Drevená sakrálna architektúra na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 10:17, 4. máj 2011, ktorú vytvoril Pescan (diskusia | príspevky) (wikilinky)
Mapa kostolov na Slovensku
Drevený kostol v Hervartove zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
Drevený chrám v Bodružali zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
Drevený Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
Drevený chrám a zvonica v Ladomirovej zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Nová Polianka skanzen Svidník
Svidník
Tatranská Javorina
Príkra, chrám sv. Michala Archanjela z roku 1777

Drevená sakrálna architektúra je skvostom slovenskej ľudovej architektúry. Nachádza sa prevažne na severovýchode Slovenska a väčšina pochádza zo 17. a 18. storočia. Zvláštnosťou je, že objekty sú postavené výlučne z dreva a pri ich stavbe nemohol byť použitý ani jeden klinec. Vyznačujú sa originalitou a jedinečným technicko-umeleckým riešením. Na Slovensku sa zachovalo 61 drevených sakrálnych stavieb - 44 cerkví (gréckokatolíckych a pravoslávnych), 11 rímskokatolíckych kostolov a 6 evanjelických artikulárnych chrámov.

Architektúra

Základná konštrukcia je zrubová. Okrem pravouhlých konštrukcií je možné nájsť tiež polygonálne konštrukčné tvary. Mnohé z nich sú trojdielne, čo symbolizuje Svätú trojicu. Tento symbol býva zvýraznený tiež trojicou smerom na západ sa zvyšujúcich veží. Šindľová strecha nesie tiež znaky ľudovej architektúry v podobe tesársko-rezbárskych geometrických ornamentov. Spôsobom ukladania šindľov, šalovacích dosák a líšt bývajú tiež uplatnené rozličné vzory. V dekoračných prvkoch sa používali aj kovové predmety. Pozornosť si zaslúžia železné kríže.

Základnou súčasťou drevených cerkví je ikonostas (z gréčtiny eikon = obraz a stasis = stavba), čo je vlastne drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu. Ikony sú umiestnené v presnom poradí, ich počet a kompozícia je vopred daná. Z umeleckého hľadiska spája ikonostas v sebe architektúru, maľbu a dekoratívnu drevorezbu. Interiér býva často zdobený nástennými a nástropnými maľbami. Námety malieb pochádzajú zo Starého a Nového zákona a maliari tak jednoduchými výrazovými prostriedkami oboznamovali ľud s ich obsahom.

Podľa historických prameňov bolo na Slovensku okolo 300 drevených sakrálnych stavieb, z ktorých sa nám zachovalo menej ako 70. 27 z nich bolo v roku 1968 vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku. Medzi najstaršie kostoly patria gotickým slohom ovplyvnené rímskokatolícke chrámy. Jedinečné sú tiež evanjelické artikulárne kazateľské chrámy s pôdorysom v tvare gréckeho kríža. Najpočetnejšiu skupinu tvoria drevené gréckokatolícke cerkvy rusínskeho etnika. Vo väčšine chrámov sa pravidelne konajú bohoslužby.

Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO

Bližšie informácie v hlavnom článku: Drevené kostoly v slovenskej časti Karpát

Výbor Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) na zasadnutí 8. júla 2008 v kanadskom Quebecu rozhodol o zaradení niektorých slovenských drevených chrámov do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.

Ide o rímskokatolícke kostoly v Hervartove (okr. Bardejov) a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Leštinách (okr. Dolný Kubín), Hronseku (okr. Banská Bystrica) a Kežmarku a gréckokatolícke chrámy v Ruskej Bystrej (okr. Sobrance), Bodružali a Ladomírovej (okr. Svidník).

Zoznam obcí s drevenými sakrálnymi stavbami

Bližšie informácie v hlavnom článku: Východoslovenské drevené kostoly

Podľa zákona o ochrane pamiatok z 1987 roku boli dve kategórie pamiatok - kultúrne pamiatky a národné kultúrne pamiatky. V súčasnosti platný zákon č. 49/2002 Z.z. pozná už len jednu kategóriu pamiatok a to národné kultúrne pamiatky. Hrubo sú označené lokality - podľa bývalého zákona národné kultúrne pamiatky (NKP), teda tie najhodnotnejšie.

Gréckokatolícke drevené cerkvy

Rímskokatolícke drevené kostoly

Evanjelické artikulárne drevené chrámy

Bližšie informácie v hlavnom článku: Artikulárny kostol

Pravoslávne drevené cerkvy

Zdroje

Referencie

  1. ↑ Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov - Schematizmus - Farnosť: Vápeník
  2. ↑ Karpatská drevená cesta - Kožany uvádza rok 1698

Galéria

Iné projekty

Externé odkazy

Literatúra

  • Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Bardejov a okolie. Prešov : PETRA n.o., 2007. 152 s. ISBN 978-80-8099-009-1
  • Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Svidník a okolie. Prešov : PETRA n.o., 2007. 160 s. ISBN 978-80-8099-010-7
  • Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Humenné, okolie a iné. Prešov : PETRA n. o., 2008. 144 s. ISBN 978-80-8099-032-9
  • Kosť, Michal - Ivan Marko - Jaroslav Popovec: KARPATSKÁ DREVENÁ CESTA SLOVAKIA. Úvod do karpatoturistiky 21. storočia. Záchrana a obnova NKP - DREVENÉ CHRÁMY POD DUKLOU n. o.. 102 s. ISBN 80-968832-4-0
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Drevená_sakrálna_architektúra_na_Slovensku&oldid=3615545“