Preskočiť na obsah

Nové Zámky (okres)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nové Zámky
okres
Poloha okresu Nové Zámky v Nitrianskom kraji (klikacia mapa)okres Topoľčanyokres Nitraokres Šaľaokres Zlaté Moravceokres Komárnookres Nové Zámkyokres Levice
Poloha okresu Nové Zámky v Nitrianskom kraji (klikacia mapa)
Poloha okresu Nové Zámky na mape Nitrianskeho kraja
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Rozloha 1 347,06 km² (134 706 ha) [1]
Obyvateľstvo 135 003 (31. december 2023) [2]
Hustota 100,22 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Tel. predvoľba 035
EČV NZ, NC [3]
Kód okresu 404
Členenie -
Mestá 3
Obce 59
Commons: Nové Zámky District
Štatistika: statistics.sk
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Slovenský portál

Okres Nové Zámky je okres v Nitrianskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 1 347,06 km², žije tu 135 003 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 100 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2023). Správne sídlo okresu je mesto Nové Zámky.

Administratívne členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V okrese Nové Zámky sa nachádza 59 obcí a 4 mestá - Nové Zámky, Štúrovo a Šurany.

Národnostné zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

Okres Nové Zámky má slovensko-maďarské osídlenie. Väčšinu (59,63 %) tvorí slovenská národnosť. Slováci tvoria majoritu v obciach na severe okresu. Maďari, ktorí tvoria 33,24 % populácie, obývajú celú južnú časť okresu, niekoľko obcí na západe (ako napríklad Komoča, Zemné, Andovce, Tvrdošovce a Veľký Kýr). Na východe to je jediná obec Pozba.

Národnostné zloženie (2021)
Slováci
  
60,8 %
Maďari
  
31,9 %
Nezistení
  
6,1 %

Národnostné zloženie v minulosti

[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti mal okres Nové Zámky (vtedajšia súčasť Komárňanskej, Nitrianskej a Ostrihomskej župy) maďarsko-slovenské osídlenie[4], s nemeckou menšinou. V tej dobe neexistovali (boli spojené s inými obcami alebo nezachovali sa údaje) tri obce: Jatov, Rastislavice a Michal nad Žitavou. Väčšinu tvorili Maďari, ktorí obývali celú južnú časť okresu, a žili v zmiešaných slovensko-maďarských obciach na východe a severe. Slovensko-maďarské osídlenie mali obce: Kolta, Čechy, Dedinka, Veľké Lovce, Bardoňovo, Dolný Ohaj, Hul, Vlkas a Maňa. Na západe bola jediná slovensko-maďarská obec Andovce. Obce so slovenskou väčšinou boli (na východe) Jasová, Semerovo, Branovo; (na severe) Radava, Podhájska, Trávnica, Bánov, Šurany, Palárikovo, Lipová, Komjatice, Černík, Mojzesovo, Úľany nad Žitavou a Kmeťovo. Nemci ako menšina obývali iba zmiešané obce. Gbelce (nemecko-maďarská obec) a Nové Zámky, ktoré mali nemecko-maďarsko-slovenské osídlenie.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 36 ods. 2 [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-12-20, [cit. 2020-08-30]. Dostupné online.
  4. http://www.fszek.hu

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]