Tanečnica (vrch v Nízkych Tatrách)
| Tanečnica | |
| vrch | |
 Tanečnica v strednej časti
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obce | Demänovská Dolina, Liptovský Ján |
| Časť | Ďumbier |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 680,7 m n. m. |
| Súradnice | 48°58′04″S 19°37′57″V / 48,9677°S 19,6324°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený z Demänovskej Doliny |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Tanečnica (Nízke Tatry) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tanečnica (1 680,7 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Demänovskou Dolinou, približne 12 km južne od Liptovského Mikuláša.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[4] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Demänovská Dolina a Liptovský Ján.[5] Najbližším sídlom je západne situovaná Demänovská Dolina, severným smerom leží Liptovský Ján, Závažná Poruba, Iľanovo a Pavčina Lehota a južným smerom Mýto pod Ďumbierom. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Tanečnica je súčasťou dlhej rázsochy, vybiehajúcej severným smerom z Krúpovej hole (1 928 m n. m.) v hlavnom hrebeni. Severným smerom sa nachádza Škopovo (1 288 m n. m.), Krakova hoľa (1 752 m n. m.) a Pusté (1 501 m n. m.), západným Ostredok (1 167 m n. m.), Bôr (1 888 m n. m.) a Konský grúň (1 771 m n. m.), južným Konské (1 875 m n. m.), Prašivá (1 667 m n. m.), Krúpova hoľa (1 928 m n. m.), Ďumbier (2 046 m n. m.) a Ludárova hoľa (1 731 m n. m.) a východným Rovná hoľa (1 723 m n. m.), Ohnište (1 533 m n. m.) a Slemä (1 514 m n. m..[2] Masív patrí do povodia Váhu, kde vodu zo západných svahov odvádza riečka Demänovka a z východných potok Bystrá cez Štiavnicu. Hrebeňom vedie hranica Národnej prírodnej rezervácie Ďumbier, do ktorej patrí jeho východná časť. Vrcholovou časťou vedie značený chodník zo sedla Javorie.[3]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Hôľnatý hrebeň i vrchol s porastom kosodreviny umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru i Beskydy a Malú Fatru.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
žltej turistickej trase (traverz vrcholu):
- zo severu z rázc. Kosienky, poľana cez sedlo Javorie
- od juhu z Krúpovej hole v hlavnom hrebeni (Cesta hrdinov SNP) cez Prašivú
- po
červenej značke cez sedlo Javorie z Demänovskej i Jánskej doliny[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 59.
- ↑ a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-07-14]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-07-14]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-07-14]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-07-14]. Dostupné online.