Sitno (geomorfologická časť)
| Sitno | |
| geomorfologická časť Štiavnických vrchov | |
 Masív Sitna z Tatárskej lúky
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Banská Štiavnica |
| Časť | Sitnianskej vrchoviny |
| Hranice | Sitnianske predhorie, Štiavnická brázda |
| Rieky | Stankov potok, Šigruntský potok, Klastavský potok |
| Súradnice | 48°24′25″S 18°52′23″V / 48,407°S 18,873°V |
| Najvyšší bod | Sitno |
| - výška | 1 009 m n. m. |
| Najnižší bod | |
| - poloha | južný okraj územia |
| - výška | cca 500 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sitno je geomorfologickou časťou Sitnianskej vrchoviny, podcelku Štiavnických vrchov.[1] Leží v severnej, najvyššej časti podcelku, približne 5 km južne od Banskej Štiavnice.[2]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Územie sa nachádza v strednej časti Štiavnických vrchov a zaberá strednú časť podcelku Sitnianska vrchovina. Západným a južným smerom susedí časť Sitnianske predhorie, severovýchodným a východným smerom nadväzuje geomorfologická časť Štiavnická brázda.[1]
V západnej časti územia pramení na severozápadnom úpätí Sitna riečka Jabloňovka, významný prítok Sikenice. Na západnom okraji leží Počúvadlianske jazero, ktorým preteká Klastavský potok, pokračujúci do Belujského potoka. Východné oblasti tejto časti pohoria odvodňujú prítoky Štiavnice.[2]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Najvyššia a najatraktívnejšia časť Štiavnických vrchov leží v jadre Chránenej krajinnej oblasti. Osobitne chráneným územím je masív najvyššieho vrchu, ktorý patrí do národnej prírodnej rezervácie Sitno a prírodná rezervácia Holík.[2]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Sitno a jeho okolie patrí medzi najstaršie centrá turistiky na Slovensku, pričom v jeho okolí vznikli prvé značené chodníky už v 80. rokoch 19. storočia. Poloha územia v blízkosti pamiatkových rezervácii miest Banská Štiavnica a Štiavnické Bane, no i v susedstve obľúbeného Počúvadlianskeho jazera, predurčuje centrálnu časť pohoria na veľmi atraktívny cieľ turistov. Milovníci histórie vyhľadávajú Sitniansky hrad a pozostatky starovekého hradiska na vrchole legendami ovenčeného Sitna.
Vybrané vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]
- Sitno (1 009 m n. m.) – najvyšší vrch Štiavnických vrchov
- Petrov vrch (949 m n. m.)
- Salašiská (787 m n. m.)
- Sitience (775 m n. m.)
- Holík (754 m n. m.)
Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červeno značenej Rudnej magistrále rázcestím v sedle Krížna - po
modro značenej trase:
- z rázcestia v sedle Krížna na vrch Sitno (1 009 m n. m.)
- z Prenčova na vrch Sitno (1 009 m n. m.) s odbočením na Sitniansky hrad
- z Beluja k Počúvadlianskemu jazeru
- po
zelenej značke od Počúvadlianskeho jazera na Sitno - po
žltej značke od Počúvadlianskeho jazera rázcestím v sedle Krížna a rázc. Vlčia jama na rázc. Tatársky jarok[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-24]. Dostupné online.