Korejovce: Rozdiel medzi revíziami
d →Erb |
wikilinky, obr. |
||
| Riadok 34: | Riadok 34: | ||
| Poznámky = |
| Poznámky = |
||
}} |
}} |
||
'''Korejovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v |
'''Korejovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Svidník (okres)|okrese Svidník]]. |
||
== Polohopis == |
== Polohopis == |
||
| Riadok 70: | Riadok 70: | ||
== Pamiatky == |
== Pamiatky == |
||
[[Súbor:Korejovce, cerkiew Opieki Bogurodzicy (HB2).jpg|náhľad|Drevený chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky z roku 1764]] |
[[Súbor:Korejovce, cerkiew Opieki Bogurodzicy (HB2).jpg|náhľad|Drevený chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky z roku 1764]] |
||
[[Súbor: Korejovce, |
[[Súbor:090 05 Korejovce, Slovakia - panoramio.jpg|náhľad|Cerkov v Korejovciach patrí do súboru národných kultúrnych pamiatok]] |
||
{{Hlavný článok|Chrám Ochrany Bohorodičky (Korejovce)}} |
{{Hlavný článok|Chrám Ochrany Bohorodičky (Korejovce)}} |
||
V obci je na plytkom kamennom základe drevená, zrubová trojpriestorová [[ |
V obci je na plytkom kamennom základe drevená, zrubová trojpriestorová [[Chrám Ochrany Bohorodičky (Korejovce)|cerkov východného obradu Ochrany Bohorodičky]], ktorá bola postavená v roku 1761 a od roku 1968 je národnou kultúrnou pamiatkou Slovenskej republiky. |
||
Veža cerkvi vystupuje z hmoty sakrálneho objektu a tvorí podvežie v ktorom je malá vstupná predsieň. Veža, stanová strecha nad loďou a sedlová strecha nad svätyňou sú zakončené šindľovými cibuľkami s kovanými železnými krížmi. |
Veža cerkvi vystupuje z hmoty sakrálneho objektu a tvorí podvežie v ktorom je malá vstupná predsieň. Veža, stanová strecha nad loďou a sedlová strecha nad svätyňou sú zakončené šindľovými cibuľkami s kovanými železnými krížmi. |
||
Verzia z 08:11, 24. február 2021
| Korejovce | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Svidník |
| Nadmorská výška | 333 m n. m. |
| Súradnice | 49°22′42″S 21°38′35″V / 49,3782°S 21,6431°V |
| Rozloha | 4,06 km² (406 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 71 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 17,49 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1600 |
| Starosta | Jaroslav Kapa[3] (MOST-HÍD) |
| PSČ | 090 05 (pošta Krajná Poľana) |
| ŠÚJ | 527394 |
| EČV (do r. 2022) | SK |
| Tel. predvoľba | +421-54 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Korejovce | |
| Webová stránka: obeckorejovce.webnode.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Korejovce sú obec na Slovensku v okrese Svidník.
Polohopis
Korejovce zaberajú rozlohu s pozemkami, ktoré sú ich súčasťou, 405 ha. Nadmorská výška v strede obce je 330 m n. m, v katastri obce od 310 – 534 m. Korejovce ležia v severnej časti Nízkych Beskýd v doline potoka Hrišov. Mierne členitý povrch chotára tvoria flyšové súvrstvia. Prevláda listnatý les s porastom buka.
Symboly obce
Erb
V červenom štíte je po zelenej pažiti skáčuci strieborný kôň v rovnakej zbroji. Erb bol prijatý podľa historickej pečate obce z r. 1787 a prerokovaný obecným zastupiteľstvom 22. apríla 2001. Je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod č. HR: K-159/2001. Autorom erbu je Jozef Seňko.
Vlajka
Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej, bielej, červenej, bielej, zelenej, bielej a zelenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1600, kde v literárnych prameňoch je uvádzaná pod názvom Kerowche, v roku 1618 je zapísaná pod názvom Koreocz, v roku 1773 Korejocz, Korejowcze, v roku 1786 Korejócz, Korejowce, v roku 1808 Korejócz, Korejowce, Kořejowce, v roku 1863–1902 Korejóc, v roku 1907–1913 Koróc, od roku 1920 až do dnešných dní – Korejovce.
Korejovce patrili do Šarišskej župy a okresu Svidník. Po vzniku ČSR boli súčasťou Prešovského kraja až do nového územnosprávneho usporiadania v roku 1960, kedy sa stali súčasťou Východoslovenského kraja a okresu Bardejov. Od roku 1968 sú znovu nedeliteľnou súčasťou Svidníckeho okresu.
Obec založili v rokoch 1573 až 1598. Patrila panstvu Makovica. Roku 1713 – 1714 obec bola vyľudnená, 1787 mali Korejovce 22 domov a 133 obyvateľov, v roku 1828 25 domov a 194 obyvateľov. V roku 1940 obci bolo postavených 19 domov v ktorých žilo 139 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a pracovali v lesoch.
Za prvej ČSR sa mnohí vysťahovali.
Počas karpatsko-duklianskej operácie v októbri 1944 cez Korejovce sa usilovali postúpiť vojenské jednotky Červenej armády 67. streleckého zboru 38. armády.
Nemecké vojska mali obsadené dominujúce kóty Javorie (534 m), Hrabov, Kobyliakov vrch a Zapílu.
V doline sú dodnes viditeľné stopy po ťažkých vojenských bojov, predovšetkým početné záseky, zákopy a palebné postavenia delostrelectva a zemľanky. Dedina počas bojov bola takmer zničená.
Časť obyvateľov trvalé žijúcich v obci do roku 1990 pracovali v priemyselných podnikoch vo Svidníku, Košiciach a v Česku. V 90. rokoch 20. storočia po reštrukturalizácia podnikov obyvatelia obce vycestovali za prácou do zahraničia. Pôdu obrábajú súkromne hospodáriaci roľníci.
Obyvateľstvo
Obec vždy patrila medzi malé osady. V roku 1869 mali Korejovce 62 obyvateľov, v roku 1880 - 77 obyvateľov, 1890 – 96 obyvateľov, v roku 1900 – 106 obyvateľov, v roku 1910 – 104 obyvateľov, v roku 1921 – 103 obyvateľov, v roku 1930 – 117 obyvateľov, v roku 1940 – 139 obyvateľov, v roku 1948 – 131 obyvateľov, v roku 1961 – 141 obyvateľov a v roku 1970 – 141 obyvateľov.
V roku 1995 v obci sa nachádzali najčastejšie tieto priezviská: DUCÁR, FARKÁŠ, FEK, FRANČÁK, GOČ, HOMZA, KAŇUK, KARČÁK, LACA, MIKULA, SAGAN, VANČIŠIN, ŽÁK.
Pamiatky
.jpg)
V obci je na plytkom kamennom základe drevená, zrubová trojpriestorová cerkov východného obradu Ochrany Bohorodičky, ktorá bola postavená v roku 1761 a od roku 1968 je národnou kultúrnou pamiatkou Slovenskej republiky.
Veža cerkvi vystupuje z hmoty sakrálneho objektu a tvorí podvežie v ktorom je malá vstupná predsieň. Veža, stanová strecha nad loďou a sedlová strecha nad svätyňou sú zakončené šindľovými cibuľkami s kovanými železnými krížmi.
Objekt cerkvi je v exteriéri chránený pred poveternostnými vplyvmi vertikálne kladenými smrekovými doskami s lištami. Strecha cerkvi je pokrytá šindľom. V interiéri cerkvi je nekompletný ikonostas z ktorého sa zachovali sa len fragmenty. Pochádza z druhej polovice 18. storočia.
Ikonostas má netypickú štvorradovú architektúru, pričom sú ikony poskladané na štyroch poschodiach.
Pred objektov cerkvi je drevená zvonica, v ktorej sú 3 zvony. Na jednom zvone z roku 1769 je nápis s reliéfom svätej Rodiny. Druhý zvon z roku 1771 má nápis a reliéf s dekórom kríža, pod ním Panna Mária Sedembolestná, sv. Trojica. Tretí z roku 1835 s dekórom dubových listov a nápisom.
Pomníky
V obci sa nachádza vojenský cintorín z prvej svetovej vojny, zrekonštruovaný v roku 2004, za podpory rakúskej organizácie starajúcej sa o vojnové hroby.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Korejovce
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |