Borsukov vrch (prírodná rezervácia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 14:04, 13. marec 2018, ktorú vytvoril Pistal (diskusia | príspevky) (Kategória:Prírodné rezervácie na Slovensku -> Prírodné rezervácie v Prešovskom kraji)
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Borsukov vrch
prírodná rezervácia
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Snina
Obce Nová Sedlica, Zboj
Časť Národného parku Poloniny
Pohorie Bukovské vrchy
Súradnice 49°05′24″S 22°29′00″V / 49,09007°S 22,48322°V / 49.09007; 22.48322
Najvyšší bod
 - výška 1 158,8 m n. m.
Rozloha 146,7928 ha (1 km²)
Vznik 2015
Správa Štátna ochrana prírody - Správa NP Poloniny
 - sídlo správy Stakčín
Pre verejnosť prístupná
Najľahší výstup z obce Nová Sedlica po turistickej značke
Kód 1233
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka
Typ pamiatky prírodná
Rok zápisu
(č. zasadnutia)
2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Stupeň ochrany 5. stupeň
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Prírodná rezervácia Borsukov vrch
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Je najmladšou prírodnou rezerváciou v Národnom parku Poloniny

Borsukov vrch je prírodná rezervácia,[1] ktorá sa rozprestiera vo vrcholových častiach Bukovských vrchov v oblasti rovnomenného vrchu v Národnom parku Poloniny. Prepája dve existujúce národné prírodné rezervácie, Stužicu a Jarabú skalu. Je súčasťou jadrového územia lokality Stužica – Bukovské vrchy, ktorá je zapísaná v zozname Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka.

Prírodná rezervácia sa nachádza v katastrálnych územiach obcí Nová Sedlica a Zboj v okrese Snina. Bola vyhlásená v roku 2015. Zaberá plochu 146,7928 ha. O jej vyhlásenie sa zaslúžilo lesoochranárske zoskupenie VLK. V území platí bezzásahový režim s najvyšším 5. stupňom ochrany.

Územie prírodnej rezervácie sa prekrýva s územím európskeho významu SKUEV0229 Bukovské vrchy sústavy Natura 2000[2] a zároveň s chráneným vtáčím územím Bukovské vrchy. Od roku 1999 je spomínané územie prírodnej rezervácie súčasťou jadrovej zóny trilaterálnej medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty.

Predmet ochrany

Predmetom ochrany sú biotopy európskeho významu. Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy, Javorovo-bukové horské lesy a Lipovo-javorové sutinové lesy, ako aj druhy európskeho významu kunka žltobruchá (Bombina variegata), mlok karpatský (Triturus montandoni), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ čierny (Dryocopus martius), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), včelár lesný (Pernis apivorus), žlna sivá (Picus canus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), myšovka horská (Sicista betulina), zubor hrivnatý (Bison bonasus), vlk obyčajný (Canis lupus), rys ostrovid (Lynx lynx), medveď hnedý (Ursus arctos) a fuzáč alpský (Rosalia alpina).

UNESCO

Karpatské bukové pralesy, ktorých súčasťou je aj prírodná rezervácia Borsukov vrch, sú cezhraničným svetovým dedičstvom. Tvoria ich štyri lokality na severovýchode Slovenska (Havešová, Rožok, Stužica – Bukovské vrchy, Vihorlatský prales) a ďalších šesť na území Ukrajiny. Do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO ich zapísali v roku 2007. Ten sa v roku 2011 rozšíril o ďalších päť lokalít na území Nemecka. Územia zaberajú rozlohu 29.278 hektárov na Slovensku a Ukrajine a 4391 hektárov v Nemecku. Od spomínaného roku vystupujú pod spoločným názvom Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany).

Fotogaléria

Referencie

  1. Borsukov vrch. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  2. Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2016-03-20]. Dostupné online.

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroj