Borša
Borša | |
obec | |
Rákociovský kaštieľ
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Trebišov |
Región | Zemplín |
Nadmorská výška | 101 m n. m. |
Súradnice | 48°23′33″S 21°42′15″V / 48,392500°S 21,704167°V |
Rozloha | 9,54 km² (954 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 129 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 118,34 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1221 |
Starosta | Anna Tünde Vargová[3] (nezávislá) |
PSČ | 076 32 |
ŠÚJ | 528170 |
EČV (do r. 2022) | TV |
Tel. predvoľba | +421-56 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Ružová 188/2 076 32 Borša |
E-mailová adresa | obecborsa@dornet.sk |
Telefón | 679 22 13 |
Fax | 679 22 13 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Borša | |
Webová stránka: obecBorsa.szm.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Boršan[4]
|
Borša (maď. Borsi) je obec na Slovensku v okrese Trebišov. Obyvateľstvo obce je slovenskej a maďarskej národnosti. V obci sa nachádza renesančný kaštieľ, v ktorom sa narodil František II. Rákoci.
Polohopis
Borša svojím katastrom priamo hraničí s Maďarskom. Nachádza medzi hraničným priechodom do Maďarska (Slovenským Novým Mestom) a dedinou Viničky. Streda nad Bodrogom je od Borše vzdialená zhruba 3 km. Hraničný priechod do Maďarska je od obce vzdialený 4 km, hraničný priechod na Ukrajinu asi 50 km.
Prírodné podmiensky
Pri obci sa nachádza oblasť Lesík pri Borši, územie európskeho významu s druhým stupňom ochrany. Cez obec preteká rieka Bodrog.
Symboly obce
Podľa Heraldického registra [5] má obec tieto symboly prijaté 7. septembra 2001. Na erbe je poľnohospodársky motív podľa odtlačku pečatidla z prvej polovice 19. storočia.
Erb
V zelenom štíte v zlatom perlovcovom kruhu (43 periel) strieborné sklonené a odvrátené radlice - čerieslo a lemeš.
Vlajka
Vlajka má podobu štyroch pozdĺžnych pruhov zeleného, bieleho, žltého, zeleného v pomere 4:2:2:2. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Obyvateľstvo
V roku 1910 mala obec 783 obyvateľov, pri sčítaní v roku 2011 1 214 obyvateľov.[6][7]
Počas vrcholiacej maďarizácie na začiatku 20. storočia sa v obci v roku 1910 778 zo 783 osôb (99,4 %) prihlásilo k maďarskej národnosti.[6] Pri zatiaľ poslednom sčítaní v roku 2011 sa 644 obyvateľov prihlásilo ku slovenskej národnosti (53,0 %) a 545 k maďarskej (44,9 %).[7]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Reformovaný kostol, jednoloďová románska stavba s polkruhovou apsidou a malou strešnou vežou pravdepodobne z 12. storočia. Pôvodným patrocíniom bolo Nanebovzatia Panny Márie. Je postavený z charakteristických opracovaných kamenných kvádrov, ktoré sú čiastočne prezentované na fasáde. Začiatkom 16. storočia prešiel gotickou úpravou. Od roku 1552 je kostolík reformovaný. Kostol postihli dva ničivé požiare, v rokoch 1865 a 1905, pri ktorom bola zničená vedľa stojaca drevená zvonica. Po obnove bola realizovaná súčasná strešná zvonica. V 30. rokoch kostolu hrozila radikálna prestavba, počítalo sa so zbúraním apsidy, no na zásah pamiatkarov k tomu nedošlo a kostol bol v roku 1936 obnovený. Posledná obnova sa uskutočnila v roku 1992. V interiéri sa nachádza drevená empora a kazateľnica umiestnená uprostred apsidy. Vo veži sa nachádza zvon z roku 1654 z dielne Geogia Wirda z Prešova.[8]
- Rákociovský kaštieľ, renesančná dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena U z druhej polovice 16. storočia. Stojí na mieste staršieho vodného hradu. V roku 1676 sa tu narodil František II. Rákoci. V interiéria sa nachádzajú miestosti s renesančnými klenbami. Okná na fasáde kaštieľa sú zdvojené s kamennými profilovanými osteniami a nadokennými rímsami. V okolí kaštieľa sa nachádzajú zvyšky vodnej priekopy a parku.[9]
-
Rákociovský kaštieľ
-
Detail okna s ostením
- Rímskokatolícky kostol Nebovzatia Panny Márie, jednoloďová neoklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1936. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
-
Kostol Nebovzatia Panny Márie
-
Portál kostola
Doprava
Obec je dostupná vlakovou a autobusovou dopravou.
Občianska vybavenosť
V obci je materská škôlka, základná škola, pošta, potraviny, priemyselný tovar, záhradkárstvo, kvetinárstvo, kaderníctvo, pohostinstvá rôznej cenovej skupiny. Zo sakrálnych stavieb sa v obci okrem reformovaného a rímskokatolíckeho kostola náchadza aj moderný gréckokatolícky chrám.
Šport
V obci sa nachádza futbalový klub Telovýchovná jednota Olympia Borša a stolnotenisový klub, ktorý hrá 3. ligu.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Boršan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ Heraldický register SR V. – str. 14–15
- ↑ a b Fórum Kisebbségkutató Intézet | Fórum inštitút pre výskum menšín | Forum Minority Research Institute [online]. foruminst.sk, [cit. 2021-01-27]. Dostupné online.
- ↑ a b Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2021-01-27]. Dostupné online.
- ↑ Borša [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Borša [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Externé odkazy
- Oficiálna stránka obce
- Apsida.sk- profil románskeho kostola