Preskočiť na obsah

Vtáčnik (vrch v Štiavnických vrchoch, Štiavnické Bane)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vtáčnik
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Banská Štiavnica
Obec Štiavnické Bane
Časť Sitnianske predhorie
Pohorie Štiavnické vrchy
Podcelok Sitnianska vrchovina
Povodie Ipeľ
Nadmorská výška 800,2 m n. m.
Súradnice 48°26′51″S 18°52′58″V / 48,4476°S 18,8827°V / 48.4476; 18.8827
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup zo Štiavnických Baní
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vtáčnik (800,2 m n. m.[1]) je vrch v Štiavnických vrchoch. Leží nad obcou Štiavnické Bane, približne 1,5 km juhozápadne od Banskej Štiavnice.[2]

Masív sa nachádza v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Sitnianska vrchovina a časti Sitnianske predhorie.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Štiavnica a na katastrálnom území obce Štiavnické Bane.[4] Najbližšími sídlami sú na západnom úpätí ležiace Štiavnické Bane a severovýchodne situovaná Banská Štiavnica.[2] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.

Vtáčnik leží v rázsoche, ktorá vedie od vrchu Tanád (939 m n. m.) východným smerom. Severným smerom susedí Paradajs (939 m n. m.) a Šobov (888 m n. m.), východným Svätotrojičný vrch (715 m n. m.) a Anderloch (810 m n. m.), južným smerom dominuje Sitno (1 009 m n. m.) a Buková hora (756 m n. m.) a západným Tanád (939 m n. m.) a Kanderka (862 m n. m.).[1] Masív patrí do povodia Ipľa, kde vodu odvádzajú prítoky rieky Štiavnica.[2] Vrchol traverzujú značené chodníky z okolia. Na severom úpätí je vybudovaný tajch Klinger a najmä západné svahy sú pomerne husto osídlené až pod vrcholovú časť.

Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý lesný porast, ktorý umožňuje len čiastočný rozhľad. Z vhodných lokalít sú viditeľné najmä okolité vrchy Štiavnických vrchov a mesto Banská Štiavnica, pri vhodných podmienkach ojedinele tiež Nízke Tatry, Poľana a Javorie.[5]

Na vrchol nevedie žiadny značený chodník, no osídlenie uľahčuje prístup lesnými chodníkmi. Vrch traverzuje niekoľko chodníkov:

  • po červenej značke východným úbočím:
  • po modrej značke západným úbočím cez rázc. Horná Roveň:
    • od severu zo Sedla Červená studňa okrajom Banskej Štiavnice
    • od juhozápadu z rázc. Farárová hôrka
  • po žltej značke z rázc. Klinger na Hornú Roveň[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-29]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-29]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-29]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-28]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]