z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Meitnérium(meitnerium)
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť
(278) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia
[Rn] 5f14 6d7 7s2 (odhad)
Iné
Reg. číslo CAS
54038-01-6
Izotop (y) (vybrané)
Izotop
Výskyt
t1/2
Rr
Er (MeV)
Pr
266 Mt
synt.
1,7 ms.
α
11,00
262 Bh
268 Mt
synt.
42 ms.
α
10,26
264 Bh
274 Mt
synt.
0,44 s.
α
9,76
270 Bh
275 Mt
synt.
9,7 ms.
α
10,33
271 Bh
276 Mt
synt.
0,72 s.
α
9,71
272 Bh
278 Mt
synt.
8 s.
α
9,55
274 Bh
Commons ponúka multimediálny obsah na tému meitnérium .
Meitnérium , číta sa [majt-],[ 1] meitnerium ) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov , ktorý má značku Mt a protónové číslo 109. Je to 17. transurán a 6. transaktinoid , silno rádioaktívny kovový chemický prvok, pripravovaný umelo v urýchľovačoch ťažkých iónov. Podľa polohy v periodickej tabuľke by vlastnosťami mohol pripomínať irídium .
Meitnérium, pomenované na počesť rakúskej fyzičky Lise Meitnerovej , syntetizovala v roku 1982 v Ústave pre výskum ťažkých iónov v Darmstadte skupina fyzikov vedená P. Armbrusterom a G. Münzenbergom . Ostreľovali terč bizmutu -209 iónmi železa -58,
209 Bi + 58 Fe = 266 Mt + n
Táto reakcia sa vyznačuje nízkou excitačnou energiou zloženého jadra (10 – 20 MeV) a charakterizuje sa preto ako „studená syntéza“.
Technikou priestorovej detekcie boli schopní zaregistrovať a identifikovať jediný atóm meitnéria-266, ktorého stredná doba života je 2,5 ms. Syntéza bola zopakovaná v rokoch 1988 a 1997 , po čom IUPAC uznala prioritu prípravy a názov prvku.
↑ SZABÓ, Erik; DRÁBIK, Milan; GALAMBOŠ, Michal; LEVICKÁ, Jana. Systematizácia zdomácňovania názvov nových chemických prvkov. ChemZi (Bratislava: Slovenská chemická spoločnosť), 12 2016, čís. 2, s. 8 – 10. Dostupné online [cit. 2017-06-21]. ISSN 1336-7242 . Archivované 2017-07-17 z originálu. Meitnérium 
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Meitnérium
