Drevená sakrálna architektúra na Slovensku
Drevená sakrálna architektúra je skvostom slovenskej ľudovej architektúry. Nachádza sa prevažne na severovýchode Slovenska a väčšina pochádza zo 17. a 18. storočia. Zvláštnosťou je, že objekty sú postavené výlučne z dreva a pri ich stavbe nemohol byť použitý ani jeden klinec. Vyznačujú sa originalitou a jedinečným technicko-umeleckým riešením. Na Slovensku sa zachovalo 61 drevených sakrálnych stavieb - 44 cerkví (gréckokatolíckych a pravoslávnych), 11 rímskokatolíckych kostolov a 6 evanjelických artikulárnych chrámov.
Architektúra
Základná konštrukcia je zrubová. Okrem pravouhlých konštrukcií je možné nájsť tiež polygonálne konštrukčné tvary. Mnohé z nich sú trojdielne, čo symbolizuje Svätú trojicu. Tento symbol býva zvýraznený tiež trojicou smerom na západ sa zvyšujúcich veží. Šindľová strecha nesie tiež znaky ľudovej architektúry v podobe tesársko-rezbárskych geometrických ornamentov. Spôsobom ukladania šindľov, šalovacích dosák a líšt bývajú tiež uplatnené rozličné vzory. V dekoračných prvkoch sa používali aj kovové predmety. Pozornosť si zaslúžia železné kríže.
Základnou súčasťou drevených cerkví je ikonostas (z gréčtiny eikon = obraz a stasis = stavba), čo je vlastne drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu. Ikony sú umiestnené v presnom poradí, ich počet a kompozícia je vopred daná. Z umeleckého hľadiska spája ikonostas v sebe architektúru, maľbu a dekoratívnu drevorezbu. Interiér býva často zdobený nástennými a nástropnými maľbami. Námety malieb pochádzajú zo Starého a Nového zákona a maliari tak jednoduchými výrazovými prostriedkami oboznamovali ľud s ich obsahom.
Podľa historických prameňov bolo na Slovensku okolo 300 drevených sakrálnych stavieb, z ktorých sa nám zachovalo menej ako 70. 27 z nich bolo v roku 1968 vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku. Medzi najstaršie kostoly patria gotickým slohom ovplyvnené rímskokatolícke chrámy. Jedinečné sú tiež evanjelické artikulárne kazateľské chrámy s pôdorysom v tvare gréckeho kríža. Najpočetnejšiu skupinu tvoria drevené gréckokatolícke cerkvy rusínskeho etnika. Vo väčšine chrámov sa pravidelne konajú bohoslužby.
Výbor Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) na zasadnutí 8. júla 2008 v kanadskom Quebecu rozhodol o zaradení niektorých slovenských drevených chrámov do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.
Ide o rímskokatolícke kostoly v Hervartove (okr. Bardejov) a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Leštinách (okr. Dolný Kubín), Hronseku (okr. Banská Bystrica) a Kežmarku a gréckokatolícke chrámy v Ruskej Bystrej (okr. Sobrance), Bodružali a Ladomírovej (okr. Svidník).
Zoznam obcí s drevenými sakrálnymi stavbami
Podľa zákona o ochrane pamiatok z 1987 roku boli dve kategórie pamiatok - kultúrne pamiatky a národné kultúrne pamiatky. V súčasnosti platný zákon č. 49/2002 Z.z. pozná už len jednu kategóriu pamiatok a to národné kultúrne pamiatky. Hrubo sú označené lokality - podľa bývalého zákona národné kultúrne pamiatky (NKP), teda tie najhodnotnejšie.
Gréckokatolícke drevené cerkvy
- Bodružal - Chrám svätého biskupa Mikuláša z roku 1658 (NKP) (Zoznam UNESCO)
- Brežany - Chrám svätého evanjelistu Lukáša z roku 1727 (NKP)
- Dobroslava - Chrám sv. Paraskevy z roku 1705 (NKP)
- Frička - Chrám svätého archanjela Michala z roku 1829 (NKP)
- Havranec - Chrám Nanebovstúpenia Pána z roku 1946[1]
- Hrabová Roztoka - Chrám svätého Bazila Veľkého z polovice 18.storočia (NKP)
- Hraničné - Chrám Nepoškvrneného Počatia Presvätej Bohorodičky svätou Annou z roku 1785 (NKP)
- Hunkovce - Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky z 18.storočia (NKP)
- Inovce - Chrám sv. archanjela Michala z roku 1836 (NKP)
- Jalová - Chrám svätého veľkomučeníka Juraja z roku 1792
- Jedlinka - Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky z roku 1763 (NKP)
- Kalná Roztoka - Chrám svätého Jána Krstiteľa z roku 1750 (NKP)
- Korejovce - Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky z roku 1764 (NKP)
- Kožany - Chrám Stretnutia Pána so Simeonom z roku 1760[2] (NKP)
- Kožuchovce - Chrám svätého biskupa Mikuláša z roku 1741 (dnes súčasť Východoslovenského múzea v Košiciach)
- Krajné Čierno - Chrám sv. Bazila Veľkého z roku 1730 (NKP)
- Krivé - Chrám svätého evanjelistu Lukáša z roku 1826 (NKP)
- Kurimka - Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky z roku 1923
- Ladomirová - Chrám svätého archanjela Michala z roku 1742 (NKP) (Zoznam UNESCO)
- Lukov-Venécia - Chrám svätého Kozmu a Damiána z roku 1708 (NKP)
- Malá Poľana - Chrám svätého biskupa Mikuláša z roku 1759 (premiestnený do Jiráskovych sadov Hradec Králové)
- Matysová - Chrám svätého archanjela Michala z druhej polovice 18. storočia (dnes skanzen v Starej Ľubovni)
- Mikulášová - Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky roku 1730 (dnes skanzen v Bardejovských Kúpeľoch)
- Miroľa - Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky z roku 1770 (NKP)
- Nižný Komárnik - Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky z roku 1938 (NKP)
- Nová Polianka - Chrám svätej Paraskevy z roku 1763 (dnes skanzen vo Svidníku)
- Nová Sedlica - Chrám svätého archanjela Michala z roku 1745 (dnes skanzen v Humennom)
- Potoky - Chrám svätej Paraskevy z roku 1773 (NKP)
- Príkra - Chrám sv. archanjela Michala z roku 1777 (NKP)
- Ruská Bystrá - Chrám Prenesenia ostatkov sv. biskupa Mikuláša z roku 1730 (NKP) (Zoznam UNESCO)
- Šemetkovce - Chrám svätého archanjela Michala z roku 1752 (NKP)
- Šmigovec - Chrám Nanebovstúpenia Pána z roku 1755
- Topoľa - Chrám svätého archanjela Michala z roku 1700 (NKP)
- Tročany - Chrám svätého evanjelistu Lukáša z roku 1739 (NKP)
- Uličské Krivé - Chrám svätého archanjela Michala z roku 1718 (NKP)
- Vyšná Polianka - Chrám svätej Paraskevy z roku 1919
- Vyšný Komárnik - Chrám sv. Kozmu a Damiána z roku 1924
- Zboj - Chrám svätého biskupa Mikuláša z roku 1775 (dnes skanzen v Bardejovských Kúpeľoch)
Rímskokatolícke drevené kostoly
- Dolný Smokovec
- Hervartov - Kostol sv. Františka z Assisi (NKP) (Zoznam UNESCO)
- Korytnica-kúpele - Kostol sv. Ondreja Fotografia
- Malá Franková Fotografia
- Rudno - Kostol sv. Štefana Kráľa (dnes skanzen v Martine)
- Starý Smokovec
- Tatranská Javorina
- Tatranská Kotlina Fotografia
- Trnové pri Žiline - kostol sv. Juraja
- Tvrdošín - Kostol Všetkých Svätých (Zoznam UNESCO)
- Zábrež - Kostol sv. Alžbety (dnes skanzen v Zuberci)
Evanjelické artikulárne drevené chrámy
- Dúžava Fotografia
- Hronsek (Zoznam UNESCO)
- Istebné Fotografia
- Kežmarok (NKP) (Zoznam UNESCO)
- Leštiny (Zoznam UNESCO)
- Paludza (dnes Svätý Kríž)
Pravoslávne drevené cerkvy
- Hutka - Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičkyz roku 1923 Fotografia
- Medvedie - Chrám svätého veľkomučeníka Dimitrija Solúnskeho z roku 1903 Fotografia
- Ruský Potok - Chrám svätého archanjela Michala z roku 1740 (NKP)
- Varadka - Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky z roku 1924 Fotografia
Zdroje
Referencie
- ↑ Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov - Schematizmus - Farnosť: Vápeník
- ↑ Karpatská drevená cesta - Kožany uvádza rok 1698
Galéria
-
Matysová skanzen Stará Ľubovňa
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drevená sakrálna architektúra na Slovensku.
Externé odkazy
- Drevené chrámy na východe Slovenska
- Článok o drevenej architektúre a kostolíkoch v časopise Pamiatky a múzeá 3/99
- Zaujímavé informácie o kostolíkoch (po anglicky)
- Drevené kostolíky na Slovensku
- Drevená sakrálna architektúra v Karpatoch - Drevené cerkvy Karpát
- Drevené chrámy Slovenska - Fotogaléria
Literatúra
- Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Bardejov a okolie. Prešov : PETRA n.o., 2007. 152 s. ISBN 978-80-8099-009-1
- Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Svidník a okolie. Prešov : PETRA n.o., 2007. 160 s. ISBN 978-80-8099-010-7
- Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Humenné, okolie a iné. Prešov : PETRA n. o., 2008. 144 s. ISBN 978-80-8099-032-9
- Kosť, Michal - Ivan Marko - Jaroslav Popovec: KARPATSKÁ DREVENÁ CESTA SLOVAKIA. Úvod do karpatoturistiky 21. storočia. Záchrana a obnova NKP - DREVENÉ CHRÁMY POD DUKLOU n. o.. 102 s. ISBN 80-968832-4-0