Preskočiť na obsah

Ymnos eis tin Eleftherian: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
1966
Riadok 15: Riadok 15:
|Skladateľ = [[Nikolaos Mantzaros]]
|Skladateľ = [[Nikolaos Mantzaros]]
|Hudba vznik = [[1828]]
|Hudba vznik = [[1828]]
|Prijaté = {{flagicon|Grécko}}&nbsp;[[1865]]<br />{{flagicon|Cyprus}}&nbsp;[[1960]]
|Prijaté = {{flagicon|Grécko}}&nbsp;[[1865]]<br />{{flagicon|Cyprus}}&nbsp;[[1966]]<ref name="Presidency of the Republic of Cyprus - The National Anthem">{{Cite web|url=http://www.presidency.gov.cy/presidency/presidency.nsf/prc34_en/prc34_en?OpenDocument|title=Presidency of the Republic of Cyprus - The National Anthem|accessdate=14 February 2011}}</ref>
|Koniec používania =
|Koniec používania =
|Zvuk = Greece national anthem.ogg
|Zvuk = Greece national anthem.ogg
Riadok 29: Riadok 29:
O sedem rokov neskôr známy hudobník, [[Nikolaos Mantzaros]], zložil hudbu. Dielo si získalo obľubu a priazeň gréckeho kráľa Ottona I. ktorý odmenil oboch autorov. Avšak oficiálnou hymnou zostala naďalej nemecká cisárska hymna. Až po abdikácii kráľa parlament prijal za hymnu dielo Soloma a Mantzara. Melódia piesne je zvláštnym netypickým metrom, ktorý pochádza z ľudového tanca [[tsamiko]].
O sedem rokov neskôr známy hudobník, [[Nikolaos Mantzaros]], zložil hudbu. Dielo si získalo obľubu a priazeň gréckeho kráľa Ottona I. ktorý odmenil oboch autorov. Avšak oficiálnou hymnou zostala naďalej nemecká cisárska hymna. Až po abdikácii kráľa parlament prijal za hymnu dielo Soloma a Mantzara. Melódia piesne je zvláštnym netypickým metrom, ktorý pochádza z ľudového tanca [[tsamiko]].


V roku 1865 zaviedol grécky kráľ [[Juraj I. (Grécko)|Juraj I.]] štátnu hymnu Grécka. [[Guinessova kniha rekordov]] ju uvádza ako najdlhšiu pieseň tohoto druhu (158 sloh). Spieva sa však iba prvá sloha. Od roku [[1960]] je ''Ymnos eis tin Eleftherian'' zároveň hymnou [[Cyprus|Cypru]]. Cyperskí Turci sa však hlásia k [[İstiklâl Marşı|hymne tureckej]]. Východiskom z tejto situácie môže byť oznamovaná zmena najdôležitejšej národnej piesne.
V roku 1865 zaviedol grécky kráľ [[Juraj I. (Grécko)|Juraj I.]] štátnu hymnu Grécka. [[Guinessova kniha rekordov]] ju uvádza ako najdlhšiu pieseň tohoto druhu (158 sloh). Spieva sa však iba prvá sloha. Od roku [[1966]] je ''Ymnos eis tin Eleftherian'' zároveň hymnou [[Cyprus|Cypru]]. Cyperskí Turci sa však hlásia k [[İstiklâl Marşı|hymne tureckej]]. Východiskom z tejto situácie môže byť oznamovaná zmena najdôležitejšej národnej piesne.


== Text a slovenský preklad hymny ==
== Text a slovenský preklad hymny ==

Verzia z 22:13, 14. február 2011

Ύμνος εις την Ελευθερίαν
Ymnos eis tin Eleftherian
HymnaGrécko  Grécko
Cyprus  Cyprus
SlováDionýsios Solomós, 1823
HudbaNikolaos Mantzaros, 1828
PrijatéGrécko  1865
Cyprus  1966[1]

Ýmnos eis tīn Eleftherían

Inštrumentálna verzia
Štátne hymny sveta
Táto lišta: zobraz  diskusia  uprav

Ymnos eis tin Eleftherian, katharevusa: Ύμνος εις την Ελευθερίαν (Ymnos is tin Eleftherian), slov. Hymna za slobodu, Óda na slobodu alebo Chválospev slobode je grécka hymna, neskôr i cyperská.

Dejiny hymny

Grécka hymna pochádza z básne, ktorá by sa slovensky dala vzletne preložiť ako „Chválospev slobode“. Eleftheria (Sloboda) je dodnes obľúbené grécke ženské meno, ktoré sa vzťahuje k starovekej Aténe. Báseň obsahujúca 158 sloh napísal vtedy ešte mladý národný básnik Dionysios Solomós, ktorého inšpiroval boj gréckeho národa v revolúcii roku 1821. Hymna ospevuje hrdinstvo gréckych bojovníkov, popisuje ich utrpenie a obetavosť, odsudzuje politiku mocností voči Grécku.

O sedem rokov neskôr známy hudobník, Nikolaos Mantzaros, zložil hudbu. Dielo si získalo obľubu a priazeň gréckeho kráľa Ottona I. ktorý odmenil oboch autorov. Avšak oficiálnou hymnou zostala naďalej nemecká cisárska hymna. Až po abdikácii kráľa parlament prijal za hymnu dielo Soloma a Mantzara. Melódia piesne je zvláštnym netypickým metrom, ktorý pochádza z ľudového tanca tsamiko.

V roku 1865 zaviedol grécky kráľ Juraj I. štátnu hymnu Grécka. Guinessova kniha rekordov ju uvádza ako najdlhšiu pieseň tohoto druhu (158 sloh). Spieva sa však iba prvá sloha. Od roku 1966 je Ymnos eis tin Eleftherian zároveň hymnou Cypru. Cyperskí Turci sa však hlásia k hymne tureckej. Východiskom z tejto situácie môže byť oznamovaná zmena najdôležitejšej národnej piesne.

Text a slovenský preklad hymny

Keď sa hymna spieva posledné dva verše sa opakujú 3-krát.

Originálny text Transliterácia Slovenský preklad

Ύμνος εις την Ελευθερίαν

Σε γνωρίζω απο την κόψη,
του σπαθιού την τρομερή
Σε γνωρίζω απο την όψη,
που με βιά μετράει τη γη

Απ' τα κόκκαλα βγαλμένη,
των Ελλήνων τα ιερά.
Και σαν πρώτα ανδρειωμένη,
Χαίρε, Ώ χαίρε ελευθεριά!

Ymnos eis tin Eleftherian

Se gnorízo apo tin kópsi,
tou spathioú tin tromerí.
Se gnorízo apo tin ópsi,
pou me viá metráei ti gi.

Ap' ta kókkala vgalméni,
ton Ellínon ta ierá.
Kai san próta andreioméni,
Chaíre, Ó chaíre eleftheriá!

Hymna za slobodu

Poznáme ťa už dávno
ó, božsky novonadobudnutá,
po svetle vo tvojich očiach
a po lesku tvojho meča.

Zo svätých hrobov Grékov
triumfuje tvoja odvaha,
opäť ťa vítame,
Buď pozdravená, sloboda!

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Hymn to Liberty na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené) a Řecká hymna na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

  1. Presidency of the Republic of Cyprus - The National Anthem [online]. [Cit. 2011-02-14]. Dostupné online.