Homoľa (vrch v Spišsko-gemerskom krase)
| Homoľa | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Brezno |
| Obec | Telgárt |
| Pohorie | Spišsko-gemerský kras |
| Podcelok | Muránska planina |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 083,3 m n. m. |
| Súradnice | 48°49′48″S 20°11′32″V / 48,8300°S 20,1923°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Telgártu |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Homoľa[1] (1 083,3 m n. m.[2]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad Telgártom, približne 16 km severne od Revúcej.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Muránska planina.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a na katastrálnom území obce Telgárt.[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaný Telgárt, západne sa nachádza Šumiac a Červená Skala, juhozápadne Muránska Huta a juhovýchodne Rejdová.[4] Vrch leží v ochrannom pásme Národného parku Muránska planina.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Homoľa leží na severovýchodnom okraji Muránskej planiny. Východne sa nachádza Borovniak (1 272 m n. m.), Buchvald (1 293 m n. m.), Trsteník (1 390 m n. m.) a Veľký Radzim (991 m n. m.), južne Priehybka (1 219 m n. m.), Kyprov (1 391 m n. m.), Stolica (1 476 m n. m.) a Čelo (1 210 m n. m.), západne Magura (1 071 m n. m.), Ploštiny (1 028 m n. m.), Dlhý vrch (1 095 m n. m.), Grúň (1 011 m n. m.) a Orlová (1 840 m n. m.) a severne Kráľova hoľa (1 946 m n. m.), Kráľova skala (1 690 m n. m.), Gregová (1 168 m n. m.) a Rakytovec (1 068 m n. m.).[2] Oblasť je súčasťou povodia rieky Hron, kde vodu z východnej časti odvádza potok Homoľa. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať najmä okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu, Nízke Tatry a Stolické vrchy.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými cestami a chodníkmi z Telgártu.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.