Nadlice

Nadlice
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Partizánske
Región	Horná Nitra
Nadmorská výška	182 m n. m.
Súradnice	48°37′12″S 18°15′06″V
Rozloha	5,53 km² (553 ha)
Obyvateľstvo	593 (31. 12. 2023)
Hustota	107,23 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1113
Starosta	Július Paulička (nezávislý)
PSČ	956 32
ŠÚJ	505170
EČV (do r. 2022)	PE
Tel. predvoľba	+421-38
E-mailová adresa	ocunadlice@atlas.sk
Telefón	038/542 4409
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Nadlice
Webová stránka: nadlice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Nadice sú obec na Slovensku v okrese Partizánske.

Poloha

Z administratívneho hľadiska obec Nadlice patrí do Trenčianskeho kraja a do okresu Partizánske, konkrétne do jeho severozápadnej časti. Súradnice obce sú 48° 37' 12.36" s.z.š. 18° 15' 6.48" v.z.d. obec je tvorená jedným katastrálnym územím s rozlohou 553,44 ha. Nadmorská výška sa v katastrálnom území obce pohybuje od 173 do 232 m n. m.

Obec Nadlice na severozápade susedí s obcou Livinské Opatovce, na severovýchode s Livinou, na východe s Ostraticami, na juhovýchode s Chynoranmi a na juhozápade s Rajčanmi, ktoré patria do okresu Topoľčany.

Prírodné pomery

Obec Nadlice sa sčasti rozprestiera na Stredonitrianskej nive a z väčšej časti na Bebravskej nive, ktoré sú súčasťou Nitrianskej nivy. Najväčšia časť územia leží na sprašovej Bojnianskej pahorkatine, ktorá patrí do Nitrianskej pahorkatiny.

Geomorfologické členenie obce Nadlice

Sústava	Alpsko-himalájska
Podsústava	Panónska panva
Provincia	Západopanónska panva
Subprovincia	Malá dunajská kotlina
Oblasť	Podunajská nížina
Celok	Podunajská pahorkatina
Podcelok	Nitrianska niva
Časť	Stredonitrianska niva Bebravská niva
Podcelok	Nitrianska pahorkatina
Časť	Bojnianska pahorkatina

Obec Nadlice patrí v rámci geomorfologického členenia Slovenskej republiky do sústavy Alpsko – Himalajskej, podsústavy Panónska panva, provincie Západopanónska panva, subprovincie Malá dunajská kotlina, oblasti Podunajská nížina, celku Podunajská pahorkatina a do dvoch podcelkov, Nitrianska pahorkatina a Nitrianska niva. Do Nitrianskej pahorkatiny patrí časť Bojnianska pahorkatina a do Nitrianskej nivy patria časti Stredonitrianska niva a Bebravská niva.

Vodstvo

Cez Nadlice preteká rieka Bebrava, ktorá pramení v Strážovských vrchoch, na juhozápadnom svahu Židovho vrchu. Má dĺžku 47,2 km a v obci Práznovce ústi do rieky Nitry. Rieka Bebrava na územie obce priteká z východu a kataster obce opúšťa na juhozápade.

Dejiny

Územie dnešných Nadlíc bolo osídlené už v neolite (mladšia doba kamenná). V neskoršom eneolite (najmladšia doba kamenná) patril ľud tu žijúci k lengyelskej kultúre (kultúra v najmlašej dobe kamennej nazvaná podľa maďarskej dediny Lengyel, kde bolo významné nálezisko z tohto obdobia). Otvorené sídliská tejto skupiny sa nachádzajú v blízkosti vodných tokov ale i vo väčšej nadmorskej výške. Osídľujú aj jaskyne. Hroby ľudu ludanickej kultúry sa nachádzajú ojedinele alebo v malých skupinách v blízkosti sídliska. Mŕtvi sú uložení skrčene v smere Z-V. Do hrobu dávali kamenné nástroje, medené špirálky a rúrky, ale i mäsové dary. Keramika je hrubostenná i hladkostenná, zhotovená z jemného materiálu, povrch je hladený alebo leštený.

Ďalšie nálezy sú z doby halštatskej (obdobie železnej éry v Strednej Európe 700 – 400 pred Kr., podľa mestečka Hallstatt v Hornom Rakúsku). Dochádza k zmenám vo vývoji, vzniká kniežatská vrstva a mohylový ľud. V tomto období postupne prenikajú na naše územie Tráci, ktorí obsadili juhozápadné Slovensko, čím narušili pôvodnú domácu kultúru. Halštatský ľud si budoval polozemnice, v ktorých tkali látky na krosnách, vyrábali kostené nástroje, budovali aj stavby nadzemné s kolovou konštrukciou a sedlovou strechou.

Počas sťahovania národov v 5. až 6. storočí sa na naše územie dostali slovanské kmene, ktoré sa živili predovšetkým  roľníctvom a chovom dobytka. Po vzniku Veľkomoravskej ríše v 9. storočí okres tvoril jadro prvého štátu Slovanov. ^{[chýba zdroj]}

Historické doklady hovoria o jestvovaní osady na území dnešných Nadlíc z obdobia 10. až 11. storočia, čiže z obdobia Veľkej Moravy.^{[chýba zdroj]} Prvá písomná zmienka o Nadliciach je z roku 1113, keď sa spomínajú ako susedná obec Dubokan (dnes Livinské Opatovce), pod názvom Nadlan. Dubokany patrili vtedy zoborskému kláštoru.

Názov obce sa vysvetľuje rôznymi variantmi:

• Nadlaň – na dlani – čo by zodpovedalo polohe osídlenia popri rieke Bebrave
• Nadla   – z mena Nadslav (pravdepodobne spomínaný pán, zakladateľ dediny)
• Nagylány – z maďarského – veľké dievča, resp. dievča z trstiny

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvoma a povozníctvom. V roku 1898 tu bol založený liehovar a štepnica. Za 1. ČSR pracovali obyvatelia na veľkostatku S. Gruna, ktorý bol po 2. sv. vojne rozparcelovaný.

Kultúrne zaujímavosti

• V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie z roku 1880, ktorý bol postavený na mieste staršieho kostola.
• Stodvadsaťpäťročná dychová hudba Nadličanka (založená v roku 1880) dosiahla v roku 1997 na celoslovenskej súťaži dychových hudieb v Lednických Rovniach druhé miesto a je neodmysliteľnou súčasťou obce.
• Obec je rodiskom hudobného skladateľa Dezidera Kardoša, ktorý bol autorom mnohých orchestrálnych diel piesňovej, zborovej a komornej tvorby. Písal hudbu k filmom a upravoval ľudové piesne.
• V roku 1912 sa tu narodil Gustáv Večerný, violončelista a hudobný pedagóg.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nadlice