Ymnos eis tin Eleftherian: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
1966 |
||
Riadok 15: | Riadok 15: | ||
|Skladateľ = [[Nikolaos Mantzaros]] |
|Skladateľ = [[Nikolaos Mantzaros]] |
||
|Hudba vznik = [[1828]] |
|Hudba vznik = [[1828]] |
||
|Prijaté = {{flagicon|Grécko}} [[1865]]<br />{{flagicon|Cyprus}} [[ |
|Prijaté = {{flagicon|Grécko}} [[1865]]<br />{{flagicon|Cyprus}} [[1966]]<ref name="Presidency of the Republic of Cyprus - The National Anthem">{{Cite web|url=http://www.presidency.gov.cy/presidency/presidency.nsf/prc34_en/prc34_en?OpenDocument|title=Presidency of the Republic of Cyprus - The National Anthem|accessdate=14 February 2011}}</ref> |
||
|Koniec používania = |
|Koniec používania = |
||
|Zvuk = Greece national anthem.ogg |
|Zvuk = Greece national anthem.ogg |
||
Riadok 29: | Riadok 29: | ||
O sedem rokov neskôr známy hudobník, [[Nikolaos Mantzaros]], zložil hudbu. Dielo si získalo obľubu a priazeň gréckeho kráľa Ottona I. ktorý odmenil oboch autorov. Avšak oficiálnou hymnou zostala naďalej nemecká cisárska hymna. Až po abdikácii kráľa parlament prijal za hymnu dielo Soloma a Mantzara. Melódia piesne je zvláštnym netypickým metrom, ktorý pochádza z ľudového tanca [[tsamiko]]. |
O sedem rokov neskôr známy hudobník, [[Nikolaos Mantzaros]], zložil hudbu. Dielo si získalo obľubu a priazeň gréckeho kráľa Ottona I. ktorý odmenil oboch autorov. Avšak oficiálnou hymnou zostala naďalej nemecká cisárska hymna. Až po abdikácii kráľa parlament prijal za hymnu dielo Soloma a Mantzara. Melódia piesne je zvláštnym netypickým metrom, ktorý pochádza z ľudového tanca [[tsamiko]]. |
||
V roku 1865 zaviedol grécky kráľ [[Juraj I. (Grécko)|Juraj I.]] štátnu hymnu Grécka. [[Guinessova kniha rekordov]] ju uvádza ako najdlhšiu pieseň tohoto druhu (158 sloh). Spieva sa však iba prvá sloha. Od roku [[ |
V roku 1865 zaviedol grécky kráľ [[Juraj I. (Grécko)|Juraj I.]] štátnu hymnu Grécka. [[Guinessova kniha rekordov]] ju uvádza ako najdlhšiu pieseň tohoto druhu (158 sloh). Spieva sa však iba prvá sloha. Od roku [[1966]] je ''Ymnos eis tin Eleftherian'' zároveň hymnou [[Cyprus|Cypru]]. Cyperskí Turci sa však hlásia k [[İstiklâl Marşı|hymne tureckej]]. Východiskom z tejto situácie môže byť oznamovaná zmena najdôležitejšej národnej piesne. |
||
== Text a slovenský preklad hymny == |
== Text a slovenský preklad hymny == |
Verzia z 22:13, 14. február 2011
Ύμνος εις την Ελευθερίαν Ymnos eis tin Eleftherian | |
Hymna | ![]() ![]() |
---|---|
Slová | Dionýsios Solomós, 1823 |
Hudba | Nikolaos Mantzaros, 1828 |
Prijaté | ![]() ![]() |
Inštrumentálna verzia
|
Štátne hymny sveta |
---|
Belgicko - Bielorusko - Bosna a Hercegovina - Bulharsko - Cyprus - Česko - Čierna Hora - Dánsko - Estónsko - Fínsko - Francúzsko - Grécko - Chorvátsko - Írsko - Macedónsko - Maďarsko - Malta - Nemecko - Poľsko - Rakúsko - Rumunsko - Rusko - Slovensko - Spojené kráľovstvo - Španielsko - Švajčiarsko - Turecko - Ukrajina - Vatikán
Európska hymna - Esperanto - Buriatsko - Česko-Slovensko - Kirgizská SSR - Nemecká demokratická republika - Prvá slovenská republika - Rakúsko-Uhorsko - Sovietsky zväz
|
Ymnos eis tin Eleftherian, katharevusa: Ύμνος εις την Ελευθερίαν (Ymnos is tin Eleftherian), slov. Hymna za slobodu, Óda na slobodu alebo Chválospev slobode je grécka hymna, neskôr i cyperská.
Dejiny hymny
Grécka hymna pochádza z básne, ktorá by sa slovensky dala vzletne preložiť ako „Chválospev slobode“. Eleftheria (Sloboda) je dodnes obľúbené grécke ženské meno, ktoré sa vzťahuje k starovekej Aténe. Báseň obsahujúca 158 sloh napísal vtedy ešte mladý národný básnik Dionysios Solomós, ktorého inšpiroval boj gréckeho národa v revolúcii roku 1821. Hymna ospevuje hrdinstvo gréckych bojovníkov, popisuje ich utrpenie a obetavosť, odsudzuje politiku mocností voči Grécku.
O sedem rokov neskôr známy hudobník, Nikolaos Mantzaros, zložil hudbu. Dielo si získalo obľubu a priazeň gréckeho kráľa Ottona I. ktorý odmenil oboch autorov. Avšak oficiálnou hymnou zostala naďalej nemecká cisárska hymna. Až po abdikácii kráľa parlament prijal za hymnu dielo Soloma a Mantzara. Melódia piesne je zvláštnym netypickým metrom, ktorý pochádza z ľudového tanca tsamiko.
V roku 1865 zaviedol grécky kráľ Juraj I. štátnu hymnu Grécka. Guinessova kniha rekordov ju uvádza ako najdlhšiu pieseň tohoto druhu (158 sloh). Spieva sa však iba prvá sloha. Od roku 1966 je Ymnos eis tin Eleftherian zároveň hymnou Cypru. Cyperskí Turci sa však hlásia k hymne tureckej. Východiskom z tejto situácie môže byť oznamovaná zmena najdôležitejšej národnej piesne.
Text a slovenský preklad hymny
Keď sa hymna spieva posledné dva verše sa opakujú 3-krát.
Originálny text | Transliterácia | Slovenský preklad |
---|---|---|
Ύμνος εις την Ελευθερίαν |
Ymnos eis tin Eleftherian |
Hymna za slobodu |
Pozri aj
Externé odkazy
- The Greek Presidency - Na stránke prezidenta Gréckej republiky. (po anglicky)
- Michał Bzinkowski, Eleuthería ē Thánatos!, The idea of freedom in modern Greek poetry during the war of independence in 19th century. Dionysios Solomos’ “Hymn to Liberty” (po anglicky)
- Neugriechische Volksgesänge, Johann Matthias Firmenich (knihy Google)
- Hymna zo všetkými 158 slohami (po grécky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Hymn to Liberty na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené) a Řecká hymna na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
- ↑ Presidency of the Republic of Cyprus - The National Anthem [online]. [Cit. 2011-02-14]. Dostupné online.