Preskočiť na obsah

Čierťaž (vrch vo Vihorlatských vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Čierťaž
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Sobrance
Obec Porúbka
Pohorie Vihorlatské vrchy
Podcelok Popriečny
Povodie Uh
Nadmorská výška 903,8 m n. m.
Súradnice 48°45′04″S 22°20′21″V / 48,7512°S 22,3393°V / 48.7512; 22.3393
Najľahší výstup z obce Porúbka
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Čierťaž[1] (903,8 m n. m.[2][3]) je vrch vo Vihorlatských vrchoch, krajinnom celku Vihorlatsko-gutinskej oblasti.[4] Leží nad obcou Porúbka, približne 11 km východne od Sobraniec.[5]

Nachádza sa na juhovýchodnom okraji Vihorlatských vrchov, v geomorfologickom podcelku Popriečny.[4] Vrchol leží v blízkosti slovensko-ukrajinskej hranice, v Košickom kraji, v okrese Sobrance a na katastrálnom území obce Porúbka.[1] Najbližšími sídlami sú juhozápadne situované Petrovce a Koromľa, západne leží Porúbka, Priekopa a Koňuš a severne Podhoroď, Beňatina a Inovce, na severovýchode ukrajinská Novoselycja a na východe mesto Perečín.[5][2]

Čierťaž leží v južnej časti hrebeňa, vedúceho južným smerom z Vetrovej skaly (1 025 m n. m.). Južne sa nachádza Javoriva (701 m n. m.), Haseník (767 m n. m.) a Dúbravka (398 m n. m.), západne Drienovský vrch (628 m n. m.), Malý Ščob (396 m n. m.) a Ščob (565 m n. m.), severne Lieštiny (748 m n. m.), Bačkajovský vrch (959 m n. m.), Popriečny vrch (995 m n. m.), Starý Koňuš (836 m n. m.), Holica (984 m n. m.) a Vetrová skala (1 025 m n. m.) a východne Skala (766 m n. m.), Asina (779 m n. m.) a Plyška (693 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia rieky Uh, kde vodu z južných svahov odvádza Orechovský potok, západné odvodňuje Drienovský potok, severné Kruhovský potok a východné Syryj potik.[5] Na vrchole stojí veža, ku ktorej vedie len lesná cesta.[6]

Vrchol pokrýva lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Vihorlatských vrchov, no tiež Východoslovenskú nížinu, Slanské vrchy a ukrajinské Karpaty.[7]

Na vrchol nevedie značený chodník, preto prístup je možný lesnými cestami z okolitých obcí.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c TM 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava (7. vydanie, 2022) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-09]. Dostupné online.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 70.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-09]. Dostupné online.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-09]. Dostupné online.
  6. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-09]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-09]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]