Preskočiť na obsah

Drevená sakrálna architektúra na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mapa chrámov na Slovensku
Drevený kostol v Hervartove zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
Drevený chrám v Bodružale zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
Drevený Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
Drevený chrám a zvonica v Ladomirovej zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Drevený chrám v Ruskej Bystrej zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Drevený chrám v Bodružale zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Nová Polianka skanzen Svidník
Tatranská Javorina
Príkra, chrám sv. Michala archanjela z roku 1777

Drevená sakrálna architektúra je skvostom slovenskej ľudovej kresťanskej architektúry. Nachádza sa prevažne na severovýchode Slovenska a väčšina pochádza zo 17. a 18. storočia. Zvláštnosťou je, že objekty sú postavené výlučne z dreva a pri ich stavbe nemohol byť použitý ani jeden klinec. Vyznačujú sa originalitou a jedinečným technicko-umeleckým riešením. Na Slovensku sa zachovalo 59 drevených sakrálnych stavieb – 42 cerkví (38 gréckokatolíckych a 4 pravoslávne), 11 rímskokatolíckych kostolov a 6 evanjelických artikulárnych chrámov.

Architektúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Základná konštrukcia je zrubová. Okrem pravouhlých konštrukcií je možné nájsť tiež polygonálne konštrukčné tvary. Mnohé z nich sú trojdielne, čo symbolizuje Svätú trojicu. Tento symbol býva zvýraznený tiež trojicou smerom na západ sa zvyšujúcich veží. Šindľová strecha nesie tiež znaky ľudovej architektúry v podobe tesársko-rezbárskych geometrických ornamentov. Spôsobom ukladania šindľov, šalovacích dosák a líšt bývajú tiež uplatnené rozličné vzory. V dekoračných prvkoch sa používali aj kovové predmety. Pozornosť si zaslúžia železné kríže.

Základnou súčasťou drevených cerkví je ikonostas (z gréčtiny eikon = obraz a stasis = stavba), čo je vlastne drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu. Ikony sú umiestnené v presnom poradí, ich počet a kompozícia je vopred daná. Z umeleckého hľadiska spája ikonostas v sebe architektúru, maľbu a dekoratívnu drevorezbu. Interiér býva často zdobený nástennými a nástropnými maľbami. Námety malieb pochádzajú zo Starého a Nového zákona a maliari tak jednoduchými výrazovými prostriedkami oboznamovali ľud s ich obsahom.

Podľa historických prameňov bolo na Slovensku okolo 300 drevených sakrálnych stavieb, z ktorých sa nám zachovalo menej ako 70. 27 z nich bolo v roku 1968 vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku. Medzi najstaršie chrámy patria gotickým slohom ovplyvnené rímskokatolícke kostoly. Jedinečné sú tiež evanjelické artikulárne kazateľské chrámy s pôdorysom v tvare gréckeho kríža. Najpočetnejšiu skupinu tvoria drevené gréckokatolícke cerkvi, a to najmä z oblastí obývaných rusínskym etnikom. Vo väčšine chrámov sa pravidelne konajú bohoslužby.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka

Výbor Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) na zasadnutí 8. júla 2008 v kanadskom Quebecu rozhodol o zaradení niektorých slovenských drevených chrámov do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.

Ide o rímskokatolícke kostoly v Hervartove (okr. Bardejov) a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Leštinách (okr. Dolný Kubín), Hronseku (okr. Banská Bystrica) a Kežmarku a gréckokatolícke chrámy v Ruskej Bystrej (okr. Sobrance), Bodružale a Ladomírovej (okr. Svidník).

Zoznam obcí s drevenými sakrálnymi stavbami

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Východoslovenské drevené kostoly

Podľa zákona o ochrane pamiatok z 1987 roku boli dve kategórie pamiatok – kultúrne pamiatky a národné kultúrne pamiatky. V súčasnosti platný zákon č. 49/2002 Z.z. pozná už len jednu kategóriu pamiatok a to národné kultúrne pamiatky. Hrubo sú označené lokality – podľa bývalého zákona národné kultúrne pamiatky (NKP), teda tie najhodnotnejšie.

Gréckokatolícke drevené cerkvi

[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícke drevené kostoly

[upraviť | upraviť zdroj]

Evanjelické artikulárne drevené chrámy

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Artikulárny kostol

Pravoslávne drevené cerkvi

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov - Schematizmus - Farnosť: Vápeník
  2. Pamiatkový objekt - podrobnosti
  3. Hunkovce#Pamiatky
  4. Karpatská drevená cesta - Kožany uvádza rok 1698


Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Bardejov a okolie. Prešov : PETRA n.o., 2007. 152 s. ISBN 978-80-8099-009-1
  • Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Svidník a okolie. Prešov : PETRA n.o., 2007. 160 s. ISBN 978-80-8099-010-7
  • Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Humenné, okolie a iné. Prešov : PETRA n. o., 2008. 144 s. ISBN 978-80-8099-032-9
  • Kosť, Michal - Ivan Marko - Jaroslav Popovec: KARPATSKÁ DREVENÁ CESTA SLOVAKIA. Úvod do karpatoturistiky 21. storočia. Záchrana a obnova NKP - DREVENÉ CHRÁMY POD DUKLOU n. o.. 102 s. ISBN 80-968832-4-0
  • Langer, Jiří – Kuča, Karol: Dřevěné kostely a zvonice v Evropě Vyd. 1. Praha: Paseka, 2009. ISBN 978-80-7185-982-6.