Benátky (mesto)
| Tomuto článku chýbajú odkazy na zdroje a môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné overiť. Pomôžte Wikipédii a citácie, odkazy na zdroje doplňte do článku. Väčšinu článku pridala neznáma IP adresa v r. 2006. Doplniť zdroje, overiť čísla a text. |
| Benátky (tal. Venezia) |
|
| Talianske mesto | |
| Štát | |
|---|---|
| Región | Benátsko |
| Nadmorská výška | 0 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 414,57 km² (41 457 ha) |
| Obyvateľstvo | 270 660 (30. 4. 2009) |
| Hustota | 652,87 obyv./km² |
| Vznik | 667 |
| Primátor | Giorgio Orsoni |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| PSČ | 30100 |
| Telefónna predvoľba | 041 |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Venice and its Lagoon |
| Rok | 1987 (#11) |
| Číslo | 394 |
| Región | Európa a Severná Amerika |
| Kritériá | i, ii, iii, iv, v, vi |
| Wikimedia Commons: Venice | |
| Webová stránka: http://www.comune.venezia.it/ | |
Benátky ( tal. Venezia, v benátskom nárečí Venezsia) je mesto kanálov a lagún, hlavné mesto severotalianskeho regiónu Benátsko, ležiace v močaristej Benátskej lagúne, v severnej časti Jadranského mora. Benátska lagúna so slanou vodou sa rozprestiera pozdĺž pobrežia medzi ústím rieky Pád a riekou Piava. Celá benátska communa mala 1. januára 2004 271 633 obyvateľov, z toho v historickom centre žilo (centro storico) 62 000 obyvateľov a mimo lagúny (terra ferma), hlavne v mestách Mestre a Marghera 176 000 obyvateľov. Metropolitná oblasť Benátky-Padova je domovom pre viac ako 1,5 millióna ľudí.
Benátske súostrovie za rozprestiera na 7 štvorcových kilometroch. Rozloha communi je väčšia, patria k nej ostrovy Burano, Murano a Torcello v samotnej lagúne, ostrovy Lido a Pellestrina zo smeru mora a mestá Asseggiano, Carpenedo, Chirignano, Dese, Favoro, Malcontenta, Marghera, Mestre, Tessera, Trivignano a Zelarino na pevnine. Samotné Benátky sa delia na šesť mestských štvrtí, volajúce sa sestieri. Tieto časti sú Cannaregio, Castello, Dorsoduro, San Marco, San Polo a Santa Croce.
Benátky sa nazývajú kráľovnou Jadranského mora, mestom vody a mestom svetla.
Obsah |
[upraviť] Dejiny
Benátska republika bola námorná veľmoc a jedno z dejísk križiackych výprav, rovnako ako dôležité centrum obchodu (hlavne obchodu s korením) a umenia počas renesancie. Dejiny Benátok sa začínajú v polovici 5. storočia. Na neobývané ostrovy sa uchýlili obyvatelia okolitých pevninských miest (hlavne aquilejskí Rimania) pred nájazdmi barbarov (Hunov). Založili tu niekoľko osád. Tie sa v roku 697 spojili do Benátskeho námorného zväzku na čele s dóžom, ktorého počnúc 8. storočím menovalo zhromaždenie ľudu. Benátky sa tak vymanili spod vplyvu Byzancie a stali sa nezávislou republikou, čo bol prvý krok k ich politickému a hospodárskemu vzostupu.
Výhodná poloha dopomohla mestu k získaniu významného postavenia v obchode s Orientom, ktorý sa stal najdôležitejším zdrojom jeho prosperity. Svoje nemalé sebavedomie dali Benátky najavo v roku 829. Je to rok slávnostného privezenia relikvií evanjelistu svätého Marka, ktoré boli ulúpené v Alexandrii. Odvtedy je tento svätec patrónom republiky a bdie nad jej ďalším rozkvetom. Nahradil dovtedajšieho benátskeho patróna sv. Theodoréta, ktorého socha je na stĺpe pred dóžacím palácom. Symbol sv. Marka, okrídlený lev, sa stal erbom mesta a chrám, ktorý postavili na uloženie jeho ostatkov, je dodne neodmysliteľným centrom všetkého politického i kultúrneho diania v meste. Prudký hospodársky rozkvet Benátok bol v 10. - 11. storočí spojený aj s ich územnou expanziou. Najskôr obsadili ostrovy v Jadranskom mori a pobrežie Dalmácie. V roku 1204, počas smutne známej štvrtej križiackej výpravy, dobyli Benátčania Konštantínopol. Získali tak oporné body na Peloponéze a ďalšie územia na Balkáne a prakticky všetky ostrovy východného Stredomoria. Do Benátok sa dostala bohatá korisť, ktorá bola uložená v pokladnici chrámu sv. Marka. Súčasťou koristi boli bronzové pozlátené kone zo štvorzáprahu, umiestneného pôvodne v konštantínopolskom hippodrome (dnes sú v pokladnici chrámu, na priečelí chrámu sv. Marka sú len kópie). V roku 1381 sa skončili dlhodobé spory s Janovom, nebezpečným obchodným súperom, a to veľkolepým víťazstvom benátskych lodí pri Chioggie. Najvyššiu moc dosiahla republika v 15. storočí. Svoje výboje sústredila na taliansku pevninu. V tomto období bolo v meste postavených množstvo stavieb v štýle jedinečnej benátskej gotiky a vzniklo množstvo hodnotných umeleckých diel.
S prenikaním Turkov od východu, objavením Ameriky a nových námorných ciest do Orientu stratilo mesto Benátky svoje výsadné postavenie a začalo upadať. Snaha udržať si rozsiahle územie odčerpávala množstvo síl v častých vojnových konfliktoch. Po postupnej strate majetkov nakoniec prišli v roku 1797 aj o samostatnosť zmluvou v Campoformio a stali sa súčasťou rôznych štátnych celkov až nakoniec v roku 1866 boli pripojené k Talianskemu kráľovstvu.
[upraviť] Súčasnosť
Najznámejším obrazom Benátok je Námestie svätého Marka, kde sa nechávajú turisti fotografovať pri kŕmení holubov a stoja v dlhom rade na prehliadku Baziliky sv. Marka. Toto námestie je navonok veľmi pekne udržiavané, no skutočný stav budov v meste je žalostný. Skoro polovica nemá vyhovujúce sociálne zariadenia a ich základy vyžadujú rozsiahlu rekonštrukciu. Tomu zodpovedajú i hotely, ktoré sú síce drahé, avšak neposkytujú ani zďaleka také pohodlie ako ubytovacie zariadenia na neďalekej pevnine. Preto si turisti často vyberajú lacnejší a pohodlnejší hotel na pobreží a do historického centra Benátok sa vyberú mestskou dopravou cez deň. Ruch v meste končí približne okolo ôsmej hodiny večer, kedy už väčšina turistov odíde poslednými autobusmi do okolitých osád.
Obyvateľstvo Benátok starne. Mladí ľudia sa kvôli vysokým cenám nevyhovujúceho bývania a pracovným možnostiam sťahujú preč do moderných miest. V historickom centre bývajú trvalo alebo v čase turistickej sezóny najmä miestni umelci a remeselníci.
[upraviť] Ekonomika
Ekonomika Benátok je postavená hlavne na turistike a predaji benátskeho skla.
[upraviť] Kanály a mosty
Hlavnú ulicu dopĺňa asi stovka kanálov, kde je čulý dopravný ruch. Dopravnou tepnou je Canal Grande, 4 km dlhý a asi 70 m široký kanál, ktorý prechádza priamo stredom mesta. Spája hlavné nádražie a prístav s historickým námestím svätého Marka a centrom mesta. Jeden z najznámejších mostov je Ponte di Rialto, ktorý ako jeden z troch spája obe časti mesta rozdelené kanálom. Mramorový oblúk 48 m dlhý dopĺňajú dve rady obchodov. V meste zaisťujú dopravu motorové lode, ktoré brázdia kanály, pre turistov sú k dispozícii klasické gondoly.
[upraviť] Benátske gondoly
Gondoly tvoria neodmysliteľnú časť života v Benátkách už od 11. storočia. Štíhlym trupom a plochým dnom sú prispôsobené pre plavbu úzkymi a plytkými kanálmi. Gondola je smerom k prove mierne zahnutá doľava, čo zabraňuje tomu, aby sa točila stále dookola.
[upraviť] Osobnosti mesta
- Tiziano Vecelli (* medzi 1480-1485 - † 1576), taliansky renesančný maliar
- Tintoretto (* 1518 – † 1594), taliansky renesančný maliar
- Paolo Veronese (* 1528 - † 1588), taliansky renesančný maliar
- Antonio Vivaldi (* 1678 – † 1741), taliansky huslista, barokový skladateľ, pedagóg a kňaz
- Carlo Goldoni (* 1707 – † 1793), taliansky dramatik
- Giacomo Casanova (* 1725 – † 1798), taliansky kňaz, spisovateľ, špión a diplomat
- Terence Hill (* 1939), taliansky herec, filmový producent, scenárista a režisér
[upraviť] Partnerské mestá
[upraviť] Galéria
[upraviť] Pozri aj
Niekoľko miest je prirovnávaných k Benátkam: mesto Nantes vo Francúzsku, je prezývané Benátky Západu, veľa miest má prezývku Benátky východu a rovnako veľa Benátky severu.
[upraviť] Iné projekty
[upraviť] Externé odkazy
|
|||||