Preskočiť na obsah

Baranec (vrch v Západných Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Baranec
vrch
Baranec
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obce Jamník, Konská, Liptovský Mikuláš
Časť Liptovské Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 2 184,6 m n. m.
Relatívna výška 362 m
Súradnice 49°10′24″S 19°44′27″V / 49,1733°S 19,7409°V / 49.1733; 19.7409
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po žltej z rázc. Žiarska dolina, ústie cez Holý vrch
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Baranec
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Baranec[1] (2 184,6 m n. m.[2][3]) je tretí najvyšší vrch Západných Tatier na Slovensku. Dominuje hrebeňu Barance nad Žiarskou dolinou, nad obcou Konská, približne 14 km severovýchodne od Liptovského Mikuláša.[4]

Nachádza sa v západnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a v ich časti Liptovské Tatry.[5] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie mesta Liptovský Mikuláš (k.ú. Svätý Štefan) a obcí Jamník a Konská.[1][6] Najbližšími sídlami sú juhozápadným smerom situovaná Konská a južne ležiaci Žiar, rovnakým smerom sa nachádzajú aj Jakubovany a juhovýchodne aj obec Pribylina.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku.[4]

Baranec leží v mohutnej rázsoche, ktorá vybieha južným smerom z Plačlivého (2 125 m n. m.) v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Nazýva sa podľa dominantného vrchu v jej strednej časti, teda Barance. Mohutný masív je uzlovým vrchom, z ktorého juhovýchodným smerom vedie hrebeň na Malý Baranec (2 044 m n. m.), juhozápadným na Holý vrch (1 723 m n. m.) a menšia rázsocha i na západ. Severozápadné a západné svahy klesajú do Žiarskej doliny, ktorú odvodňuje potok Smrečianka do Váhu, rovnakým smerom odteká voda potokom Trnovec z Trnovskej doliny na južnom úbočí Baranca. Východná časť klesá do Jamníckej doliny, ktorou voda prúdi Jamníckym potokom do Račkovej a Belej. Na severozápadnom úpätí stojí v Žiarskej doline Žiarska chata.[4]

Západne sa nachádza Solisko (1 530 m n. m.), Široká (1 890 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.) a Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), severne leží Príslop (2 142 m n. m.), Baníkov (2 178 m n. m.), Hrubá kopa (2 166 m n. m.), Tri kopy (2 154 m n. m.), Nohavica (2 052 m n. m.), Plačlivé (2 125 m n. m.), Sedlοm nad Pustým (1 968 m n. m.) oddelený Smrek (2 072 m n. m.), Ostrý Roháč (2 088 m n. m.), Volovec (2 063 m n. m.) a Deravá (1 955 m n. m.), východne Hrubý vrch (2 137 m n. m.), Jakubina (2 194 m n. m.), Vyšná Magura (2 095 m n. m.), Ostredok (2 050 m n. m.), Nižná Magura (1 919 m n. m.), Nižný Ostredok (1 714 m n. m.), Kečka (1 489 m n. m.) a sedlom oddelený Štrbavý (2 144 m n. m.) a južne Malý Baranec (2 044 m n. m.), Mládky (1 945 m n. m.), Holý vrch (1 723 m n. m.) a Stará Stávka (1 299 m n. m.).[2] Vrcholom prechádza značený turistický chodník.[4] Na vrchole sa nachádza betónový pilier s vrcholovou schránkou. Z Baranca spadá na rôzne strany viacero žľabov. Najväčší je južný žľab do Trnovskej doliny, do oblasti Studničky.[7]

Hôľnato-skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Vďaka značnej nadmorskej výške a polohe poskytuje výhľad na mnohé vrcholy Západných Tatier, blízke doliny, časť Vysokých Tatier a Podtatranskú kotlinu, pri vhodných podmienkach vidieť aj Oravskú Maguru, Chočské vrchy, Malú a Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Spišsko-gemerský kras, Kozie chrbty a Volovské vrchy.[8]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.
  4. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.
  7. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-08]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]