,41 | 20 / 150 |
▲20 | ▲3. | Vláda so SMER-SD a ĽS-HZDS |
2010 | Národná rada SR | 128 490 | 5,07 % | ▼6,66 | 9 / 150 |
▼11 | ▼6. | Opozícia |
2012 | Národná rada SR | 116 420 | 4,55 % | ▼0,52 | 0 / 150 |
▼9 | ▼7. | Neúčasť v parlamente |
2016 | Národná rada SR | 225 386 | 8,64 % | ▲4,09 | 15 / 150 |
▲15 | ▲4. | Vláda so SMER-SD, MOST-HÍD a SIEŤ (2016)
Vláda so SMER-SD a MOST-HÍD (2016 - 2020) |
2020 | Národná rada SR | 91 171 | 3,16 % | ▼5,48 | 0 / 150 |
▼15 | ▼10. | Neúčasť v parlamente |
2023 | Národná rada SR | 166 995 | 5,62 % | ▲2,46 | 10 / 150 |
▲10 | ▲7. | Vláda so SMER-SD, HLAS-SD |
Výsledky volieb do Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana SNS.
Rok volieb | Voľby do | počet hlasov | počet hlasov % | počet mandátov | umiestnenie | parlamentné postavenie |
---|---|---|---|---|---|---|
2004* | Európsky parlament | 14 150 | 2,01 % | 0 | 9. miesto | neúčasť v parlamente |
2009 | Európsky parlament | 45 960 | 5,55 % | 1 | 6. miesto | účasť vo frakcii EFD |
2014 | Európsky parlament | 20 244 | 3,61 % | 0 | 10. miesto | neúčasť v parlamente |
2019 | Európsky parlament | 40,330 | 4,09 % | 0 | 8. miesto | neúčasť v parlamente |
2024 | Európsky parlament | 28 102 | 1,90 % | 0 | 10. miesto | neúčasť v parlamente |
Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2004 | 7,5 | 5,0 | 5,1 | 4,1 | 2,6 | 4,7 | 5,0 | 4,9 | 5,7 | 4,5 | 6,8 | 6,5 |
2005 | 5,8 | 7,6 | 7,7 | 7,0 | 8,8 | 7,7 | 9,1 | 8,2 | 8,8 | 7,8 | 8,9 | 7,5 |
2006 | 5,2 | 5,5 | 7,3 | 8,4 | 9,2 | 9,7 | 12,5 | 15,3 | 16,9 | 17,8 | 19,5 | 21,6 |
2007 | 11,8 | 10,6 | 11,0 | 13,1 | 12,0 | 12,8 | 12,4 | 12,9 | 13,1 | 11,4 | 11,6 | 11,2 |
2008 | 14,0 | 12,4 | 15,8 | 16,5 | 15,1 | 14,9 | 15,4 | 14,4 | 16,0 | 12,6 | 14,7 | 15,2 |
2009 | 12,0 | 11,0 | 10,6 | 7,7 | 9,7 | 9,0 | 9,0 | 8,5 | 8,6 | 5,8 | 9,0 | 8,4 |
2010 | 6,2 | 6,2 | 6,3 | 8,6 | 6,1 | 7,7 | 6,2 | 5,0 | 6,1 | 7,8 | 7,8 | 5,5 |
2011 | 5,7 | 5,4 | 6,2 | 5,9 | 8,1 | 5,3 | 5,8 | 4,9 | 8,5 | 6,4 | 5,4 | 5,6 |
2012 | 4,8 | 4,2 | 4,7 | 3,7 | 3,3 | 5,0 | 4,1 | 4,5 | 3,9 | 4,9 | 4,6 | 4,8 |
2013 | 4,8 | 4,1 | 3,7 | 4,9 | 4,5 | 5,2 | 5,0 | 5,3 | 4,9 | 5,4 | 5,2 | 5,1 |
2014 | 5,2 | 4,8 | 4,5 | 4,7 | 5,1 | 3,4 | 3,5 | 4,5 | 4,2 | 4,7 | 4,6 | 5,1 |
2015 | 5,7 | 5,7 | 6,2 | 5,7 | 7,3 | 6,4 | 8,3 | 7,0 | 6,4 | 6,1 | 6,0 | 6,3 |
2016 | 7,3 | 8,7 | 11,1 | . | 11,2 | 14,5 | . | 14,0 | 12,6 | . | 12,8 | 13,7 |
2017 | 10,1 | 10,1 | . | 9,9 | . | 10,2 | 10,3 | 9,1 | 8,7 | 8,1 | 8,0 | . |
2018 | 8,6 | . | 10,0 | . | 10,1 | 9,8 | . | 9,4 | 9,2 | 8,0 | . | |
2019 | 8,0 | . | . | 7,5 | . | 7,3 | . | 7,0 | 6,8 | 6,9 | 6,8 | 5,4 |
2020 | 5,1/5,2 | 4,4 | 3,4 | 1,6 | 1,4 | 2,11/1,32 | 3,0 | . | . | 2,1 | 2,2 | . |
2021 | 2,8 | 2,8 | . | 3,4 | 3,4 | . | . | . | 3,6 | 3,3 | 3,6 | . |
2022 | 3,9 | . | 3,8 | 3,6 | . | 3,7 | . | 3,9 | . | . | 3,8 | 3,7 |
2023 | 3,6 | 3,4 | 4,0 | 5,5 | 5,1 | 5,3 | 6,4 | . | 5,8 | . | ||
2024 | . | 5,7 | 5,8 | 5,1 | . | 4,7 | . | . | 4,7 | . |
1 prieskum vykonaný bez zaradenia strany Petra Pellegriniho
2 prieskum vykonaný so stranou Petra Pellegriniho
Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO: [16]
Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2017 | . | . | . | . | . | . | . | . | 9,0 | . | 8,9 | . |
2018 | . | 9,9 | . | 10,7/10,9 | 10,1 | 10,2 | . | 11,0 | 10,9 | 10,2 | 9,2 | 9,3 |
2019 | . | 8,0 | . | 7,6 | 8,0 | . | . | 7,1 | . | 6,4 | 6,4 | . |
2020 | 6,2/5,9 | 5,1/5,0 | . | 2,2 | . | 1,4 | . | . | . | 2,4 | . | 1,6 |
2021 | . | 2,3 | 3,6 | |||||||||
2022 | 3,6 | 3,8 | 3,9 | 4,0 | 4,2 | 4,1 | 4,1 | 4,2 | 4,0 | |||
2023 | 4,1 | 4,0 | 4,2 | 4,3 | 4,4 | 4,7 | 5,1 | 5,8 | 6,0 | . | . | 5,3 |
2024 | 5,3 | 5,4 | 5,1 | 5,1 | 5,2 | 5,0 | 5,0 | 4,9 | 4,9 | 4,8 |
Politici Slovenskej národnej strany
Články o politikoch súčasnej Slovenskej národnej strany sú uvedené v kategórii Politici SNS (1990).
Predsedovia SNS
- 19. 05. 1990 – 23. 03. 1991 Víťazoslav Moric
- 23. 03. 1991 – 10. 10. 1992 Jozef Prokeš
- 10. 10. 1992 – 19. 02. 1994 Ľudovít Černák
- 19. 02. 1994 – 25. 09. 1999 Ján Slota
- 25. 09. 1999 – 31. 05. 2003 Anna Malíková
- 03. 05. 2003 – min. január 2004 Peter Súlovský[17][18][19]
- 31. 05. 2003 – 6. 10. 2012 Ján Slota
- 6. 10. 2012 – súčasnosť Andrej Danko
Odchod Jána Slotu
6. 10. 2012 sa na sneme strany v Žiline rozhodovalo o novom šéfovi strany. S počtom hlasov 153 vyhral Andrej Danko bez protikandidáta, traja členovia strany sa hlasovania zdržali.[20]
Referencie
- ↑ Výročná správa [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, [cit. 2023-07-29]. Dostupné online.
- ↑ Nordsieck, Wolfram (c2012), „Slovakia“, Parties and Elections in Europe
- ↑ GEHREROVÁ, Ria. Peter Plavčan odchádza, profesor s neistým úsmevom médiám ukázal svoju zraniteľnosť aj čierny opasok. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-08-17. Dostupné online [cit. 2020-02-17]. ISSN 1339-844X.
- ↑ A. Danko: Ďakujem štruktúram SNS za historický úspech v komunálnych voľbách [online]. sns.sk, 2018-11-11, [cit. 2020-02-17]. Dostupné online.
- ↑ TASR, lm. Danko nebude kandidovať za prezidenta. SNS nepostaví do volieb nikoho. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-01-27. Dostupné online [cit. 2020-02-17]. ISSN 1336-1996.
- ↑ TASR. SNS podpísalo memorandum s KDŽP. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2019-09-20. Dostupné online [cit. 2020-02-17]. ISSN 1336-720X.
- ↑ peb. Slota varuje vo videu pred Dankom. Ľuďom odporúča, aby volili Harabina. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-02-17. Dostupné online [cit. 2020-02-17]. ISSN 1336-1996.
- ↑ a b GEHREROVÁ, Ria. Danko zostáva predsedom SNS. Hrnko plánuje odchod z politiky. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-09-12. Dostupné online [cit. 2020-10-22]. ISSN 1339-844X.
- ↑ ŠTENCLOVÁ, Eva. Danko je opäť predsedom SNS. Rafaj hovorí o kolektívnej samovražde. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-09-12. Dostupné online [cit. 2020-10-22]. ISSN 1336-197X.
- ↑ a b Zo SNS bude v parlamente iba Andrej Danko. [online]. spravy.rtvs.sk, [cit. 2024-10-02]. Dostupné online.
- ↑ Rudolf Huliak hodil Danka cez palubu. Je to zradca, agresívny hulvát a mal by sa ospravedlniť Plavákovej, reaguje šéf SNS [online]. Aktuality.sk, 2024-10-01, [cit. 2024-10-02]. Dostupné online.
- ↑ Do klubu SNS nastúpia ako náhradníci [online]. [Cit. 2024-10-02]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Rafael Rafaj už nie je podpredsedom SNS. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-09-06. Dostupné online [cit. 2020-02-17].
- ↑ ŠTENCLOVÁ, Eva. Danko je opäť predsedom SNS. Rafaj hovorí o kolektívnej samovražde. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-09-12. Dostupné online [cit. 2021-04-20]. ISSN 1336-197X.
- ↑ Predstavitelia [online]. sns.sk, [cit. 2021-04-20]. Dostupné online.
- ↑ Prieskumy volebných preferencií [online]. AKO.sk, 2016-02-03, [cit. 2020-02-05]. Dostupné online.
- ↑ ©TASR 2003. Na sneme SNS sa lídrom strany stal P. Súlovský. SME (Bratislava: Petit Press), 2003-05-03. Dostupné online [cit. 2023-10-12]. ISSN 1335-4418.
- ↑ TASR. Od vzniku Slovenskej národnej strany uplynulo 145 rokov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-06-18. Dostupné online [cit. 2023-10-12].
- ↑ SITA. Právoplatným predsedom SNS je Súlovský. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2004-01-08. Dostupné online [cit. 2023-10-12]. ISSN 1336-197X.
- ↑ Slota už nie je šéfom národniarov [online]. hnonline.sk, 6. október 2012. Dostupné online.