Zemplínska Teplica
| Zemplínska Teplica | |
| obec | |
 Miestna kaplnka
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Trebišov |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 202 m n. m. |
| Súradnice | 48°38′43″S 21°34′21″V / 48,645278°S 21,572500°V |
| Rozloha | 26,81 km² (2 681 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 855 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 69,19 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1263 |
| Starosta | Jozefína Uhaľová[3] (nezávislá) |
| PSČ | 076 64 |
| ŠÚJ | 544019 |
| EČV (do r. 2022) | TV |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
| Adresa obecného úradu |
Okružná 340/2 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 056/679 62 22 |
| Fax | 056/679 62 22 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Webová stránka: zemplinskateplica.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Zemplínska Teplica (maď. Szécskeresztúr, do roku 1948 Kerestúr[4], v rokoch 1948 – 1955 Zemplínsky Svätý Kríž[5]) je obec na Slovensku v okrese Trebišov.
Polohopis
Obec leží 25 km západne od okresného mesta Trebišov, po trase cez Sečovce a 16 km po trase cez Čeľovce a Egreš. Časť jej katastrálneho územia tvorí súčasne aj okresnú hranicu medzi okresmi Trebišov a Košice-okolie. Prechádza ňou štátna cesta II/552 Veľké Kapušany – Košice. Zo severovýchodu sa na ňu v Zemplínskej Teplici napája štátna cesta III/050211 zo Sečoviec. Sídlo nie je priamo napojené na železničnú sieť. Najbližšie vlakové stanice ležia v Sečovciach, Čelovciach, Slanci a Kalši, ktoré sú od obce vzdialené do 10 km.
Dejiny
Osídlenie lokality sídla je známe už z 13. storočia ako usadlosti na križovatke poľných ciest. Obec sa v listinách po prvýkrát spomína v roku 1263 pod názvom Cristúr, neskôr Santa Crux, Kereztur, Kiskeresztur, Kerežtur, Križovany, Kerestúr, Zemplínsky Svätý Kríž a od roku 1955 sa volá Zemplínska Teplica. Názov obce bol určený podľa termálneho prameňa Teplica, ktorý sa nachádza v obci. Najstaršie zmienky o Zemplínskej Teplici sú v súvise s hradom Puruštyan ako jeho poddanské príslušenstvo. Obsidiánová lokalita, teplica, jaskynné zvyšky a paleolitické archeologické nálezy nasvedčujú, že tu žil človek, ktorý po stáročia zúrodňoval pôdu, menil ortáše na oráčiny a dorábal poľnohospodárske produkty. V chotári sa nachádzajú stopy po osídlení v 9. – 10. storočí. V písomnostiach zo 14. – 17. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom Keresztúr, teda Kríž. Východiskom či motívom názvu bol duchovný patrón miestneho chrámu, zasväteného Svätému Krížu. Vznik dediny môže súvisieť s prítomnosťou mníchov krížovníkov v 13. storočí a s ich vlastníctvom dediny. Od konca 16. storočia a ešte okolo roku 1684 v tamojšom chráme slúžili bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia. Neskôr tam opäť pôsobili katolícki farári. V 15. – 16. storočí patrila dedina ku hradnému panstvu Cejkov, kedy ju vlastnili najmä šľachtici Šóšovci. V 16. storočí časť dediny vlastnili postupne šľachtici z Perína a Bátoriovci, v 17. storočí Šóšovci a Drugetovci. V chotári sa nachádzali aj vinice, o ktorých sú doklady od 15. storočia. K dedine patril vodný mlyn. Na prelome 16. – 17. storočia bol Kerestúr veľkou dedinou, najväčšou v okolí. Mal farské, ale najmä poddanské obyvateľstvo. V 17. storočí sa rozsah sídliska zmenšil na úroveň stredne veľkej dediny. V súčasnom období výškové dominanty obce tvoria dva chrámy. V juhozápadnej časti obce gréckokatolícky zo začiatku 19. storočia a v severovýchovnej časti rímskokatolícky z roku 1947. Kaštieľ z 1. polovice 18. storočia už v súčasnosti nestojí. Na vrchu Varheď sa nachádzajú zvyšky hrádku z obdobia stredoveku. Obec bola v roku 1831 kolískou Východoslovenského sedliackeho povstania a na túto pamiatku je vo vstupnom areále základnej školy umiestnená pamätná tabuľa.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Gréckokatolícky kostol Narodenia presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou z roku 1790. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie kostola pochádza zo začiatku 20. storočia.[6] Kostol má fasády členené lizénami, polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastajúca z rizalitu je ukončená barokovou helmicou s laternou.
- Rímskokatolícky kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová neogotická stavba s prvkami secesie s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1947.[7] Kostol má predstavený portikus ukončený lomeným oblúkom. Veža je členená priebežným lizénovým rámom ukončeným štítom s lomeným oblúkom a ihlancovou helmicou. Zdvojené okná sú ukončené taktiež lomenými oblúkmi.
- Pamätník Východoslovenskému roľníckemu povstaniu, stéla na pôdoryse obdĺžnika z roku 1962. Nachádza sa v areáli základnej školy.[8]
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška povereníka vnútra č. 964/1948 Úr. vest. zo dňa 11. júna 1948, č. A-311/16-II/3-1948 o zmenách úradných názvov miest, obcí a osád na Slovensku. Úradný vestník. 26. jún 1948, č. 55, s. 1283. Dostupné online. [cit. 2020-09-15].
- ↑ Štátny archív Košice – pobočka Trebišov, fond Okresný národný výbor v Sečovciach, inventárne číslo 77, značka 221. Správa o zmene názvu obce Zemplínsky Svätý Kríž na Zemplínsku Teplicu.
- ↑ Zemplínska Teplica - Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Zemplínska Teplica - Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.