Dvory nad Žitavou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dvory nad Žitavou
maď. Udvard
obec
Pomník vysídleným obyvateľom
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nové Zámky
Región Podunajsko
Nadmorská výška 120 m n. m.
Súradnice 47°59′37″S 18°15′51″V / 47,993514°S 18,264292°V / 47.993514; 18.264292
Rozloha 63,85 km² (6 385 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 947 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 77,48 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1075
Starosta Kristína Fridriková[3] (nezávislá)
PSČ 941 31
ŠÚJ 503177
EČV (do r. 2022) NZ
Tel. predvoľba +421-35
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad, Hlavné námestie 6, 941 31 Dvory nad Žitavou
E-mailová adresa prednosta@dvory.sk, starosta@dvory.sk
Telefón 035/648 40 79
Fax 035/321 44 02
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Dvory nad Žitavou
Webová stránka: dvory.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Dvory nad Žitavou (maď. Udvard) sú obec na južnom Slovensku v okrese Nové Zámky.

Podľa sčítania v roku 2021 malo v obci slovenskú národnosť 34,3%, maďarskú 52,9%, rómsku 0,6% a nezistenú 11,7% obyvateľov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Dvory nad Žitavou leží v severovýchodnom cípe Podunajskej nížine na ľavom brehu rieky Žitavy, 7 km od okresného mesta – Nových Zámkov. Celková výmera obce je 6 385 ha. Po celom obvode zastavaného územia obce sa nachádza pôdny fond. Na južnej strane sa dotýka obce železničná trať Nové Zámky – Štúrovo. Poľnohospodárska pôda je vysokej kvality a predstavuje 87,58 % z celkovej výmery.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Dvoroch nad Žitavou je z roku 1075. V písomnom zázname je uvedený latinský názov obce Villa Hudvordiensium super aquam Sitou, preložený do slovenského jazyka Osada Dvorníkov nad riekou Žitava.

Prvými obyvateľmi Dvorov boli tu osídlení Pečenegovia. Dnešné Dvory nad Žitavou vznikli zlúčením štyroch pôvodných osád, mená týchto sú: Hudvord, Huba, Pazman a Vadkert. Dvory dostali od kráľa právo výberu mýta na brode a neskôr aj moste Žitavy. V roku 1248 dostal do daru časť dvorského majetku kráľa nemecký rytier Ressel, v roku 1256 ďalší nemecký rytier Sebret a Sefrid de Medek dostal do daru právo výberu mýta na Žitave. Po odchode rytierov tieto majetky získal ostrihomský arcibiskup. Majetok, darovaný svätobeňadickému opátstvu bol predmetom neustáleho sporu medzi arcibiskupom a opátom. Napokon tento dvorský majetok natrvalo získal ostrihomský arcibiskup, až do rušenia poddanstva v r. 1848 a on bol aj dvorským zemepánom.

V roku 1228 sa dvorskí dvorníci a poddaní vzbúrili proti neúnosným dávkam, ktoré na nich vyrúbilo opátstvo. Bola to prvá nevoľnícka vzbura v stredovekom Uhorsku. Dvory dostali svoje meno od dvorníkov, slúžiacich v kráľovskej kúrii. Počas stredoveku a novoveku Dvory boli dejiskom významných udalostí. Veľmi významným rokom bol r. 1309. Vtedy sa konal v dvorskej kráľovskej kúrii na vŕšku svätého Martina dŕžavný cirkevný koncil pod vedením ostrihomského arcibiskupa Tomáša z Monoszló. Koncil potvrdil Karola Róberta z rodu Anjouovcov v jeho panovníckych právach, vyniesol rozhodnutie na potrestanie bezuzdných zločincov Matúša Čáka Trenčianskeho a na jeho exkomunikáciu, ako aj vyhlásil za povinné popri rannom a poludňajšom zvonení aj večerné zvonenie a modlitbu Anjela Pána. Tento zvyk sa stal celokrajinským a dodnes je dodržaný.

Dňa 2. októbra 1429 povýšil Dvory na mesto s názvom Trhové mestečko Veľké Dvory kráľ Uhorska a rímsky cisár Žigmund Luxemburský. V roku 1462 v Komárňanskej hradnej župe vznikol Dvorský okres, ktorého sídlom boli Dvory nad Žitavou (okres zanikol v roku 1923). V roku 1441 dostali Dvory od kráľa hrdelné právo. Do dvorského okresu, ktorý siahal až po rieky Váh a Dunaj, patrilo 23 obcí a 11 majerov

Veľa utrpenia prinieslo rozkvitajúcim Dvorom turecké poddanstvo. Už v roku 1530 prvýkrát prepadli mesto turecké vojská. Tieto útoky a s nimi spojené pustošenie, rabovanie, vraždenie a odvlečenie obyvateľov do otroctva sa do roku 1533 ešte niekoľkokrát zopakovalo. V roku 1550 stihol mesto opäť krutý nájazd a od roku 1572 až do augusta 1685 bolo Turkami trvale obsadené. Podľa súpisu z roku 1689 boli Dvory medzi tými mestami a obcami, ktoré boli úplne, alebo z veľkej časti spustošené tureckými vojskami. Po vyhnaní Turkov sa časť pôvodného obyvateľstva vrátila do obce, zvyšok tvorili novousadlíci zo severných častí krajiny z Nemecka.

V roku 1771 bola odovzdaná do užívania nová fara, ktorá je dodnes najstaršou budovou v obci. V roku 1776 bola dokončená výstavba Turkami zničeného rímskokatolíckeho kostola v barokovom štýle, ktorý je kultúrnou pamiatkou. V 19. storočí došlo k mohutnému rozmachu Dvorov. Dňa 16. decembra 1850 prešiel dvorským chotárom prvý vlak na novovybudovanej trati – z Bratislavy do Budapešti. Dňa 16. septembra 1860 bola vysvätená známa dvorská Kalvária. Iniciátorom, organizátorom Kalvárie bol dvorský farár Adolf Majthényi.

Po skončení I. svetovej vojny a rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie sa po Parížskych mierových rokovaniach v apríli 1919 stali Dvory súčasťou novovzniknutej Československej republiky. Na základe takzvanej Viedenskej arbitráže 8. novembra 1938 boli Dvory pripojené k Maďarsku. Tento stav trval až do 29. marca 1945, kedy sa opäť stali súčasťou Československa.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Vojtecha, jednoloďová pôvodne baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z druhej polovice 18. storočia. Stojí na mieste staršieho kostola zničeného počas protitureckých bojov. V roku 1750 bol doplnený o vežu. V roku 1920 prešiel obnovou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, ktoré dosadajú na konkávne prehnuté pilastre. Nachádza sa tu hodnotné rokokové zariadenie ako kazateľnica so sochou sv. Petra z roku 1760 a oltárny obraz Ukrižovaný Kristus.[4] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie je členené pilastrami a ukončené štítom, z ktorého vyrastá veža. Veža je lemovaná lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
  • Reformovaný kostol, jednoloďová neoklasicistická stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z roku 1880. Interiér je plochostropý. Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovou rímsou a lizénovými rámami, ukončená je ihlancovou helmicou. Portál s ostením má polkruhový záklenok, nad portálom je dekoratívne reliéfne vročenie a bifórium.[5]
  • Kaplnka sv. Urbana z roku (1760). Nachádza sa na Viničnom vrchu v areáli Vinohradnícko-vinárskeho družstva. Bola postavená na počesť udalosti keď Jozef II., syn Márie Terézie, oficiálne uznal Viničný vrch za miesto vhodné na pestovanie viniča.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádzajú dve základné školy. V súčasnosti ich navštevuje viac ako 500 žiakov.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V druhej polovici 20. storočia sa obec začala prudko rozvíjať. Má dobre prosperujúce družstvo, ZAD Dvory nad Žitavou, hydinársky podnik – NOVOGAL, COOLPART – výroba chladiarenskej techniky, TEKRO – výroba kŕmnej zmesi, VVD – Vinohradnícko vinárske družstvo – výroba vína, OVD – Ovocinárske výrobné družstvo – pestovanie ovocia, ZPD – Zeleninársko potravinárske družstvo – výroba paradajkového pretlaku a jablkového pyré. V roku 1993 sa začala prevádzka moderného zdravotného strediska.

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 – 2026 : Súbory na stiahnutie : marec 2023 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2023-03. Dostupné online.
  4. Dvory nad Žitavou - Kostol sv. Vojtecha [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  5. Dvory nad Žitavou - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]