Borša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 13:23, 27. január 2021, ktorú vytvoril Belisarius~skwiki (diskusia | príspevky) (aktualizácia)
Borša
obec
Rákociovský kaštieľ
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška 101 m n. m.
Súradnice 48°23′33″S 21°42′15″V / 48,392500°S 21,704167°V / 48.392500; 21.704167
Rozloha 9,54 km² (954 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 129 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 118,34 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1221
Starosta Anna Tünde Vargová[3] (nezávislá)
PSČ 076 32
ŠÚJ 528170
EČV (do r. 2022) TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Ružová 188/2
076 32  Borša
E-mailová adresa obecborsa@dornet.sk
Telefón 679 22 13
Fax 679 22 13
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Borša
Webová stránka: obecBorsa.szm.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Boršan[4]

Borša (maď. Borsi) je obec na Slovensku v okrese Trebišov. Obyvateľstvo obce je slovenskej a maďarskej národnosti. V obci sa nachádza renesančný kaštieľ, v ktorom sa narodil František II. Rákoci.

Polohopis

Borša svojím katastrom priamo hraničí s Maďarskom. Nachádza medzi hraničným priechodom do Maďarska (Slovenským Novým Mestom) a dedinou Viničky. Streda nad Bodrogom je od Borše vzdialená zhruba 3 km. Hraničný priechod do Maďarska je od obce vzdialený 4 km, hraničný priechod na Ukrajinu asi 50 km.

Prírodné podmiensky

Pri obci sa nachádza oblasť Lesík pri Borši, územie európskeho významu s druhým stupňom ochrany. Cez obec preteká rieka Bodrog.

Symboly obce

Podľa Heraldického registra [5] má obec tieto symboly prijaté 7. septembra 2001. Na erbe je poľnohospodársky motív podľa odtlačku pečatidla z prvej polovice 19. storočia.

Erb

V zelenom štíte v zlatom perlovcovom kruhu (43 periel) strieborné sklonené a odvrátené radlice - čerieslo a lemeš.

Vlajka

Vlajka má podobu štyroch pozdĺžnych pruhov zeleného, bieleho, žltého, zeleného v pomere 4:2:2:2. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Obyvateľstvo

V roku 1910 mala obec 783 obyvateľov, pri sčítaní v roku 2011 1 214 obyvateľov.[6][7]

Počas vrcholiacej maďarizácie na začiatku 20. storočia sa v obci v roku 1910 778 zo 783 osôb (99,4 %) prihlásilo k maďarskej národnosti.[6] Pri zatiaľ poslednom sčítaní v roku 2011 sa 644 obyvateľov prihlásilo ku slovenskej národnosti (53,0 %) a 545 k maďarskej (44,9 %).[7]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

  • Reformovaný kostol, jednoloďová románska stavba s polkruhovou apsidou a malou strešnou vežou pravdepodobne z 12. storočia. Pôvodným patrocíniom bolo Nanebovzatia Panny Márie. Je postavený z charakteristických opracovaných kamenných kvádrov, ktoré sú čiastočne prezentované na fasáde. Začiatkom 16. storočia prešiel gotickou úpravou. Od roku 1552 je kostolík reformovaný. Kostol postihli dva ničivé požiare, v rokoch 1865 a 1905, pri ktorom bola zničená vedľa stojaca drevená zvonica. Po obnove bola realizovaná súčasná strešná zvonica. V 30. rokoch kostolu hrozila radikálna prestavba, počítalo sa so zbúraním apsidy, no na zásah pamiatkarov k tomu nedošlo a kostol bol v roku 1936 obnovený. Posledná obnova sa uskutočnila v roku 1992. V interiéri sa nachádza drevená empora a kazateľnica umiestnená uprostred apsidy. Vo veži sa nachádza zvon z roku 1654 z dielne Geogia Wirda z Prešova.[8]
  • Rákociovský kaštieľ, renesančná dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena U z druhej polovice 16. storočia. Stojí na mieste staršieho vodného hradu. V roku 1676 sa tu narodil František II. Rákoci. V interiéria sa nachádzajú miestosti s renesančnými klenbami. Okná na fasáde kaštieľa sú zdvojené s kamennými profilovanými osteniami a nadokennými rímsami. V okolí kaštieľa sa nachádzajú zvyšky vodnej priekopy a parku.[9]
  • Rímskokatolícky kostol Nebovzatia Panny Márie, jednoloďová neoklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1936. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.

Doprava

Obec je dostupná vlakovou a autobusovou dopravou.

Občianska vybavenosť

V obci je materská škôlka, základná škola, pošta, potraviny, priemyselný tovar, záhradkárstvo, kvetinárstvo, kaderníctvo, pohostinstvá rôznej cenovej skupiny. Zo sakrálnych stavieb sa v obci okrem reformovaného a rímskokatolíckeho kostola náchadza aj moderný gréckokatolícky chrám.

Šport

V obci sa nachádza futbalový klub Telovýchovná jednota Olympia Borša a stolnotenisový klub, ktorý hrá 3. ligu.

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Boršan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Heraldický register SR V.str. 14–15
  6. a b Fórum Kisebbségkutató Intézet | Fórum inštitút pre výskum menšín | Forum Minority Research Institute [online]. foruminst.sk, [cit. 2021-01-27]. Dostupné online.
  7. a b Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2021-01-27]. Dostupné online.
  8. Borša [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  9. Borša [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy