Rajecké Teplice

Rajecké Teplice
mesto
Park v okolí kúpeľného jazierka
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Žilina
Región	Horné Považie
Časti	Poluvsie
Vodný tok	Rajčanka
Nadmorská výška	411 m n. m.
Súradnice	49°07′39″S 18°40′58″V
Najvyšší bod
- výška	415 m n. m.
Rozloha	11,85 km² (1 185 ha)
Obyvateľstvo	2 847 (31. 12. 2023)
Hustota	240,25 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1376
Primátor	Ambróz Hájnik (nezávislý)
PSČ	013 13
ŠÚJ	517933
EČV (do r. 2022)	ZA
Tel. predvoľba	+421-41
Adresa mestského úradu	Mesto Rajecké Teplice Nám. SNP 1/29 013 13 Rajecké Teplice
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	041 509 90 60
Fax	041 509 90 61
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Rajecké Teplice
Webová stránka: rajecke-teplice.info
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Rajecké Teplice (nem. Bad Rajetz) sú mesto ležiace v Žilinskom kraji. Počtom obyvateľov 4. najmenšie mesto na Slovensku. Prírodné termálne liečebné kúpele v tomto meste patria medzi najznámejšie a najpríťažlivejšie na Slovensku. Pod správu Rajeckých Teplíc spadá aj mestská časť Poluvsie.

Polohopis

Kúpeľné mestečko leží v severnej časti Rajeckej kotliny, približne 10 km južne od Žiliny. Mestom vedie cesta I/64, vedúca zo Žiliny cez Rajec a Fačkov do Prievidze, ako aj železničná trať Žilina – Rajec.

Vodné toky a vodné plochy

• Rajčanka
• Kuneradský potok
• Labutie jazierko

Parky

Súčasťou mesta a kúpeľov sú dva parky, jeden vo francúzskom štýle a druhý v anglickom.

Symboly obce

V modrom štíte erbu je nad dvoma striebornými zvlnenými brvnami zlaté slnko striedavých lúčov.

Po priznaní štatútu mesta v roku 1989 si Rajecké Teplice vytvorili nový mestský erb. Ten vychádza zo symboliky miestnych prameňov, charakterizovaných zvlnenými pásmi. Spolu so symbolom slnka i modrou farbou štítu sa vhodne evokuje myšlienka interakcie slnka, vody a vzduchu a ich liečivých účinkov. Mesto prijalo svoj erb 22. marca 1989.

Vlajku mesta tvorí päť pozdĺžnych pruhov rovnakej šírky vo farbách žltej, modrej, bielej, modrej a žltej. Pomer strán je dva ku trom a je ukončená zástrihom, siahajúcim do jednej tretiny dĺžky listu vlajky.

Symboly mesta Rajecké Teplice sú zaevidované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou R-2/1991. Symboly mesta sú zverejnené aj v knižnom vydaní Heraldického registra SR.

Dejiny

Podľa archeologických nálezov bola táto oblasť osídlená už v praveku. Prvá písomná zmienka však pochádza z roku 1376 v listine uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého. Obec sa v písomných prameňoch od roku 1496 uvádza ako súčasť lietavského panstva a s ním ju postupne vlastnili Ján Zápoľský, Mikuláš Kostka, od roku 1558 František Thurzo a od roku 1585 jeho syn Juraj Thurzo. Ten tu dal v roku 1610 postaviť prvý "kúpeľný dom", kam pozýval priateľov a usporadúval aj rokovania. Dal upraviť okolie prameňov a obec zaznamenala rozmach. Po jeho smrti v roku 1616 boli jeho majetky rozdelené medzi štyroch dedičov.

Ďalšie oživenie prišlo až koncom 18. storočia, kedy boli kúpele obnovené. V 19. storočí sa však objavili ďalšie spory dedičov, v roku 1882 ich noví majitelia obnovili a ich popularita opäť stúpla, najmä po návšteve arcikniežaťa Karola Ľudovíta s manželkou a ďalšími príslušníkmi cisárskeho dvora vo Viedni. Na podnet nových majiteľov sa začalo aj so stavbou lokálnej železnice na trati Žilina – Rajec. V roku 1880 sa Rajecké Teplice stali znova súčasťou Konskej. Na začiatku 20. storočia sa kúpele dostali pod súdnu správu, do správcovstva ich dostal Ladislav Hauser, ale ich úpadok dovŕšila 1. svetová vojna. V roku 1919 ich odkúpil. Okrem iného začal výstavbu neogotického kostolíka, ktorý bol vysvätený v roku 1909. Od roku 1903 pôsobil v Rajeckých Tepliciach kúpeľný lekár Rudolf Flamm. 1. svetová vojna spôsobila úpadok kúpeľov a tým aj obce, ktorú navyše postihla v roku 1916 povodeň. Až v roku 1925 sa so zmenou majiteľa začalo s rekonštrukciou kúpeľov, a v 30. rokoch dostali kúpele postavením nových budov a hotela súčasnú podobu. Rozvoj napredoval aj za Slovenského štátu. V roku 1944 ich využívali Nemci a od vypuknutia SNP, do ktorého sa zapojili mnohí občania, neboli prístupné vôbec. V kuneradskom kaštieli mala sídlo II. partizánska brigáda M. R. Štefánika a Nemci ho vypálili. Nemecké vojská opustili obec až 1. mája 1945.

V roku 1951 sa obec opäť osamostatnila a v roku 1959 získava štatút kúpeľného miesta. Ďalšie obdobie je vcelku úspešné, k obci boli pripojené obce Stránske, Kunerad, Kamenná Poruba, Poluvsie a Konská.

8. februára 1989 získali Rajecké Teplice štatút mesta a okolité obce sa, okrem Poluvsia, osamostatnili. Štátny podnik Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice bol 1. februára 1996 pretransformovaný na akciovú spoločnosť s časťami Prírodné liečebné kúpele Rajecké Teplice a Kúpeľná liečebňa Kunerad (v kaštieli).

Cestovný ruch

Kúpeľné jazierko

Centrum mesta

Prírodné zaujímavosti

Nachádza sa tu národná prírodná rezervácia Kozol, ktorá pomenúva rovnomenný vrch v juhovýchodnej časti katastra obce v pohorí Lúčanskej Malej Fatry. Rezervácia má rozlohu 91,58 hektára a je prístupná turistickým chodníkom.

Kultúrne zaujímavosti

• Kaplnka Nanebovzatej Panny Márie
• Pomník padlým v 1. svetovej vojne
• Kostol Božského srdca Ježišovho
• Kúpeľné domy
• Kostol svätého Cyrila a Metoda v Poluvsí

Kúpele

Ako hlavný balneoterapeutický prostriedok sa v kúpeľoch využívajú termálne pramene 38 °C teplej hydrouhličitanovo-vápenato-horečnatej liečivej vody bez ďalšej úpravy. Liečia sa tu funkčné aj degeneratívne choroby pohybovej sústavy v štádiu odznievania akútnych príznakov. S úspechom sa tu liečia i stavy po úrazoch alebo operáciách veľkých nosných kĺbov a chrbtice, vrátane operácií medzistavcovej platničky a operácií s použitím kĺbových náhrad. Z nervových chorôb sa v kúpeľoch liečia stavy po detskej obrne, nervovo-svalové degeneratívne ochorenia, hemiparézy a paraparézy cievneho pôvodu, chabé obrny okrem poúrazových, Parkinsonova choroba a niektoré choroby z povolania. V rámci komplexnej kúpeľnej liečby sa poskytujú vodoliečebné procedúry, masáže, celá paleta elektroliečebných procedúr, lokálna aplikácia parafínových zábalov, individuálna a skupinová telesná výchova, manipulačná liečba, plynové injekcie a podobne. V meste je v prevádzke zdravotné stredisko.

Šport

V meste okrem kúpeľov a termálneho kúpaliska nájde návštevník aj fitnescentrum, tenisové kurty, minigolf, disk-golf či golfový park Rajec. Mestom prechádzajú aj viaceré cyklotrasy.

Osobnosti

• Ján Hollý (* 1912 – † 2007), učiteľ, prírodovedec a botanik, jeden z riaditeľov školy v Rajeckých Tepliciach.

V Rajeckých Tepliciach desať rokov (1950 – 1960) žil na invalidnom dôchodku slovenský spisovateľ Štefan Letz. Časopisecky začínal v Mladom Slovensku a vo Vatre (1923). Debutoval zbierkou noviel Obyvatelia dvora (1927) a zaradil do nej aj hru Magdaléna, ktorú inscenovalo Slovenské národné divadlo. Po autorskej odmlke napísal zbierku noviel Eminent Dubovič (1954), Dobrodružstvo pod vežou (1958). Po smrti vyšli jeho Novely (1977). Spoločne s Jánom Smrekom sa o propagáciu pôvodnej slovenskej literatúry zaslúžil ako redaktor nakladateľstva Leopolda Mazáča v Prahe (1931 – 1939). Spoločne s Dobroslavom Chrobákom zostavili Slovenský literárny almanach.

Báseň o Rajeckých Tepliciach počas svojho kúpeľného pobytu napísala Ľudmila Podjavorinská.

V mestskej časti Rajeckých Teplíc Poluvsie sa narodil člen operácie Anthropoid Jozef Gabčík.

V Rajeckých Tepliciach žil aj zomrel slovenský rezbár a autor Slovenského betlehemu Jozef Pekara.

Galéria

• 
  Pohľad na kúpele z Rajecké cesty
• 
  Hotel Skalka a hrebeň Skalky
• 
  Kostol Božského srdca Ježišovho
• 
  Kúpele Aphrodite
• 
  Kostol Nanebovzatej Panny Márie

Partnerské mestá

• Dolenjske Toplice, Slovinsko
• Dolní Benešov, Česko
• Epe, Holandsko
• Pozlovice, Česko
• Wilamowice, Poľsko

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rajecké Teplice

Externé odkazy

• Oficiálny web
• oficiálne stránky kúpeľov
• 3D panoráma Archivované 2020-11-28 na Wayback Machine
• Neoficiálne stránka mesta so zoznamom ubytovacích zariadení