AIM-120 Advanced Medium-Range Air-to-Air Missile je riadená strela vzduch-vzduch stredného dosahu. Ide o radarom navádzanú strelu typu "vystrel a zabudni", určenú pre boj mimo vizuálnu vzdialenosť. AIM-120 AMRAAM je nástupcom predchádzajúcej generácie striel Sparrow. V porovnaní so strelami rady AIM-7 Sparrow je nová raketa rýchlejšia, menšia, ľahšia a má vylepšenú schopnosť zasahovať ciele v malých výškach. Obsahuje taktiež datalink, prostredníctvom ktorého je strela navádzaná až do bodu, kedy sa zapne jej vlastný radar.
Vývoj
AIM-120 vznikla na základe dohody medzi USA a niekoľkými ďalšími členmi NATO, ktorej cieľom bolo vyvinúť strely vzduch-vzduch a vzájomne zdieľať technológiu výroby. Podľa tejto dohody mali USA vyvinúť novú generáciu riadenej strely stredného dosahu (AMRAAM) a Európa mala vyvinúť novú generáciu riadenej strely krátkeho dosahu (ASRAAM). V septembri 1991, po zdĺhavom vývoji, sa začalo nasadzovanie striel AMRAAM (AIM-120A) v letkách F-15 Eagle, patriacich pod US Air Force. Čoskoro nasledovalo Americké námorníctvo (v roku 1993) vo svojich letkách F/A-18 Hornet.
Verzie
V súčasnosti sú do výzbroje armád zaradené štyri typy rakiet AMRAAM.
AIM-120A predstavuje prvú verziu rakety stredného dosahu, ktorá sa v súčasnosti už nevyrába.
AIM-120B sa začala vyrábať v roku 1994 a oproti AIM-120A má modernizovaný systém navádzania.
AIM-120C bola zavedená do armády v roku 1996 a odvtedy je neustále modernizovaná.
AIM-120C-3 sa od predchádzajúcej verzie odlišuje modernizovaným systémom navádzania a iným
tvarom krídel. Orezanie krídel si vynútila požiadavka na integráciu rakiet do
vnútorných šachiet stíhačky F-22. Jej výroba bola zahájena v roku 1996.
AIM-120C-4
má oproti predchádzajúcemu variantu zníženú hmotnosť a hlavica má
účinnejšiu výbušnú látku. Vyrábala sa od roku 1999.
Už od roku 2000 ju
vystriedal verzia AIM-120C-5, ktorá sa vyznačuje výrazne lepšími letovými vlastnosťami, vďaka väčšej pohonnej jednotke. S novým motorom sa výrazne zvýšil aj dostrel rakety.
Verzia AIM-120C-6 sa vyznačuje novým systémom detekcie cieľa, ktorý je tvorený štyrmi senzormi a účinne dopĺňa existujúci radarový bezkontaktný zapaľovač. Strela tak dokáže lepšie detekovať malé a pomaly letiace ciele.
AIM-120C-7 zahŕňa vylepšenia v dostrele, odolnosti voči elektronickému rušeniu a navádzaní rakety. Do výzbroje USAF a US Navy sa raketa dostala v roku 2008 a v súčasnosti sa predáva taktiež zahraničným záujemcom.
AIM-120D predstavuje najnovšiu modernizáciu AMRAMu a zahŕňa vylepšenia vo všetkých smeroch. Raketa má o 50% dlhší dostrel ako AIM-120C-7, zlepšené navádzanie počas celého letu (GPS a navádzanie pilotom cez obojsmerný datalink) a vyššiu pravdepodobnosť zásahu.
Operačné nasadenie
AIM-120 AMRAAM
AMRAAM bola prvýkrát nasadená 27. decembra 1992, keď stroj amerického letectva F-16D zostrelil iracký MiG-25, ktorý narušil južnú bezletovú zónu. AMRAAM dosiahla druhé víťazstvo v januári 1993, keď americká F-16C zostrelila iracký MiG-23.
Tretie bojové nasadenie strely AMRAAM sa uskutočnilo v roku 1994, keď americká F-16C, udržujúca bezletovú zónu nad Bosnou, zostrelila srbský J-21 Jastreb.
V rokoch 1998 a 1999 boli strely AMRAAM vystrelené americkou F-15 kvôli porušeniu bezletovej zóny v Iraku. Tentokrát však žiaden z cieľov nezasiahli. V roku 1999 počas Operácie spojenecká sila v Kosove bolo strelami AMRAAM zostrelených 6 srbských MiG-29 (4 americká F-15C, 1 americká F-16C, 1 holandská F-16A MLU).
Dňa 23. marca 2014 zostrelila turecká F-16 sýrsky Mig-23, ktorý narušil turecký vzdušný priestor.
Na základe doterajších výsledkov je pravdepodobnosť zásahu cieľa strelou AMRAAM 59%. Zo 17 vystrelených rakiet ich 10 zasiahlo svoj cieľ (šesť MiG-29, jeden MiG-25, jeden MiG-23, jeden J-21 a jeden vrtuľník americkej armády Black Hawk, ktorý bol zasiahnutý omylom).
Špecifikácie
AIM-120 AMRAAM v U.S. National Air and Space Museum
