Redaktor:Smrtihlav/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


Criticism of religion (https://en.wikipedia.org/wiki/Criticism_of_religion)


Kritika náboženstva zahŕňa kritiku platnosti, konceptu alebo myšlienok náboženstva.[1]

Historické záznamy kritiky náboženstva siahajú minimálne do 5. storočia pred n.l. do starovekého Grécka, presnejšie do Atén, k Diagorovi "Aeistovi" z Mélu. V starovekom Ríme sa za najstarší známy príklad považuje Lucretiova báseň De rerum natura z 1. storočia pred n.l.

Každé jednotlivé náboženstvo na Zemi (podobne ako každý svetonázor), ktoré prehlasuje jedinú platnú zjavenú pravdu nevyhnutne odmieta, dehonestuje a považuje za falošné rovnako prezentované tvrdenia iných náboženstiev.[2] Niektoré kritiky náboženstva sú kritikou jedného alebo viacerých aspektov konkrétnej náboženskej tradície. Kritici náboženstva ako celku ho môžu označovať za zastarané, škodlivé pre jednotlivca a/alebo spoločnosť, prekážku napredovania vedy alebo ľudstva, zdroj nemorálnych činov alebo zvykov, či politický nástroj na kontrolu spoločnosti.

Definícia náboženstva[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Náboženstvo

Náboženstvo je moderný západný koncept, ktorý sa vyvíjal od 17. storočia a pred týmto časom neexistoval.[3][4][5][6][7] Napríklad v Ázii sa nikto pred 19. storočím neidentifikoval ako "hinduista" či inou podobnou identitou.[3][8] Staroveké a stredoveké kultúry, ktoré vytvorili náboženské texty, ako sú Starý zákon, Nový zákon alebo Korán, takúto koncepciu či predstavu vo svojich jazykoch, kultúre alebo dejinách nemali. Rovnako na tom boli aj pôvodní obyvatelia Ameriky pred Kolumbom.[9][3][6]

Dodnes, aj keď moderní výskumníci chápu náboženstvo vo všeobecnosti ako abstrakciu, ktorá vyžaduje vieru, doktrínu a sväté miesta, stále neexistuje odborný konsenzus o tom, čo je náboženstvo.[10][11][3][12]

Dejiny kritiky[upraviť | upraviť zdroj]

V starovekom Ríme sa za najstarší známy príklad kritiky náboženstva považuje básnické dielo Tita Lucretia Cara De rerum natura z 1. storočia pred n.l.[13] Epikurejský filozof Lucretius veril, že svet bol zložený čisto z hmoty a prázdna a že všetky úkazy sú výsledkom čisto prírodných príčin. Napriek svojej viere v bohov cítil, podobne ako Epikuros, že náboženstvo sa zrodilo zo strachu a ignorancie, a že pochopenie prírodného sveta by mohlo ľudí z jeho okov oslobodiť.[14] Nebol proti viere ako takej, ale proti tradičnému náboženstvu, ktoré vnímal ako poveru. Bolo to najmä z dôvodu, že tvrdilo, že bohovia aktívne zasahujú do nášho sveta.[15]

Počas zlatého veku Islamu filozof Al-Ma'arri kritizoval tvrdenia všetkých prorokov ako výmysly a označil boha Islamu za pokrytca, pretože zakazoval vraždu ale posielal anjelov brať život každého muža.[16]

Na začiatku 16. storočia povedal Niccolò Machiavelli: "My Taliani sme nenáboženskí a skorumpovaní nad všetkých... pretože cirkev a jej predstavitelia nám dali ten najhorší príklad".[17] Pre Machiavelliho bolo náboženstvo iba nástroj, užitočný pre vládcu, ktorý chcel manipulovať verejnú mienku.[18]

V 18. storočí bol francúzsky osvietenský filozof Voltaire deista a silný kritik náboženskej netolerancie. Voltaire sa ponosoval na Židov, ktorí zabili iných Židov za uctievanie zlatého teľaťa a podobné udalosti; tiež odsudzoval ako kresťania vraždia iných kresťanov pre náboženské rozdiely a ako vraždili domorodých Američanov za to, že nechceli prijať krst. Tvrdil, že skutočný dôvod pre toto vraždenie bolo, že kresťania si chceli privlastniť bohatstvo takto zavraždených. Voltaire bol tiež kritický k intolerancii islamu k iným náboženstvám.[19] Takisto v 18. storočí kritizoval škótsky osvietenský filozof David Hume teleologické argumenty pre náboženstvo. Hume tvrdil, že prírodné vysvetlenia pre zákony vesmíru sú rozumné. Dôležitým cieľom jeho spisov bolo demonštrovať nesprávnosť filozofického základu pre náboženstvo.[20]

Osobitne stojí za zmienku americký osvietenský politický filozof a náboženský skeptik 18. storočia Thomas Paine, ako za svoj podiel na veci americkej revolúcie, tak za svoje spisy na obranu deizmu spoločne s kritikou Abrahámovských náboženstiev.[21] V diele The Age of Reason (1793–1794) a ďalších obhajoval deizmus, propagoval rozum a voľnomyšlienkarstvo, a argumentoval proti inštitucionalizovaným náboženstvám ako takým a osobitne proti kresťanskej doktríne.[21]

Christopher Hitchens, novinár a autor God is not Great.

Na začiatku 21. storočia sa do centra modernej kritiky náboženstva dostali Noví ateisti.[22] Štyria autori, pochádzajúci z výrazne rozdielnych prostredí, publikujúci knihy zamerané na kritiku náboženských naratívov, celkovo s viac ako 100 titulmi a stovkami vedeckých článkov komentujúcich a kritizujúcich práce týchto "štyroch jazdcov". Ich knihy a články vyvolali diskusiu vo viacerých výskumných oblastiach a sú hojne citované v populárnych médiách. V knihe The End of Faith sa filozof Sam Harris zameriava z mnohých toxických vlastností náboženstiev najmä na násilie. V knihe Breaking the Spell sa filozof Daniel Dennett sústreďuje na otázku "prečo veríme čudným veciam". V knihe Boží blud (The God Delusion) biológ Richard Dawkins so štipľavou iróniou a humorom pokrýva takmer každý aspekt náboženstva. V knihe God Is Not Great (česky Bůh není veliký) sa novinár a aktivista Christopher Hitchens zameriava na to, ako náboženské sily útočia na ľudskú dôstojnosť a na korupciu náboženských organizácií. V Oxford Handbook of Atheism, podľa Thomasa Zenca, boli tieto štyri knihy publikované v čase celosvetovej intenzívnej debaty o politických, náboženských a sociologických témach. Knihy zdieľajú mnoho spoločných tém, no zreteľne sa líšia rozsahom, štýlom i obsahom. Napriek veľkému ohlasu a búrlivých reakcií podľa neho sa však Noví ateisti nenapĺňajú plnú definíciu hnutia.[23]

Pôvod a funkcia náboženstva[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny náboženstiev

Sociálny konštrukt[upraviť | upraviť zdroj]

Dennett a Harris tvrdili, že teistické náboženstvá a ich texty nie sú inšpirované bohom, ale vytvorené človekom na základe dobových sociálnych, biologických a politických potrieb.[24][25] Dawkins porovnáva výhody náboženského presvedčenia (duchovnú útechu, budovanie spoločenstva a podporu cnostného správania) voči nevýhodám.[26] Takáto kritika považuje náboženstvo za sociálny konštrukt[27] a iba za ďalšiu ľudskú ideológiu.

Naratívy poskytujúce útechu a zmysel[upraviť | upraviť zdroj]

David Hume tvrdil, že náboženstvo sa vyvinulo ako zdroj útechy tvárou v tvár nepriazni osudu, nie ako úprimná snaha o overiteľnú pravdu. Náboženstvo teda považoval za nenáročnú formu uvažovania.[28]

Daniel Dennett tvrdil, že s výnimkou modernejších náboženstiev ako napr. raeliánske hnutie, mormonizmus, scientológia a bahaizmus, väčšina náboženstiev bola formovaná v čase, kedy sa o pôvode života, fungovaní ľudského tela a podstate hviezd a planét nevedelo takmer nič.[29] Tieto príbehy mali poskytnúť útechu a pocit vzťahu s väčšími silami. Ako také mohli mať v starovekých spoločenstvách mnohé dôležité funkcie. Ako príklad slúžia dnes úsmevné predstavy mnohých náboženstiev, ktoré tradične mali na zatmenie Slnka a Mesiaca a objavenie sa komét.[30][31] Vzhľadom na súčasné chápanie fyzického sveta, kedy sa ľudské vedomosti o jeho fungovaní dramaticky zvýšili, Dawkins a francúzsky ateistický filozof Michel Onfray tvrdia, že naďalej sa držať týchto systémov viery je iracionálne a neužitočné.[26][32]

Ópium ľudstva[upraviť | upraviť zdroj]

Karl Marx
„ Náboženské utrpenie je súčasne prejavom skutočného utrpenia a protestom proti nemu. Náboženstvo je povzdychom utláčanej bytosti, srdcom bezcithého sveta a dušou všetkého bezduchého. Je ópiom ľudstva. “
– Karl Marx

Podľa Karla Marxa, otca "vedeckého socializmu", je náboženstvo nástrojom vládnucej triedy, slúžiaci masám na krátkodobé zmiernenie utrpenia prostredníctvom zažívania náboženských emócií. Je v záujme vládnucej triedy medzi podriadené triedy rozširovať náboženské presvedčenie, že ich súčasné utrpenie povedie k možnému šťastiu. Preto pokiaľ verejnosť verí náboženstvu, nebude sa snažiť vynaložiť skutočné úsilie na pochopenie a prekonanie skutočného zdroja svojho utrpenia. Ktorým podľa Marxa bol kapitalistický ekonomický systém. Z tohoto uhla pohľadu videl Marx náboženstvo ako formu eskapizmu.[33]

Marx hľadel na doktrínu prvotného hriechu ako zo svojej podstaty hlboko antisociálnu. Prvotný hriech, tvrdil, presviedča ľudí, že zdroj ich biedy spočíva skôr vo vlastnej a nezmeniteľnej „hriešnosti“ ľudstva než v spôsoboch sociálnej organizácie a inštitúciách, o ktorých Marx tvrdil, že ich možno zmeniť aplikovaním kolektívneho sociálneho plánovania.[34]

Vírusy mysle[upraviť | upraviť zdroj]

Richard Dawkins, autor knihy The God Delusion (Boží blud)

V roku 1976 zaviedol Richard Dawkins vo svojej knihe The Selfish Gene (Sebecký gén) termín mém, ktorým označoval informačnú jednotku, ktoré môže byť prenášaná kultúrne, podobne ako je gén prenášaný biologicky.[35] Neskôr použil tento koncept v eseji "Viruses of the Mind" (Vírusy mysle) ako vysvetlenie pretrvávaní náboženských myšlienok v ľudskej kultúre.[36]

Odpoveď na kritiku Vírusov mysle[upraviť | upraviť zdroj]

Dawkinsovu teóriu mémov kritizovali veriaci i neveriaci. Niektorí namietali myšlienku, že "Boh" a "viera" sú vírusmi mysle, naznačujúc, že ​​to má ďaleko od dôkazov a dát, a že je nerozumné extrahovať určité správanie výlučne len prostredníctvom náboženských mémov.[37] Alister McGrath reagoval argumentom, že „mémy nemajú miesto vo serióznom vedeckom obraze“,[38] alebo že náboženské myšlienky nefungujú tak, ako tvrdí Dawkins.[39]

Mentálna porucha alebo blud[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj: Neuroveda náboženstva

Sam Harris prirovnáva náboženskú vieru k duševnej poruche, hovoriac, že "umožňuje inak normálnym ľudským bytostiam zbierať plody šialenstva a považovať ich za sväté".[40] Podľa retrospektívnej štúdie Abraháma, Mojžiš, Ježiš Kristus a apoštol Pavol mohli mať psychické poruchy, ktoré sa podieľali na ich "zjaveniach". Usudzujú tiež, že ľudia s takýmito poruchami mali na civilizáciu monumentálny dopad.[41]

Psychologické štúdie fenoménu mysticizmu, narazili na znepokojivý súvis určitých mystických zážitkov so syndrómom týraného dieťaťa.[42][43][44] Clifford A. Pickover našiel dôkazy, ktoré naznačujú, že epilepsia temporálneho laloka môže mať vzťah k množstvu tzv. spirituálnych alebo "mimosvetských" zážitkov, ako je posadnutie, ktoré sú výsledkom porúch elektrickej aktivity v mozgu.[45] Carl Sagan vo svojej poslednej knihe The Demon-Haunted World: Science as a Candle in the Dark predkladá svoje presvedčenie, že zázračné zjavenia náboženských postáv a moderné zjavenia UFO sú spôsobené tou istou duševnou poruchou. Vilayanur S. Ramachandran sa dmonieva, že "je možné, že mnoho veľkých náboženských vodcov mali epilepsiu temporálneho laloka a to ich predisponovalo k tomu, že mali vízie a mystické zážitky".[46] Michael Persinger umelo stimuloval temporálne laloky mozgu magnetickým poľom, použijúc prístroj, ktorý pomenoval "Božia helma" a bol tak schopný umelo vyvolať náboženské zážitky, zážitky blízke smrti a "stretnutia" s duchmi.[47] Podľa Johna Bradshawa "niektoré formy epilepsie alebo nádorov temporálneho laloka sú spojené s extrémnou nábožnosťou." Vo svojom výskume Ramachandran zobrazoval mozgy modliacich alebo meditujúcich veriacich, u ktorých sa zobrazovala identická aktivita v častiach mozgu, ktoré nazýva "God-spots" ("božie škvrny").

Psilocybín z húb ovplyvňuje oblasti mozgu vrátane sérotonínergného systému, ktoré generujú pocity silného náboženského zážitku, spolunáležitosti a extázy. Určité fyzické rituály môžu generovať rovnaké pocity.[48]

Vo svojej knihe Why People Believe Weird Things (Prečo ľudia veria zvláštnym veciam?), Michael Shermer teoretizuje, že vyvíjajúce sa ľudstvo si vytváralo vymyslené vysvetlenia a bizarné rituály pre prírodné úkazy, ktorým v tom čase nemohlo rozumieť. Táto teória sa podobá argumentom, ktoré uvádza Daniel Dennett v knihe Breaking the Spell (Zlomenie kúzla)[49], avšak Shermerove úvahy idú ďalej konštatovaním, že zvláštne a niekedy desivé náboženské rituály sú len jednou z mnohých foriem zvláštnych zvykov, ktoré pretrvávajú dodnes.[50]

Nezrelé štádium rozvoja spoločnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Filozofia a Kresťanské umenie, W. Ridgway, 1878

Filozof Auguste Comte predpokladal, že mnoho spoločenských konštruktov prechádza tromi fázami, a že náboženstvo zodpovedá dvom predchádzajúcim, primitívnejším štádiám: "Zo štúdia vývoja ľudskej inteligencie, zo všetkých smerov a všetkých časov, sa vynára objav veľkého základného zákona, ktorý je nevyhnutne subjektívny a ktorý má solídny dôkazný základ, tak vo faktoch našej organizácie, ako aj v našej historickej skúsenosti. Ten zákon hovorí, že každá z našich vedúcich koncepcií - každá vetva našich znalostí – prechádza postupne tromi rôznymi teoretickými podmienkami: Teologickou alebo fiktívnou; metafyzickou alebo abstraktnou; a vedeckou alebo pozitívnou".[51]

Odpoveď na kritiku[upraviť | upraviť zdroj]

V svojej knihe Is Religion Dangerous?(Je náboženstov nebezpečné), Keith Ward poznamenáva, že nie všetky falošné názory sú bludné predstavy a že viera v Boha je iná, keďže mnoho veľkých mysliteľov a ľudí, ktorí žijú obyčajným životom a veria v Boha, nie sú iracionálni ľudia.[52] Hyperreligiozita alebo dokonca "intenzívne vyznávanie ateizmu" môže vyvztať z emocionálnych porúch vznikajúcich pri epilepsii spánkového laloka.[53]

Kritika náboženských konceptov[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj: Viera a racionalita
Panel "Ateistov Connecticut Valley" v Rockvillskom Central Parku mesta Vernon v decembri 2007, ktorý kritizuje náboženstvo a upriamuje pozornosť na útoky z 11. septembra 2001, ku ktorému skpina vydala vysvetľujúce tlačové vyhlásenie: "11. september bol zjavne prácou fanatikov. Napriek tomu cítime, že náboženstvo - dokonca aj umiernené - poskytuje základy, na ktorých tieto fanatické skupiny vyrastajú."[54]

Zaznieva určitá kritika náboženstiev v zmysle:

Argumenty tvrdiace, že náboženstvo škodí jednotlivcom[upraviť | upraviť zdroj]

Kritika smeruje k následkom nebezpečných náboženských praktík ako napr. sebaobetovanie a rituálna samovražda.[60]

Neadekvátna zdravotná starostlivosť[upraviť | upraviť zdroj]

Svätý František Borgia vykonávajúci exorcizmus. Francisco Goya
Pozri aj: Exorcizmus a Liečba vierou
Podrobná štúdia z roku 1998 zistila140 prípadov úmrtí detí ako dôsledok náboženstvom podmieneného zanedbania zdravotnej starostlivosti. Väčšinu z týchto prípadov tvorili kresťanskí rodičia, ktorí oddialili odbornú liečbu a spoľahli sa na modlitby za vyliečenie choroby dieťaťa.[61]

Jeruzalemský syndróm[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Jeruzalemský syndróm
Jeruzalem prepožičal svoje meno unikátnemu psychologickému fenoménu, kedy jednotlivci židovskej alebo kresťanskej viery, u ktorých sa rozvinuli obsesívne tematicky náboženské myšlienky (niekedy v podobe viery, že sám dotyčný je Ježiš Kristus alebo iný prorok) pociťujú nutkanie cestovať do Jeruzalema.[62][63]

Iba za obdobie 13 rokov (1980–1993), počas ktorých sa analyzovali príjmy do Kfar Shaul Mental Health Centre v Jeruzaleme,[64] bolo zistených 1 200 turistov s ťažkými mentálnymi problémami charakteru tohto syndrómu. Z nich 470 potrebovalo hospitalizáciu. Priemerne sa ročne objaví 100 takýchto turistov, z ktorých 40 potrebuje ústavnú starostlivosť. Jeruzalem navštevuje približne 2 milióny turistov ročne. Kalian a Witztum poznamenávajú, že s prihliadnutím k tomuto počtu pri porovnaní s inými turistami navštevovanými mestami štatisticky takýto údaj nevybočuje.[65][66] Tieto vyjadrenia však boli spochybnené argumentmi, že ľudia, ktorí zažili Jeruzalemský syndróm, už boli duševne chorí.[65][67]

Vraždy zo cti a ukameňovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v článkoch: Vražda zo cti a Ukameňovanie
V minulosti na Západe pomerne bežné, dnes sú tu vraždy zo cti extrémne vzácne; avšak sa stále vyskytujú v iných oblastiach sveta. K vražde zo cti dochádza vtedy, ak je osoba zabitá vlastnou rodinou za to, že ju zahanbila či zneuctila.[68]

Ukameňovanie je forma trestu smrti, pri ktorom skupina hádže na osobu kamene až do jej smrti. Do septembra 2010 je ukameňovanie stále trest, ktorý je zahrnutý v zákonoch niektorých krajín, ako Saudská Arábia, Sudán, Jemen, Spojené arabské emiráty a niektorých štátoch Nigérie[69] ako trest za zina al-mohsena ("cudzoložstvo vydatých osôb").[70] Aj keď ukameňovanie nie je kodifikované v práve krajín ako Afganistan a Somálsko, v oboch sa objavujú opakovane incidenty, pri ktorých k takémuto konaniu došlo.[71][72]

Až do začiatku 21. storočia bolo ukameňovanie legálnou formou trestu smrti v Iráne. V roku 2002 iránske súdnictvo oficiálne vyhlásilo moratórium na ukameňovanie.[73] V roku 2005, hovorca iránskeho súdnictva Jamal Karimirad uviedol, že "v Islamskej republike nevidíme, že by sa vykonávali takéto tresty", a dodal, že ak rozsudky ukameňovania vyniesli nižšie súdy, súdy vyššieho stupňa ich zrušili a "žiadne takéto rozsudky neboli vykonané".[74] V roku 2008 sa rozhodlo súdnictvo úplne vyškrtnúť tento trest so zákonníka a predložilo tento návrh parlamentu na schválenie.[75] Na začiatku roka 2013 Iránsky parlament vydal oficiálne vyhlásenie o vyradení ukameňovania z trestného zákonníka a obvinil západné médiá zo šírenia "hlučnej propagandy" v tejto veci.[76]

Úpravy a mrzačenie gentálií[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Obriezka

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, nemá ženská obriezka žiadne zdravotné výhody a je porušením základných ľudských práv. Hoci žiadne hlavné náboženské texty túto praktiku nepredpisujú, tí, ktorí ju praktikujú veria, že má oporu v ich náboženstve. Hoci sa s ňou zväčša stretávame v moslimských krajinách, praktikuje sa tiež v niektorých kresťanských a animistických krajinách väčšinou v Afrike. Ženská obriezka nie je široko praktikovaná vo viacerých moslimských krajinách, čo spôsobuje problémy v odlíšení či sa jedná v danej oblasti o náboženský alebo kultúrny zvyk. Niektorí náboženskí vodcovia ju propagujú, niektorí ju považujú vzhľadom k viere za nepodstatnú a iní sa snažia o jej odstránenie. Je nelegálna vo všetkých krajinách Západu a rovnako je nelegálne previesť dievča do inej krajiny, kde sa jej obriezka vykoná. Vo Veľkej Británii boli viacerí rodičia za tento zločin súdení, pričom všetci boli výlučne z moslimských krajín.[77] Hebrejská biblia, Nový Zákon a Korán neobsahujú podporu pre ženskú obriezku aj keď táto praktika časovo predchádza islam aj kresťanstvo.[78]

Mužská obriezka sa vyžaduje v judaizme, je dobrovoľná v islame a nie je potrebná v kresťanstve. V globále sa mužská obriezka propaguje z náboženských, kultúrnych a zdravotných dôvodov.[79][80] Je to bolestivý zákrok, ktorý môže mať za následok krvácanie, v niektorých prípadoch ťažké následky vrátane porúch funkcie penisu až dokonca smrť.[81]

Protiargumenty k tomu, že náboženstvo je pre jednotlivcov škodlivé[upraviť | upraviť zdroj]

Metarecenzia 850 odborných článkov o náboženstve v Spojených štátoch skončila so záverom, že "väčšina dobre riadených štúdií ukázala, že vyššie úrovne náboženského zapojenia sú pozitívne spojené s indikátormi psychickej pohody (spokojnosť so životom, šťastie, pozitívny vplyv a vyššia morálka) a nižším výskytom depresie, myšlienkami na a samovražedným konaním, požívaním alkoholu a drog.[82][83] Metarecenzia 147 štúdií[84] záveruje, že nábožnosť je slabo spojená s nižším výskytom depresie. V ďalšej metarecenzii 498 štúdií skončila s výsledkom, že náboženské zapojenie je celkovo spojené s nižším výskytom depresie, menším užívaním drog a alkoholu, menej promiskuitným sexuálnym správaním, nižšou pravdepodobnosťou samovraždy, nižšou frekvenciou delikvencie a kriminality, nižším dosiahnutým vzdelaním.[85] Metaanalýza 34 štúdií dospela k záveru, že pozitívny vzťah medzi náboženstvom a duševným zdravím sa objavuje aj pri použití rôznych konceptov religiozity a duševného zdravia používaných v jednotlivých štúdiách.[86] Podľa Roberta Putnama, členstvo v náboženských skupinách v Spojených štátoch bolo pozitívne spojené s členstvom v dobrovoľníckych organizáciách, vyššou úrovňou zapojenia, vyšším sebavedomím, nižším rizikom samovraždy a vyššou spokojnosťou so životom.[87] Podľa globálnej štúdie Pew Research Center z roku 2019, pri porovnaní veriacich ľudí s tými, ktorí majú laxnú alebo žiadnu vieru, aktívne vieru praktikujúci sa častejšie sami hodnotia ako "veľmi šťastní", vstupujú do iných svetských organizácii ako charít a klubov, hlasujú, menej pravdepodobne fajčia a pijú. Avšak sa nezistilo žiadne spojenie medzi nábožnosťou a pocitom lepšieho zdravia.[88]

Výskum subjektívneho pocitu dobrého života poznamenal, že globálne nábožní ľudia sú obyčajne šťastnejší ako neveriaci, hoci neveriaci tiež dosahujú vysoký stupeň šťastia.[89]

Od roku 2001 bola väčšina výskumu ohľadne náboženstva a zdravia realizovaná v rámci Spojených štátov.[90] Podľa jednej zo štúdii nebol potvrdený vzťah medzi nábožnosťou a osobným šťastím v Dánsku a Holandsku, krajinách, ktoré majú nižší počet veriacich, nižšiu diskrimináciu ateistov a kde sú veriaci i neveriaci rovnocenní.[91]

Napriek tomu, že vraždy zo cti sa vyskytujú v mnohých kultúrach a náboženstvách, je za ne a za ich tolerovanie často obviňovaný Islam. Profesor Tahira Shaid Khan poznamenáva, že v Koráne sa nenachádza nič, čo by povoľovalo alebo sankcionovalo vraždy zo cti,[92] a výskyt vrážd zo cti pripisuje rozšírenému postoju, ktorý považuje ženy za majetok bez práv.[92] Tiež argumentuje, že tento názor vychádza z násilia voči ženám a ich premene „na tovar, ktorý možno vymieňať, kupovať a predávať“.[93]

Argumenty tvrdiace, že náboženstvo škodí spoločnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré aspekty náboženstva sú kritizované z dôvodu, že poškodzujú spoločnosť ako celok. Napríklad, Steven Weinberg vyhlasuje, že na to, aby dobrí ľudia konali zlo, je treba náboženstvo.[94] Bertrand Russell a Richard Dawkins citujú nábožensky inšpirované alebo ospravedlňované násilie, odpor voči sociálnym zmenám, útoky na vedu, potláčanie práv žien a homofóbiu.[95]

John Hartung tvrdil, že hlavné náboženské morálne kódexy môžu viesť k skupinovej solidarite a mentalite typu "my verzus oni", ktorá môže mať za následok dehumanizáciu a démonizáciu jednotlivcov stojacich mimo ich skupinu tým, že ich vykresľujú ako ľudí, ktorí sú buď menej hodnotní alebo "nie úplne ľudskí". Výsledky tohto postoja môžu oscilovať od miernej diskriminácie až po otvorenú genocídu.[96] Anketa v novinách The Guardian ukázala, že 82% Britov verí, že náboženstvo je spoločensky rozdeľujúce a že tento efekt je škodlivý napriek tomu, že počet neveriacich prevyšuje počet veriacich v pomere dva k jednej.[97]

Podľa jednej štúdie členstvo v náboženskej skupine môže zosilňovať predsudky v správaní voči členom skupiny verzus tým, ktorí sú mimo nej, čo môže vysvetľovať nižší počet mimoskupinových priateľov a vyššiu tendenciu súhlasu s mučením medzi členmi cirkvi.[98]

Svätá vojna a náboženský terorizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Vstup križiakov do Konštantínopola. Gustave Doré (1832–1883)
Bližšie informácie v článkoch: Svätá vojna, Náboženský terorizmus a Náboženské násilie

Aj keď terorizmus je komplexnejší problém, tvrdí sa, že teroristi sú čiastočne uisťovaní v svojich činoch svojimi náboženskými názormi, tým že Boh ich podporuje a odmeňuje.[99][100]

Konflikty tohto typu patria medzi najťažšie riešiteľné, najmä ak obe strany veria, že Boh je na ich strane a podporuje morálne ich tvrdenia a nároky.[99] Jeden z najneslávnejších citátov, ktorý sa spája s náboženským fanatizmom zaznel počas obliehania Béziers v roku 1209. Keď bolo mesto dobyté, jeden križiak sa opýtal pápežského legáta Arnauda Amalrica ako odlíšiť katolíkov od katarov, načo Almaric odpovedal:"Tuez-les tous; Dieu reconnaitra les siens" ("Zabite ich všetkých; Boh si svojich pozná").[101]

Teoretický fyzik Michio Kaku považuje náboženský terorizmus za jedu z hlavných hrozieb evolúcie ľudstva z civilizácie typu 0 na typ I.[102]

Potlačovanie vedeckého pokroku[upraviť | upraviť zdroj]

Galileo Galilei facing the Roman Inquisition, Cristiano Banti[103][104]

John William Draper a Andrew Dickson White, autori "konfliktnej tézy", tvrdili, že kým náboženstvo ponúka kompletnú sadu odpovedí významu na problém zmyslu, morálky, pôvodu alebo vedy, často odrádza od skúmania týchto oblastí potláčaním zvedavosti, odmieta širšiu perspektívu a môže brániť kultúrnemu, morálnemu a vedeckému pokroku. Príklady citované v ich práci uvádzajú súd s Galileom a popravu Giordana Bruna.

Konfliktná téza sa rozvinula počas 19. storočia. Podľa tejto predstavy, akákoľvek interakcia medzi náboženstvom a vedou musí nevyhnutne viesť k otvorenému nepriateľstvu, kde náboženstvo obyčajne zastáva rolu agresora stojaceho proti novým vedeckým myšlienkam.[105] Historicky bola konfliktná téza populárnym historiografickým prístupom v dejinách vedy koncom 19. a začiatkom 20. storočia, ale jej pôvodná forma v 80.rokoch 20. storočia odmietnutá a súčasní historici vedy sa jej nedržia.[106][107][108][109] Napriek tomu zostáva konfliktná téza medzi širokou verejnosťou populárna,[110] aj keď obmedzená na niektoré kontroverzné oblasti ako stvorenie a evolúcia, kmeňové bunky a regulácia pôrodnosti.[111] Knihy ako The God Delusion a Faith Versus Fact stále argumentujú v prospech konfliktnej tézy.

Štúdie skúmajúce súčasné názory vedcov ukazujú, že väčšina s konfliktnou tézou nesúhlasí a prikláňa sa skôr k názoru, že vzťah medzi náboženstvom a vedou je nezávislosť alebo spolupráca.[112][113] Historici vedy vrátane Johna Hedley Brookea a Ronalda Numbersa považujú koncept "náboženstvo verzus veda" za zjednodušujúci a dávajú prednosť detailnejšiemu pohľadu na problém.[110][114] Títo historici citujú napríklad Galileov[115] a Scopesov (opičí) proces;[116] a tvrdia, že nešlo čisto len o príklady konfliktu medzi vedou a náboženstvom, ale že sa na nich podieľali výrazne aj osobné a politické faktory. Navyše niektorí historici prízvukujú, že náboženské organizácie stoja na čelných miestach v širších dejinách mnohých vied, a mnohé vedecké mysle až do čias profesionalizácie vedeckého bádania (v 19. storočí) boli členmi kléru alebo náboženskými mysliteľmi.[117][118][119] Niektorí podotýkajú, že mnohé vedecké objavy, ako napríklad Keplerove zákony[120] a preformulovanie fyziky 19.storočia z hľadiska energie[121] boli vyslovene výsledkom náboženských myšlienok.

Súčasné príklady konfliktov sú kontroverzia medzi stvorením a evolúciou, rozdielne pohľady na plánované rodičovstvo a antikoncepciu, opozícia voči výskumu embryonálnych kmeňových buniek, alebo teologické výhrady voči očkovaniu, anestézií, či krvnej transfúzii.[122][123][124][125][126][127]

Protiargumenty k tvrdeniam, že náboženstvo škodí spoločnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Some studies show that some positive links exist in the relationship between religiosity, moral behavior and altruism.[128][129][130] Some studies have shown similar correlations between religiosity and giving.[131]

Some argue that religious violence confuses religious moral rules and behaviour with non-religious factors.[132][133][134][135] This includes the claim that events like terrorist bombings are more politically motivated than religious.[134][136][137] Mark Juergensmeyer argues that religion "does not ordinarily lead to violence. That happens only with the coalescence of a peculiar set of circumstances—political, social, and ideological—when religion becomes fused with violent expressions of social aspirations, personal pride, and movements for political change".[138]:10 and that it is unreasonable to attempt to differentiate "religious violence" and "secular violence" as separate categories.[139] While others assert religion is not inherently violent and while the two are compatible they are not essential and that religious violence can be compared with non-religious violence.[140]

C. S. Lewis suggests that all religions by definition involve faith, or a belief in concepts that cannot be proven or disproven by the sciences. Not all religious people subscribe to the idea that religion and science are mutually exclusive (non-overlapping magisteria) as do some atheists including Stephen Jay Gould.[141] Biologist Richard Dawkins has said that religious practitioners often do not believe in the view of non-overlapping magisteria.[142]

According to a survey most religious groups in the United States have no general epistemological conflict with science or with the seeking out of scientific knowledge even if there are epistemic or moral conflicts with their faith.[143][144] Strict creationists tend to have very favorable views on many of the different sciences.[145] A study on a national sample of United States college students found that the majority of undergraduates in both the natural and social sciences do not see conflict between science and religion.[146] Cross-national studies polled from 1981 to 2001 on views of science and religion have noted that countries with higher religiosity have stronger trust in science.[147]

  1. ↑ FITZGERALD, Timothy. The Ideology of Religious Studies. New York : Oxford University Press, 2000. Dostupné online. ISBN 978-0195347159. S. 235.
  2. ↑ See Saumur v Quebec (City of).
    See also:
    Katharine Gelber; Adrienne Sarah Ackary Stone.     Hate Speech and Freedom of Speech in Australia. [s.l.] : Federation Press, 2007. Dostupné online. ISBN 978-1862876538. S. 179.
    Michael Herz; Peter Molnar.     The Content and Context of Hate Speech: Rethinking Regulation and Responses. [s.l.] : Cambridge University Press, 2012. Dostupné online. ISBN 978-1107375611.
    NO COMPULSION IN RELIGION: AN ISLAMIC CASE AGAINST BLASPHEMY LAWS [online]. Quilliam Foundation. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  3. ↑ a b c d MORREALL, John; SONN, Tamara. 50 Great Myths of Religion. [s.l.] : Wiley-Blackwell, 2013. ISBN 978-0470673508. Myth 1: All Societies Have Religions, s. 12–17.
  4. ↑ MORREALL, John; SONN, Tamara. 50 Great Myths About Religions. [s.l.] : Wiley, 2014. Dostupné online. ISBN 978-1118554296.
  5. ↑ NONGBRI, Brent. Before Religion: A History of a Modern Concept. [s.l.] : Yale University Press, 2013. Dostupné online. ISBN 978-0300154177.
  6. ↑ a b HARRISON, Peter. The Territories of Science and Religion. [s.l.] : University of Chicago Press, 2015. Dostupné online. ISBN 978-0226184487. S. 7–8.
  7. ↑ DUBUISSON, Daniel. The Western Construction of Religion : Myths, Knowledge, and Ideology. Baltimore, Md. : Johns Hopkins University Press, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0801887567. S. 9.
  8. ↑ JOSEPHSON, Jason Ananda. The Invention of Religion in Japan. [s.l.] : University of Chicago Press, 2012. Dostupné online. ISBN 978-0226412344. S. 12.
  9. ↑ NONGBRI, Brent. Before Religion: A History of a Modern Concept. [s.l.] : Yale University Press, 2013. Dostupné online. ISBN 978-0300154177.
  10. ↑ NONGBRI, Brent. Before Religion: A History of a Modern Concept. [s.l.] : Yale University Press, 2013. Dostupné online. ISBN 978-0300154177.
  11. ↑ FITZGERALD, Timothy. Discourse on Civility and Barbarity. [s.l.] : Oxford University Press, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0198041030. S. 45–46.
  12. ↑ DUBUISSON, Daniel. The Western Construction of Religion : Myths, Knowledge, and Ideology. Baltimore, Md. : Johns Hopkins University Press, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0801887567. S. 24.
  13. ↑ Titus Lucretius Carus. De Rerum Natura [online]. . Dostupné online. Archivované 2007-06-30 z originálu.
  14. ↑ Lucretius – Stanford Encyclopedia [online]. . Dostupné online.
  15. ↑ Lucretius. On the Nature of Things Translated by W.H.D. Rouse. [s.l.] : Harvard University Press, 1992. ISBN 978-0-674-99200-9. S. 8.
  16. ↑ HASTINGS, James. Encyclopedia of Religion and Ethics, Vol. 2. Edinburgh : T&T Clark, 1909. Dostupné online. S. 190.
  17. ↑ Middlemore, S. G. C.; Burckhardt, Jacob; Murray, Peter. The Civilization of the Renaissance in Italy. [s.l.] : Penguin Classics, 1990. Dostupné online. ISBN 978-0140445343.
  18. ↑ MACHIAVELLI, Nicolo. The Prince. [s.l.] : [s.n.], 1532. Dostupné online.
  19. ↑ Voltaire's Philosophical Dictionary [online]. . Dostupné online.
  20. ↑ Hume on Religion [online]. . Dostupné online.
  21. ↑ a b PAINE, Thomas. Selected Writings of Thomas Paine. New Haven : Yale University Press, 2014. ISBN 978-0300167450. DOI:10.12987/9780300210699-018 Of the Religion of Deism Compared with the Christian Religion, and the Superiority of the Former over the Latter (1804), s. 568–574.
  22. ↑ BAILEY, David. What are the merits of recent claims by atheistic scholars that modern science proves religion to be false and vain? [online]. . Dostupné online.
  23. ↑ The Oxford Handbook on Atheism. Chapter 16, New Atheism. Oxford University Press. 2016 ISBN 978-0199644650
  24. ↑ DENNETT, Daniel. Breaking the Spell. [s.l.] : Allen Lane, 2006. ISBN 978-0713997897.
  25. ↑ HARRIS, Sam. The End of Faith. [s.l.] : W. W. Norton, 2005. ISBN 978-0393327656.
  26. ↑ a b DAWKINS, Richard. The God Delusion. [s.l.] : Houghton Mifflin, 2006. ISBN 978-0618680009.
  27. ↑ Religion, Social Networks, and Life Satisfaction. American Sociological Review, 2010, s. 914–933. DOI: 10.1177/0003122410386686.
  28. ↑ Bashevkin, Dovid. "Jonah and the Varieties of Religious Motivation." Archivované 2016-10-12 na Wayback Machine Lehrhaus. 9 October 2016. 2 October 2017.
  29. ↑ Dennett, Daniel Clement. Breaking the Spell : Religion as a Natural Phenomenon. [s.l.] : Viking Adult, 2006. Dostupné online. ISBN 978-0670034727.
  30. ↑ When solar fears eclipse reason. BBC News, 2006-03-28. Dostupné online [cit. 2010-01-02].
  31. ↑ Comets in Ancient Cultures [online]. NASA. Dostupné online. Archivované 2004-12-04 z originálu.
  32. ↑ Onfray, Michel. Atheist Manifesto: The Case Against Christianity, Judaism, and Islam. [s.l.] : Arcade Publishing, 2007. Dostupné online. ISBN 978-1559708203.
  33. ↑ MARX, Karl. A Contribution to the Critique of Hegel's Philosophy of Right. [s.l.] : Deutsch-Französische Jahrbücher, February 1844. Introduction.
  34. ↑ MARX, Karl. Das Kapital. [s.l.] : [s.n.], 1867. Dostupné online. S. Volume 1, Part VIII.
  35. ↑ DAWKINS, Richard. The Selfish Gene, 30th Anniversary edition. [s.l.] : [s.n.], 2006.
  36. ↑ DAWKINS, Richard. Viruses of the Mind [online]. 1991. Dostupné online.
  37. ↑ In his 1992–93 Gresham College lectures, written in collaboration with the psychiatrist Quinton Deeley and published as Is God a Virus?, SPCK, 1995, 274 pp. The quotes here come from p.73.
  38. ↑ Dawkins's God: Genes, Memes and the Meaning of Life, p.125, quoting Simon Conway Morris in support
  39. ↑ Dawkins's God: Genes, Memes and the Meaning of Life pp.137–138
  40. ↑ HARRIS, Sam. The End of Faith. [s.l.] : W.W. Norton, 2005. Dostupné online. ISBN 978-0393035155. S. 73.
  41. ↑ The Role of Psychotic Disorders in Religious History Considered. Journal of Neuropsychiatry and Clinical Neurosciences, September 2011, s. 410–426. ISSN 1545-7222. DOI: 10.1176/appi.neuropsych.11090214. PMID 23224447.
  42. ↑ The Psychology of Mysticism [online]. The Primal page. Dostupné online.
  43. ↑ Mysticism and Psychopathology [online]. The Primal page. Dostupné online.
  44. ↑ ATLAS, Jerrold. Medieval Mystics' Lives As Self-Medication for Childhood Abuse [online]. 2003. Dostupné online.
  45. ↑ PICKOVER, Clifford. The Vision of the Chariot: Transcendent Experience and Temporal Lobe Epilepsy. [s.l.] : Science & Spirit, September–October 1999. Dostupné online.
  46. ↑ God on the Brain [online]. BBC Science & Nature. Dostupné online.
  47. ↑ Shermer, Michael. Why People Believe in God: An Empirical Study on a Deep Question [online]. American Humanist Association, 1999-11-01, [cit. 2006-04-05]. S. 2. Dostupné online.
  48. ↑ BRADSHAW, John. A God of the Gaps?. Ockham's Razor (ABC), 18 June 2006. Dostupné online.
  49. ↑ CLEMENT), Dennett, D. C. (Daniel. Breaking the spell : religion as a natural phenomenon. London : Penguin Books, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0143038337.
  50. ↑ MICHAEL., Shermer. Why people believe weird things : pseudoscience, superstition, and other confusions of our time. London : Souvenir, 2007. ISBN 978-0285638037.
  51. ↑ COMTE, Auguste. Course of Positive Philosophy (1830) [online]. . Dostupné online.
  52. ↑ WARD, Keith. Is Religion Dangerous?. London:Lion Hudson Plc : Lion, 2006. Dostupné online. ISBN 978-0745952628. S. 172.
  53. ↑ HEILMAN, Kenneth M.; VALENSTEIN, Edward. Clinical Neuropsychology. [s.l.] : Oxford University Press, 2011. ISBN 978-0195384871. S. 488. (po anglicky)
  54. ↑ "The Vernon Atheist Display," Archivované 2008-06-17 na Wayback Machine Press Release, CT Valley Atheists, December 17, 2007 . Retrieved October 1, 2008.
  55. ↑ WHITE, Andrew D.. A History of the Warfare of Science with Theology in Christendom : Two volumes. [s.l.] : Prometheus Books, 1993. Dostupné online. ISBN 978-0879758264.
  56. ↑ CAETANO-ANOLLÉS, Gustavo. Creationism and intelligent design are incompatible with scientific progress: A response to Shanta and Vêdanta. Communicative & Integrative Biology, 2016-01-02, s. e1123356. Dostupné online. DOI: 10.1080/19420889.2015.1123356. PMID 27066185.
  57. ↑ Bart Ehrman; Misquoting Jesus, 166
  58. ↑ Bruce M. Metzger, The Text of the New Testament: its transmission, corruption, and restoration, pp. 199–200
  59. ↑ BROWN, Raymond Edward. The Birth of the Messiah: a commentary on the infancy narratives in the Gospels of Matthew and Luke. [s.l.] : Yale University Press, 1999. Dostupné online. ISBN 978-0300140088. S. 36.
  60. ↑ Branden, N. (1963), "Mental Health versus Mysticism and Self-Sacrifice," Ayn Rand – The Virtue of Selfishness: A New Concept of Egoism.
  61. ↑ Child fatalities from religion-motivated medical neglect. Pediatrics, April 1998, s. 625–629. DOI: 10.1542/peds.101.4.625. PMID 9521945.
  62. ↑ The Jerusalem Syndrome [online]. . Dostupné online.
  63. ↑ Jerusalem Syndrome [online]. . Dostupné online.
  64. ↑ Jerusalem syndrome. British Journal of Psychiatry, 2000, s. 86–90. Dostupné online. DOI: 10.1192/bjp.176.1.86. PMID 10789334.
  65. ↑ a b Comments on Jerusalem syndrome. British Journal of Psychiatry, 2000, s. 492. Dostupné online. DOI: 10.1192/bjp.176.5.492-a. PMID 10912228.
  66. ↑ TANNOCK, Charles; TURNER, Trevor. Psychiatric tourism is overloading London beds. BMJ, 1995-09-23, roč. 311, čís. 7008, s. 806. PMID: 7580448. Dostupné online [cit. 2023-01-20]. ISSN 0959-8138. DOI: 10.1136/bmj.311.7008.806. (po anglicky)
  67. ↑ The Jerusalem syndrome"—fantasy and reality a survey of accounts from the 19th and 20th centuries. Isr. J. Psychiatry Relat. Sci., 1999, s. 260–271. PMID 10687302.
  68. ↑ Ethics - Honour crimes [online]. BBC, 1970-01-01. Dostupné online.
  69. ↑ HANDLEY, Paul. Islamic countries under pressure over stoning. AFP, 11 Sep 2010. Dostupné online [cit. 2011-04-22].
  70. ↑ Frequently Asked Questions about Stoning [online]. violence is not our culture. Dostupné online. Archivované 2014-11-29 z originálu.
  71. ↑ SOMMERVILLE, Quentin. Afghan police pledge justice for Taliban stoning. BBC, 26 Jan 2011. Dostupné online [cit. 2011-04-22].
  72. ↑ NEBEHAY, Stephanie. Pillay accuses Somali rebels of possible war crimes. Times of India, 10 Jul 2009. Dostupné online [cit. 2011-04-22].
  73. ↑ Iran 'adulterer' stoned to death. BBC News, 10 July 2007. Dostupné online [cit. 2012-12-03].
  74. ↑ Iran denies execution by stoning. BBC News, 11 January 2005. Dostupné online [cit. 2010-09-23].
  75. ↑ Iran to scrap death by stoning [online]. AFP, August 6, 2008. Dostupné online. Archivované 2010-10-10 z originálu.
  76. ↑ "سنگسار" در شرع حذف شدنی نیست [online]. . Dostupné online.
  77. ↑ Female genital mutilation [online]. . Dostupné online.
  78. ↑ The Jewish and Christian view on female genital mutilation. African Journal of Urology, September 2013, s. 127–129. DOI: 10.1016/j.afju.2013.01.004.
  79. ↑ Religions and Circumcision [online]. . Dostupné online.
  80. ↑ Circumcision (male) [online]. . Dostupné online.
  81. ↑ Manual for male circumcision under local anaesthesia and HIV prevention services for adolescent boys and men. [s.l.] : World Health Organization. Dostupné online. Chapter 10: Postoperative management and care of adverse events during and after circumcision.
  82. ↑ Religiousness and mental health: a review. Rev. Bras. Psiquiatr., September 2006, s. 242–250. DOI: 10.1590/S1516-44462006005000006. PMID 16924349.
  83. ↑ PAUL, Pamela. The New Science of Happiness. Time, 9 January 2005. Dostupné online.
  84. ↑ Religiousness and Depression: Evidence for a Main Effect and Moderating Influence of Stressful Life Events. Psychological Bulletin, 2003, s. 614–636. DOI: 10.1037/0033-2909.129.4.614. PMID 12848223.
  85. ↑ Objective Hope: Assessing the Effectiveness of Faith-Based Organizations: A Literature Review [online]. University of Pennsylvania Center for Research on Religion and Urban Civil Society, 2002. S. 10–15. Dostupné online.
  86. ↑ Religiosity and Mental Health: A Meta–Analysis of Recent Studies. Journal for the Scientific Study of Religion, 2003, s. 43–55. DOI: 10.1111/1468-5906.t01-1-00160.
  87. ↑ PUTNAM, Robert; CAMPBELL, David. American Grace : How Religion Divides and Unites Us. [s.l.] : Simon & Schuster, 2012. ISBN 978-1416566731.
  88. ↑ Are Religious People Happier, Healthier? Our New Global Study Explores This Question [online]. January 31, 2019. Dostupné online.
  89. ↑ Ronald Inglehart. International Differences in Well-Being. Ed. Diener, John F.. [s.l.] : Oxford University Press, 2010. Dostupné online. ISBN 978-0199732739. Faith and Freedom: Traditional and Modern Ways to Happiness, s. 384.
  90. ↑ Koenig HG, McCullough M, Larson DB. Handbook of Religion and Health. New York : Oxford University Press, 2001. S. 18.
  91. ↑ SNOEP, Liesbeth. Religiousness and happiness in three nations: a research note. Journal of Happiness Studies, 6 February 2007, s. 207–211. DOI: 10.1007/s10902-007-9045-6.
  92. ↑ a b Hilary Mantell Thousands of Women Killed for Family "Honor". National Geographic News. February 12, 2002
  93. ↑ International Domestic Violence Issues [online]. Sanctuary For Families. Dostupné online. Archivované 2014-10-16 z originálu.
  94. ↑ WEINBERG, Steven. A Designer Universe? [online]. Washington, D.C.: April 1999. Dostupné online.
  95. ↑ RUSSELL, Bertrand. 'Has Religion Made Useful Contributions to Civilization?' [online]. . Dostupné online. Archivované 2009-07-24 z originálu.
  96. ↑ HARTUNG, John. Love Thy Neighbour, The Evolution of In-Group Morality. Skeptic, 1995. Dostupné online.
  97. ↑ Julian Glover. Religion does more harm than good - poll. The Guardian, 2006-12-23. Dostupné online [cit. 2014-09-30].
  98. ↑ The complex and elusive nature of religious prosociality: reply to Myers (2012) and Saroglou (2012).. Psychological Bulletin, September 2012, s. 918–923. DOI: 10.1037/a0029278. PMID 22925145.
  99. ↑ a b JUERGENSMEYER, Mark. Terror in the Mind of God: The Global Rise of Religious Violence. Updated edition. [s.l.] : University of California Press, 2001. Dostupné online. ISBN 978-0520232068.
  100. ↑ Christian Jihad: The Crusades and Killing in the Name of Christ [online]. Cbn.com, 1998-02-23. Dostupné online. Archivované 2008-07-09 z originálu.
  101. ↑ Kill Them All; For The Lord Knoweth Them That Are His Steve Locks (Reply) (9-00) [online]. . Dostupné online. Archivované 2007-09-30 z originálu.
  102. ↑ Cover Story – businesstoday – February 2007 [online]. Apexstuff.com, 1947-01-24. Dostupné online. Archivované 2008-03-11 z originálu.
  103. ↑ Baroque Routes. p. 16.
  104. ↑ De Lucca, Denis (2015). Tomaso Maria Napoli: A Dominican friar's contribution to Military Architecture in the Baroque Age. International Institute for Baroque Studies: UOM. p. 254. ISBN 978-9995708375.
  105. ↑ WILSON, David B.. Science & Religion: A Historical Introduction. Ed. Gary Ferngren. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 2002. ISBN 978-0801870385. The Historiography of Science and Religion.
  106. ↑ HUTCHINGS, David. Of Popes and Unicorns: Science, Christianity, and How the Conflict Thesis Fooled the World. [s.l.] : Oxford University Press, 2021. ISBN 9780190053093. Fooling the World, s. 15–16.
  107. ↑ RUSSELL, Colin A.. Science & Religion: A Historical Introduction. Ed. Gary Ferngren. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 2002. ISBN 978-0801870385. The Conflict Thesis, s. 7.
  108. ↑ Shapin, S.. The Scientific Revolution. Chicago, Illinois : University of Chicago Press, 1996. Dostupné online. S. 195.
  109. ↑ Brooke, J.H.. Science and Religion: Some Historical Perspectives. [s.l.] : Cambridge University Press, 1991. Dostupné online. S. 42.
  110. ↑ a b FERNGREN, Gary. Science & Religion: A Historical Introduction. Ed. Gary Ferngren. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 2002. ISBN 978-0801870385. Introduction, s. x.
  111. ↑ Galileo Goes To Jail and Other Myths About Science and Religion. Ed. Ronald Numbers. [s.l.] : [s.n.], 2009. ISBN 9780674057418.
  112. ↑ ECKLUND, Elaine Howard. Secularity and Science : What Scientists Around the World Really Think About Religion. New York, NY : [s.n.], 2019. ISBN 9780190926755. S. 9–10.
  113. ↑ ECKLUND, Elaine Howard; Park, Jerry Z.. Conflict Between Religion and Science Among Academic Scientists?. Journal for the Scientific Study of Religion, 2009, s. 276–292. DOI: 10.1111/j.1468-5906.2009.01447.x.
  114. ↑ RUSSELL, Colin A.. Science & Religion: A Historical Introduction. Ed. Gary Ferngren. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 2002. ISBN 978-0801870385. The Conflict Thesis.
  115. ↑ BLACKWELL, Richard J.. Science & Religion: A Historical Introduction. Ed. Gary Ferngren. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 2002. ISBN 978-0801870385. Galileo Galilei.
  116. ↑ LARSON, Edward J.. Summer for the Gods: The Scopes Trial and America's Continuing Battle over Science and Religion. Cambridge, Massachusetts : Harvard University Press, 1997. Dostupné online. ISBN 978-0674854291.
  117. ↑ RUPKE, Nicolaas A.. Science & Religion: A Historical Introduction. Ed. Gary Ferngren. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 2002. ISBN 978-0801870385. Geology and Paleontology.
  118. ↑ HESS, Peter M.. Science & Religion: A Historical Introduction. Ed. Gary Ferngren. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 2002. ISBN 978-0801870385. Natural History.
  119. ↑ MOORE, James. Science & Religion: A Historical Introduction. Ed. Gary Ferngren. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 2002. ISBN 978-0801870385. Charles Darwin.
  120. ↑ BARKER, Peter; GOLDSTEIN, Bernard R.. Osiris. [s.l.] : University of Chicago Press, 2001. Theological Foundations of Kepler's Astronomy, s. 88–113.
  121. ↑ SMITH, Crosbie. The Science of Energy: A Cultural History of Energy Physics in Victorian Britain. London : The Athlone Press, 1998.
  122. ↑ Berlet, Chip. "Following the Threads," in Ansell, Amy E. Unraveling the Right: The New Conservatism in American Thought and Politics, p. 24, Westview Press, 1998, ISBN 0813331471
  123. ↑ Humanae Vitae: Encyclical of Pope Paul VI on the Regulation of Birth, July 25, 1968 [online]. The Vatican. Dostupné online. Archivované 2011-03-03 z originálu.
  124. ↑ Conesa-Sevilla, J.. Apostasy in 21st Century Academia: Religion-Politics in America's Higher Education. [online]. . Dostupné online.
  125. ↑ MPs turn attack back on Cardinal Pell. Sydney Morning Herald, 2007-06-06. Dostupné online.
  126. ↑ Pope warns Bush on stem cells. BBC News, 2001-07-23. Dostupné online.
  127. ↑ ANDREW DICKSON, White. A History of the Warfare of Science with Theology in Christendom. [s.l.] : [s.n.], 1898. Dostupné online. Theological Opposition to Inoculation, Vaccination, and the Use of Anaesthetics, s. x.
  128. ↑ Religiosity, Religious Participation, and Negative Prison Behaviors. Journal for the Scientific Study of Religion, 2005, s. 443–457. DOI: 10.1111/j.1468-5906.2005.00296.x.
  129. ↑ Prosocial Behavior and Religion: New Evidence Based on Projective Measures and Peer Ratings. Journal for the Scientific Study of Religion, 2005, s. 323–348. DOI: 10.1111/j.1468-5906.2005.00289.x.
  130. ↑ Religious Change and Adolescent Family Dynamics. The Sociological Quarterly, 2006, s. 175–194. DOI: 10.1111/j.1533-8525.2006.00042.x.
  131. ↑ BROOKS, Arthur. Religious Faith and Charitable Giving [online]. . Dostupné online.
  132. ↑ KABBANI, Hisham; Seraj Hendricks; Ahmad Hendricks. Jihad — A Misunderstood Concept from Islam [online]. . Dostupné online.
  133. ↑ Esposito, John (2005), Islam: The Straight Path, p.93.
  134. ↑ a b PAPE, Robert. Dying to Win: The Strategic Logic of Suicide Terrorism. New York : Random House, 2005. Dostupné online. ISBN 978-1400063178.
  135. ↑ ORR, H. Allen. Gould on God [online]. bostonreview.net, 1999. Dostupné online. Archivované 2008-05-17 z originálu.
  136. ↑ "Terrorism: The Current Threat" Archivované 2007-11-02 na Wayback Machine, The Brookings Institution, Washington, DC, 10 February 2000.
  137. ↑ NARDIN, Terry. Review of Terror in the Mind of God. The Journal of Politics, May 2001, s. 683–684. DOI: 10.1086/jop.63.2.2691794.
  138. ↑ Mark Juergensmeyer. Terror in the Mind of God: The Global Rise of Religious Violence. [s.l.] : University of California Press, 2004. ISBN 978-0520240117.
  139. ↑ CAVANAUGH, William. The Myth of Religious Violence. [s.l.] : Oxford University Press US, 2009. Dostupné online. ISBN 978-0195385045.
  140. ↑ ELLER, Jack David. Cruel Creeds, Virtuous Violence: Religious Violence Across Culture and History. [s.l.] : Prometheus Books, 2010. ISBN 978-1616142186.
  141. ↑ Gould, Stephen Jay. Rocks of Ages: Science and Religion in the Fullness of Life. New York : Ballantine Books, 2002. ISBN 978-0345450401.
  142. ↑ DAWKINS, Richard. The God Delusion. Paperback. vyd. [s.l.] : [s.n.], 2007. S. 77.
  143. ↑ EVANS, John. Epistemological and Moral Conflict Between Religion and Science. Journal for the Scientific Study of Religion, 2011, s. 707–727. DOI: 10.1111/j.1468-5906.2011.01603.x.
  144. ↑ BAKER, Joseph O.. Public Perceptions of Incompatibility Between "Science and Religion". Public Understanding of Science, April 2012, s. 340–353. DOI: 10.1177/0963662511434908. PMID 23045885.
  145. ↑ KEETER, Scott; Smith, Gregory; Masci, David. The Culture of science: How the Public Relates to Science Across the Globe. New York : Routledge, 2011. ISBN 978-0415873697. Religious Belief and Attitudes about Science in the United States, s. 336, 345–346.
  146. ↑ Christopher P. Scheitle. U.S. College students' perception of religion and science: Conflict, collaboration, or independence? A research note. Journal for the Scientific Study of Religion, 2011, s. 175–186. ISSN 1468-5906. DOI: 10.1111/j.1468-5906.2010.01558.x.
  147. ↑ NORRIS, Pippa; Ronald Inglehart. Sacred and Secular: Religion and Politics Worldwide. 2nd. vyd. [s.l.] : Cambridge University Press, 2011. Dostupné online. ISBN 978-1107648371. S. 67–68.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Smrtihlav/pieskovisko&oldid=7572624“