Nad Tatrou sa blýska: Rozdiel medzi revíziami

Štátne hymny sveta
	Európa Belgicko - Bielorusko - Bosna a Hercegovina - Bulharsko - Cyprus - Česko - Čierna Hora - Dánsko - Estónsko - Fínsko - Francúzsko - Grécko - Chorvátsko - Írsko - Macedónsko - Maďarsko - Malta - Nemecko - Poľsko - Rakúsko - Rumunsko - Rusko - Slovensko - Spojené kráľovstvo - Španielsko - Švajčiarsko - Turecko - Ukrajina - Vatikán Ázia Afganistan - Bhután - Čína - Izrael - Kórea - Mongolsko - Sýria - Turkménsko - Vietnam Severná Amerika Kanada - USA - Jamajka - Kuba Južná Amerika Brazília Afrika Benin - Kamerun - Južná Afrika - Sv. Tomáš a Princov ostrov Austrália a Oceánia Nauru - Tuvalu Ďalšie Európska hymna - Esperanto - Buriatsko - Česko-Slovensko - Kirgizská SSR - Nemecká demokratická republika - Prvá slovenská republika - Rakúsko-Uhorsko - Sovietsky zväz Táto lišta: zobraz • diskusia • uprav

	Nad Tatrou sa blýska;
	; Text piesne na pomníku Janka Matúšku v Dolnom Kubíne.
Hymna	Slovensko
Slová	Janko Matúška, 1844
Hudba	ľudová pieseň Kopala studienku
Prijaté	13. december 1918 ; 1. január 1993
	Nad Tatrou sa blýska noicon

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 19:48, 1. september 2012

Nad Tatrou sa blýska je hymnická pieseň od Janka Matúšku z roku 1844. Text napísal potom, ako na Nový rok 1843 suspendovali Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka evanjelického lýcea v Bratislave. Na protest proti tomu odišlo 18 študentov z Bratislavy a 13 ich prišlo do Levoče. Spievať ju odporučil na nápev ľudovej piesne Kopala studienku. Prvý raz sa objavila anonymne roku 1851 v Domovej pokladnici pod názvom Dobrovolňícka.^[1]

Prvé dve slohy piesne tvoria štátnu hymnu Slovenska.^[2]

Text piesne

1. Sloha

\:Nad Tatrou sa blýska,

hromy divo bijú.:\

\:Zastavme ich bratia,

veď sa ony stratia,

Slováci ožijú.:\

2. Sloha

\:To Slovensko naše

posiaľ tvrdo spalo.:\

\:Ale blesky hromu

vzbudzujú ho k tomu,

aby sa prebralo.:\

3. Sloha

\:Už Slovensko vstáva,

putá si strháva.:\

\:Hej rodina milá

hodina odbila,

žije matka Sláva!:\

4. Sloha

\:Ešte jedle rastú

na krivánskej strane.:\

\:Kto jak Slovák cíti,

nech sa šable chytí,

a medzi nás stane.:\

Kritika

Sporadicky sa ozývajú hlasy vyzývajúce na zmenu hymny, napríklad za pieseň Kto za pravdu horí alebo Aká si mi krásna.^{[chýba zdroj]} V 19. storočí sa za slovenskú hymnu považovala Hej, Slováci, oficiálnou však bola len počas Slovenskej republiky v rokoch 1939-1945.^{[chýba zdroj]}

Pozri aj

Referencie

↑ KOVÁČ, Dušan, kolektív Kronika Slovenska. Bratislava : Fortuna Print, 1998. ISBN 80-7153-174-X. S. 616.
↑ Ústava Slovenskej republiky. Čl. 9 ods. 4.

Text štátnej hymny je uvedený v Prílohe č. 5 zákona č. 63/1993 Z.z.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nad Tatrou sa blýska
Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Nad Tatrou sa blýska

Externé odkazy

Slovenský portál
Hudobný portál

Nad Tatrou sa blýska - spievaná verzia hymny [mp3, 1,29 MB]

[1] KOVÁČ, Dušan, kolektív Kronika Slovenska. Bratislava : Fortuna Print, 1998. ISBN 80-7153-174-X. S. 616.

[2] Ústava Slovenskej republiky. Čl. 9 ods. 4.

[1]

[2]

@@ Riadok 21: / Riadok 21: @@
 |Zvuk popis         =
 }}
 [[Súbor:Nad Tatrou 1851.gif|náhľad|Prvý výtlačok slov hymny (1851)]]
 {{Hymny sveta}}
-'''Nad Tatrou sa blýska''' je hymnická pieseň od [[Janko Matúška|Janka Matúšku]] z roku [[1844]]. Text napísal potom, ako na Nový rok [[1843]] suspendovali [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] z funkcie námestníka evanjelického lýcea v [[Bratislava|Bratislave]]. Na protest proti tomu odišlo 18 študentov z Bratislavy a 13 ich prišlo do [[Levoča|Levoče]]. Spievať ju odporučil na nápev ľudovej piesne ''[[Kopala studienku]]''.<ref>{{Citácia knihy
+'''Nad Tatrou sa blýska''' je hymnická pieseň od [[Janko Matúška|Janka Matúšku]] z roku [[1844]]. Text napísal potom, ako na Nový rok [[1843]] suspendovali [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] z funkcie námestníka evanjelického lýcea v [[Bratislava|Bratislave]]. Na protest proti tomu odišlo 18 študentov z Bratislavy a 13 ich prišlo do [[Levoča|Levoče]]. Spievať ju odporučil na nápev ľudovej piesne ''[[Kopala studienku]]''. Prvý raz sa objavila anonymne roku [[1851]] v ''Domovej pokladnici'' pod názvom ''Dobrovolňícka''.<ref>{{Citácia knihy
   | priezvisko = Kováč
   | meno = Dušan