Ľvov
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Ľvov (Львів – Ľviv) | |||
| mesto | |||
 staré mesto
| |||
|
|||
| Štát |  Ukrajina
| ||
|---|---|---|---|
| Oblasť | Ľvovská oblasť | ||
| Nadmorská výška | 296 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°51′00″S 24°01′00″V / 49,85000°S 24,01667°V | ||
| Rozloha | 171,01 km² (17 101 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 726 772 (2018) | ||
| Hustota | 4 249,88 obyv./km² | ||
| Vznik | 13. storočie | ||
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
| - letný čas | VELČ (UTC+3) | ||
| PSČ | 79000 | ||
| Telefónna predvoľba | +380 32(2) | ||
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
| Názov | L'viv – the Ensemble of the Historic Centre | ||
| Typ pamiatky | kultúrna | ||
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1998 (#22) | ||
| Číslo | 865 | ||
| Región | Európa a Severná Amerika | ||
| Kritériá | ii, v | ||
  Poloha mesta v Ukrajine
| |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Ľvov (ukr. Львів – Ľviv; poľ. Lwów; rus. Львов – Ľvov; nem. Lemberg; lat. Leopolis) je najväčšie mesto západnej Ukrajiny, kultúrne, ekonomické a správne stredisko Ľvovskej oblasti. Leží pri hraniciach s Poľskom (cca 65 km). Od novembra roku 1918 do septembra roku 1939 patrilo do Poľska. Historické centrum mesta patrí do Svetového dedičstva UNESCO.
História
Mesto Ľvov založilo v roku 1250 knieža Daniel Romanovič (Haličský), ktorý ho nazval podľa svojho syna Leva. V roku 1349 ho dobyli poľské vojská kráľa Kazimíra III. Veľkého a odvtedy sa mesto stalo jedným zo stredísk poľskej kultúry a vzdelanosti. Postupne v ňom prevládli obyvatelia poľského pôvodu a rímskokatolíckeho náboženstva. Usádzali sa tu aj Nemci a Židia. V roku 1649 a 1655/1656 ho obliehali ukrajinskí kozáci Bohdana Chmeľnyckého a dvakrát ho obliehali aj švédske vojská (1656, 1704). V roku 1772 sa po prvom delení Poľska stalo súčasťou habsburskej monarchie (Rakúska). V rámci Rakúska mala Halič určitú formu autonómie a stala sa centrom poľského a ukrajinského národného života a kultúry. Práve v tomto čase sa obyvatelia Haliče kultúrne vzdialili od svojich ukrajinských pravoslávnych bratov, ktorí žili v Ruskom impériu. V rokoch prvej svetovej vojny bolo mesto krátko obsadené ruskou cárskou armádou a neskôr boľševickou armádou. Po porážke Rakúska a boľševického Ruska 1. novembra 1918 Ľvov sa stal hlavným mestom Západoukrajinskej ľudovej republiky. Potom – súčasťou obnoveného Poľského štátu (1919 – 1939), stalo sa tretím najväčším mestom Poľska. V rokoch 1939 až 1941 bolo súčasťou Sovietskeho zväzu a v rokoch 1941 až 1944 sa stalo časťou Generálneho gouvernementu (okupovaného nacistami). V tomto čase bolo aj strediskom ukrajinských nacionalistov, ktorí sa snažili o nezávislosť Ukrajiny od Sovietskeho zväzu, Nemecka i Poľska (banderovci). V roku 1944 sa mesto opäť stalo súčasťou Sovietskeho zväzu (Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky). Bolo vysťahované väčšinové poľské obyvateľstvo a do mesta sa hromadne prisťahovali Ukrajinci a čiastočne aj Rusi. Od roku 1991 je Ľvov súčasťou nezávislej Ukrajiny.
Administratívne členenie
Ľvov je rozdelený na 6 správnych obvodov („rajónov“):
- Halyckyj (Галицький)
- Zaliznyčnyj (Залізничний)
- Lyčakivskyj (Личаківський)
- Sychivskyj (Сихівський)
- Frankivskyj (Франківський)
- Ševčenkivskyj (Шевченківський)
Obyvateľstvo
Etnické zloženie
Väčšinu obyvateľstva podľa sčítania obyvateľstva v roku 2002 tvorili Ukrajinci. Ich percentuálny podiel predstavoval 88,1 % obyvateľov mesta. Ukrajinskú väčšinu získal Ľvov po likvidácii židovskej komunity počas nacistickej okupácie a odsune poľskej komunity po roku 1945. V roku 1931 tvorili Poliaci až 63,5 % obyvateľov mesta a Ľvov bol po Varšave a Krakove tretím najväčším poľským mestom. Dnes žije v meste veľmi málo Poliakov (0,9 %). V meste žijú aj Rusi (8,9 %) a Bielorusi (0,4 %). Malé komunity predstavujú aj Židia (0,3 %) a Arméni (0,1 %). V roku 1931 bol v meste aj vysoký počet obyvateľov židovského pôvodu. Predstavovali 24,1 % obyvateľov mesta.
Náboženské zloženie
Po náboženskej stránke žije veľká časť obyvateľov, ktorá sa hlási k Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (zjednotenej s Rímom, uniati). Predstavujú asi 35 % obyvateľov mesta a Ľvov patrí k tradičným baštám gréckych katolíkov na Ukrajine. Pravoslávnych, ktorí patria pod patriarchát Kyjev je asi 9 %[chýba zdroj] a pravoslávnych patriacich pod patriarchát Moskva je asi 11,5 %[chýba zdroj]. K rímskym katolíkom sa hlási asi 6 % obyvateľov. Malé skupiny tvoria aj baptisti, Svedkovia Jehovovi, pentekostalisti, židia, moslimovia, či príslušníci arménskej gregoriánskej cirkvi. Preto je v meste veľa chrámov rôznych vierovyznaní. Časť obyvateľstva nevyznáva nijaké náboženstvo.
Vývoj počtu obyvateľov v meste Ľvov
| Rok | 1600 | 1835 | 1900 | 1939 | 1962 | 1989 | 2000 | 2007 | 2011 | 2014 | 2018 |
| Počet obyvateľov | 25 000 | 75 000 | 160 000 | 340 000 | 447 000 | 775 000 | 763 300 | 735 000 | 760 026 | 729 038 | 726 772 |
Historické pamiatky
V meste Ľvov sa nachádza veľké množstvo chrámov cirkví rôznych vierovyznaní. V tomto meste sa akoby stretával západný rímskokatolícky svet reprezentovaný silnou poľskou komunitou s východným gréckokatolíckym a pravoslávnym svetom ukrajinského obyvateľstva. Až do vysídlenia Poliakov po druhej svetovej vojne tu existovalo mnoho rímskokatolíckych chrámov. Dnes je z nich iba málo v rukách rímskych katolíkov, pretože príslušníkov tohto náboženstva tu žije v porovnaní sa stavom z roku 1930 oveľa menej. Preto bývalé rímskokatolícke chrámy sú v rukách gréckokatolíckej, pravoslávnej alebo iných cirkví. V minulosti bolo v meste aj veľa funkčných synagóg. Po likvidácii židovského obyvateľstva ich zostalo iba torzo. Väčšina chrámov v meste patrí Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (zjednotenej s Rímom, uniati) alebo Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarcháty Kyjev i Moskva).
- Katedrála svätého Juraja (gréckokatolícka) vo Ľvove
- Dominikánsky kostol, dnes Chrám svätej Eucharistie Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi
- Katedrála Nanebovzatia Najsvätejšej Panny Márie (rímskokatolícka) vo Ľvove
- Cerkov svätých Oľgy a Alžbety (pred Kostol svätej Alžbety)
- Kostol svätej Márie Magdalény (Ľvov)
Osobnosti mesta
- Stanisław I. Leszczyński (* 1677 – † 1766), poľský kráľ a vojvoda lotrinský
- Leopold von Sacher-Masoch (* 1836 – † 1905), rakúsky spisovateľ
- Alexius Meinong (* 1853 – † 1920), rakúsky filozof
- Ivan Jakovyč Franko (* 1856 – † 1916), spisovateľ, kritik a politický aktivista
- Ludwig von Mises (* 1881 – † 1973), rakúsky liberálny ekonóm
- Stanisław Jerzy Lec (* 1909 – † 1966), poľský satirik a básnik
- Stanisław Ulam (* 1909 – † 1984), americký matematik
- Vlasta Fabianová (* 1912 – † 1991), česká herečka
- Stanisław Lem (* 1921 – † 2006), poľský spisovateľ sci-fi
- Jacek Kuroń (* 1934 – † 2004), poľský intelektuál a politik
- Grigorij Alexejevič Javlinskij (* 1952), ruský liberálny ekonóm a opozičný politik
- Ruslana (* 1973), speváčka, pianistka, skladateľka, producentka, tanečníčka a politička
- Jelena Sergejevna Vesninová (* 1986), ruská tenistka
Partnerské mestá
Banja Luka, Bosna a Hercegovina
Eskilstuna, Švédsko
Freiburg im Breisgau, Nemecko
Krakov, Poľsko
Kutaisi, Gruzínsko
New York, New York, USA
Novi Sad, Srbsko
Petrohrad, Rusko- Przemyśl, Poľsko
- Vroclav, Poľsko
Winnipeg, Kanada
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľvov
Externé odkazy
|
Tento článok týkajúci sa geografie Ukrajiny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
 | ||
