Devínska Kobyla (národná prírodná rezervácia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Devínska Kobyla
národná prírodná rezervácia
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský
Okres Bratislava IV
Obec Devín, Devínska Nová Ves
Pohorie Malé Karpaty
Súradnice 48°11′31″S 16°59′35″V / 48,192°S 16,993°V / 48.192; 16.993
Rozloha 1,011157 km² (101 ha)
Vznik 1964
Správa ŠOP - S-CHKO Malé Karpaty
Kód 32
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Wikimedia Commons: Devínska Kobyla
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Devínska Kobyla na jeseň
Salaš
Hmyzí hotel
Paleopieskovisko

Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla je chránené územie ležiace v Bratislavskom kraji neďaleko miesta, kde sa rieka Morava vlieva do Dunaja. Cieľom ochrany je najmä jedinečná fauna a flóra obývajúca xerotermné biotopy a významné geologické a paleontologické lokality. Nachádza sa tu mnoho chránených a ohrozených druhov rastlín aj živočíchov. Na ich záchranu sú nevyhnutné niektoré systémové opatrenia slúžiace na obnovu a udržanie jedinečných biotopov, od ktorých závisí ich prežitie a ďalšie prosperovanie.

V roku 1964 bolo toto územie s rozlohou 1 011 157 m² vyhlásené za Národnú prírodnú rezerváciu a platí tu 4. stupeň ochrany.

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Územie NPR Devínska Kobyla leží v Bratislavskom kraji na okraji Bratislavy v katastrálnom území medzi obcami Devín a Devínska Nová Ves. Je súčasťou Územia európskeho významu Devínska Kobyla o rozlohe 643 ha, ktoré patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, v rámci ktorej tvorí najjužnejší cíp tohto pohoria. Zároveň patrí aj do sústavy chránených území NATURA 2000.[1] Významnou súčasťou tohto chráneného územia je aj paleontologická lokalita Sandberg a Štokeravská vápenka.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Devínska Kobyla patrí aj vďaka svojej výhodnej geografickej polohe a optimálnemu podnebiu k najdlhšie osídleným územiam na Slovensku. Prvé sídla tu vznikli už 5000 rokov pred našim letopočtom v období neolitu. V dobe bronzovej (900 r. pred Kr.) bolo toto územie natoľko strategické, že cez neho viedla obchodná Jantárová cesta, využívaná najmä od konca 7. storočia pred Kristom do 5. storočia, spájajúca Jadranské a Baltské more. Neskôr (4. stor. pred Kr.) územie začali pretvárať Kelti klčovaním pôvodných lesných porastov a po nich v 1. storočí nášho letopočtu nastúpila nadvláda Rimanov, ktorí využili juhozápadne svahy Devínskej Kobyly na založenie viníc.

V období Veľkomoravskej ríše (9. stor.) bol Sandberg aj Devín súčasťou pevnosti kniežaťa Rastislava a tvorili slovanské opevnenia Nad lomom. Devínska kobyla bola súčasťou aj takých historických udalostí akými boli boje proti Turkom, vznik Uhorska, nemecká a chorvátska kolonizácia či napoleonské vojny.[2]

Posledných niekoľko storočí sa toto územie využívalo najmä na pastvu oviec, kôz a hovädzieho dobytka, ale pastva približne v polovici 20. storočia postupne zanikla. Pôvodné lúky zarástli krovinami a nepôvodnými drevinami (agát biely, borovica čierna).[1]

V roku 1964 bolo toto územie vyhlásené za Národnú prírodnú rezerváciu.

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Devínska Kobyla vytvára spolu Hainburskými vrchmi v Rakúsku západný výbežok karpatského oblúka, ktorý je geológmi nazývaný “klenotnica rozmanitosti geologických javov“. Pred asi 300 miliónmi rokov, v období vzniku kontinentu Pangea, kryštalické bridlice tohto územia intrudovali žuly. Následne bolo opakovane zaplavované morom, čo viedlo k vytvoreniu vrstiev vápencov a dolomitov zo schránok pradávnych morských živočíchov. Abrázna činnosť mora, neskôr erózia a intenzívny odnos hornín a vrásnenie vytvorili súčasné geomorfologické útvary. Možno tu nájsť napríklad abráznu jaskyňu či skalné okno.

Pohľad na bývalú pieskovňu na Sandbergu.

Pred 14 – 16 miliónmi rokov sa tu nachádzalo skalnaté vápencové pobrežie teplého Bádenského mora, bohato obývané morskými aj suchozemskými organizmami. Dôkazom toho je významná paleontologická lokalita Sandberg, kde bolo nájdených asi 350 druhov fosílnych živočíchov. Medzi významné nálezy patria zvyšky ježoviek, tuleňov, opíc, nosorožcov, rias a žraločie zuby.

V súčasnosti formujú okolie Devínskej Kobyly rieky Dunaj a Morava, ktorých sútok vznikol asi pred 600 tisíc rokmi, ale až pred asi 130 tisíc rokmi sa postupnými geologickými procesmi premiestnil pod Devínsku hradnú skalu.[3]

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti Devínsku Kobylu pokrývali prevažne dubovo-hrabové lesy. Neskôr boli najmä svahy odlesnené a stáročia tento stav pretrvával vďaka pravidelnému paseniu, koseniu či vypaľovaniu. Devínska Kobyla sa môže pýšiť veľkou biodiverzitou rastlinných druhov aj vďaka svojej výhodnej polohe medzi panónskou a západokarpatskou fytogeografickou oblasťou.

V súčasnosti tu prevládajú teplomilné a vápnomilné rastliny. Uvádza sa, že sa tu nachádza viac ako 1100 cievnatých rastlín. Rastie tu mnoho chránených a ohrozených druhov, medzi ktoré patrí aj obzvlášť ohrozená gypsomilka metlinatá (Gypsophila paniculata), ktorá je naším stepným reliktom. Výnimočným toto územie robia druhy ako palina rakúska (Artemisia austriaca), konringia rakúska (Conringia austriaca), ihlica nízka (Ononis pusilla), záraza šupinatá (Orobanche artemisiae-campestris), smldník piesočný (Peucedanum arenarium) alebo rešetliak skalný pravý (Rhamnus saxatilis ssp. saxatilis), ktoré boli doteraz nájdené v rámci Slovenska len v tomto chránenom území. Často nenápadne ukryté v tráve tu rastú aj mnohé druhy orchideí. Zaznamenaných bolo až 26 druhov, z toho niektoré sú európskeho významu, napríklad jazýčkovec jadranský (Himantoglossum adriaticum). Rovnako významný je aj poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) a hlaváčik jarný (Adonis vernalis). Na strmých svahoch dominuje kostrava tvrdá (Festuca pallens), ale nachádzajú sa tam aj iné teplomilné rastliny ako devätorka rozprestretá (Fumana procumbens) a ľan tenkolistý (Linum tenuifolium). Tieto rastliny pomáhajú svojimi koreňmi spevňovať svahy a bránia tak ich erodovaniu. O niečo ďalej možno najmä na jar obdivovať rozkvitnuté porasty čerešne krovitej (Prunus fruticosa) v lesostepných častiach územia. Na samom vrchu Devínskej Kobyly prevládajú bukové porasty. V častiach lesa s dostatkom svetla možno nájsť hojné počty rôznych druhov fialiek a občas aj pôvodný stredomorský druh smyrnium prerastenolisé (Smyrnium perfoliatum).[1]

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Devínskej Kobyly je naozaj vysoká biodiverzita, nachádza sa tu až niekoľko tisíc druhov živočíchov. Vápencový  podklad v kombinácii s južnou orientáciou svahov tvoria ideálne prostredie pre teplomilné a suchomilné druhy ulitníkov. Z takýchto druhov tu môžeme nájsť zebrinu teplomilnú (Zebrina detrita), slimáka pásikavého (Cepaea vindobonensis), alebo chondrinu skalnú (Chondrina clienta). Hmyz tvorí najvýznamnejšiu skupinu živočíchov Devínskej Kobyly a podobne ako u ulitníkov aj tu nachádzame mnohých zástupcov prispôsobených na dlhé obdobia sucha. Z rovnokrídlovcov sa tu vyskytuje napríklad sága stepná (Saga pedo), veľký dravý druh obývajúci stepi a dosahujúci dĺžku až 7 cm. Je schopný sa rozmnožovať partenogenézou (pomocou neoplodnených vajíčok) a u nás sa vyskytujú len samičky. Ďalším zaujímavým druhom je modlivka zelená (Mantis religiosa), ktorá je taktiež dravá, nebojí sa napadnúť ani hmyz rovnako veľký ako je ona sama.[4] Žije tu aj zástupca exotického xerotermného druhu pavúka stepník červený (Eresus kollari).[1]

Motýle a chrobáky sú tu tiež bohato zastúpené. Žije tu vyše 600 druhov motýľov, z ktorých najvýznamnejšie sú vidlochvost feniklový (Papilio machaon), jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne), rôzne babôčky, perlovce, hnedáčiky a ďalšie. Chrobákov tu žije viac ako 380 druhov, z ktorých sú mnohé zákonom chránené. Medzi ne patrí roháč obyčajný (Lucanus cervus), fúzač veľký (Cerambyx cerdo) a lajniak skarabeusovitý (Sisyphus schäfferi), ktorý si podobne ako africký druh skarabeusa vytvára guľôčky z exkrementov zvierat, do ktorých samička pred zahrabaním uloží jedno vajíčko.

Zo stavovcov sa tu nachádza vzácna jašterica zelená (Lacerta agilis), v lesoch možno naraziť na najdlhšieho hada žijúceho na Slovensku užovku stromovú (Zamenis longisima), dorastajúcu do dĺžky až 2 m. Na vlhkejších miestach sa vyskytujú rôzne obojživelníky ako napríklad skokany, alebo ropucha zelená (Bufo viridis). Z vtákov tu žijú bežné druhy ako sú sýkorky, pinky, kolibriariky a stehlíky,[4] ale možno tu vidieť aj muchárika sivého (Muscicapa striata), muchárika červenohrdlého (Ficedula parva), muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis), žlnu sivú (Picus canus) alebo žltochvosta hôrneho (Phoenicurus phoenicurus). Pieskové steny Sandbergu vytvorili vhodný biotop pre včelárika zlatého (Merops apiaster).[1]  Na skalách hniezdi sokol myšiar (Falco tinnunculus), v lese myšiak hôrny (Buteo buteo) a občas sem za potravou zaletí aj sokol rároh (Falco cherrug) a skaliar pestrý (Monticola saxatilis). Z cicavcov sa najmä v lese vyskytuje zriedkavejšie jeleň obyčajný (Cervus elaphus), hojne zastúpený srnec hôrny (Capreolus capreolus), sviňa divá (Sus scorfa), líška obyčajná (Vulpes vulpes), jazvec lesný (Meles meles) a iné druhy.[4]

Ochrana a manažmentové opatrenia[upraviť | upraviť zdroj]

Mimovládna nezisková organizácia BROZu (Bratislavské regionálne ochranárske združenie) pomáha udržať pôvodné lúky a pasienky tým, že zabezpečila obnovu pastvy kôz na tomto území. Zároveň toto opatrenie slúži aj ako prevencia pred nástupom inváznych drevín a chráni tak vzácne druhy rastlín a živočíchov, ktoré by zarastaním lúk prišli o svoje prostredie. V rámci tejto iniciatívy si je možné "adoptovať" vlastnú kozu a stať sa tak osobne súčasťou tohto projektu.[1]

Podobné manažmentové opatrenia realizuje v rámci projektu na tomto území aj inštitút aplikovanej ekológie DAPHNE. Náplňou tohto projektu je:

  • realizácia manažmentových opatrení s cieľom chrániť a zachovať vzácne stepné biotopy
  • zvýšenie povedomia vybudovaním náučného chodníka, osadením interaktívnych prvkov, organizovaním infostánkov a exkurzií

Projekt prebiehal od októbera 2013 do marca 2016 a bol financovaný Nemeckou spolkovou nadáciou pre životné prostredie (DBU).[5]

Informačná tabuľa

Štátna ochrana prírody SR[upraviť | upraviť zdroj]

Pre toto územie by podľa navrhovaných manažmentových opatrení Štátnou ochranou prírody SR bolo vhodné, aby sa zamedzilo výrubu stromov a odnosu drevnej hmoty. Naopak by sa mali odstraňovať invázne druhy rastlín a sukcesných drevín. Cieľom by tak bola obnova a zachovanie pôvodného druhového zloženia lesných porastov.

Na tieto ciele ochrany by mohlo negatívne vplývať rozširovanie inváznych a nepôvodných druhov rastlín. Taktiež lov ale aj chov zveri v rámci výkonu poľovného práva, ktoré zahŕňa aj zriaďovanie posedov, soľníkov, krmelcov a senníkov, môže mať nežiaduce následky na ochranu chráneného územia. V neposlednom rade je škodlivý aj pohyb mimo vyznačených chodníkov: okrem rušenia zveri môže tak dôjsť aj k ničeniu vzácnych druhov rastlín a v konečnom dôsledku k erózii (najmä na strmých svahoch s tenkou vrstvou pôdy).[6]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Cez toto chránené územie vedie turistický náučný chodník označený modrou značkou, dlhý 3,5 km s 50 metrovým prevýšením. Prvýkrát bol náučný chodník sprístupnený v roku 1988.[1]

V súčasnosti je možné pozdĺž trasy od Weitovho lomu do Sandbergu vidieť rôzne náučné tabule a interaktívne prvky opisujúce prírodné pomery tohto územia. Vytvorila ich mimovládna organizácia DAPHNE vďaka projektu LIFE10 NAT/SK/000080 „Obnova území NATURA 2000 v cezhraničnom regióne Bratislava“ podporovaného z programu LIFE+ Nature Európskou komisiou a Ministerstvom životného prostredia SR ako aj v rámci projektu AZ 31163-33/2 „Ochrana druhov a biotopov v Národnej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla na Slovensku“ financovaného DBU Nemeckou spolkovou nadáciou pre životné prostredie.

Drevená trojica

Interaktívne prvky slúžia najmä ako vzdelávacie pomôcky.

Možno tam nájsť:

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g www.broz.sk [online]. www.broz.sk, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  2. ↑ www.devinskakobyla.sk [online]. www.devinskakobyla.sk, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  3. ↑ www.devinskakobyla.sk [online]. www.devinskakobyla.sk, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c www.devinskakobyla.sk [online]. www.devinskakobyla.sk, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  5. ↑ a b www.daphne.sk [online]. www.daphne.sk, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online. Archivované 2016-12-21 z originálu.
  6. ↑ www.sopsr.sk [online]. www.sopsr.sk, [cit. 2016-12-13]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Devínska_Kobyla_(národná_prírodná_rezervácia)&oldid=7700656“