Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej (Dechtice)
.jpg)
Kostol a kláštor svätej Kataríny (hovorovo tiež Katarínka) je súbor zaniknutých budov františkánskeho kláštora, pomerne zachovaných kostolných múrov a kostolnej veže zo 17. storočia nachádzajúcich sa v pohorí Malé Karpaty pri obci Dechtice v Trnavskom kraji.
Poloha
Zrúcaniny sa nachádzajú v strednej časti Malých Karpát v prírodnej rezervácii Katarína asi 3 km západne od obce Dechtice. Prístup k ním je možný značkovaným modrým chodníkom z obce Naháč asi 2 km severne. Chodník pokračuje k zrúcaninám hradu Dobrá Voda.
Poloha kostola: 48°33′18″S 17°32′08″V / 48,55500°S 17,53556°V, nadmorská výška: 324 m n. m.
Prístup
Od hranice CHKO Malé Karpaty je prístup možný iba peši.
- Cesta peši z Naháča na Katarínku po modrej turistickej značke trvá 40 min.
- Cesta peši z Dechtíc na Katarínku trvá 1 hod. 20 min. Je možnosť príjazdu autom po hranicu lesa. Ďalej je zákaz vjazdu.
- Cesta peši z Dobrej Vody na Katarínku po modrej turistickej značke trvá 1 hod. 20 min.
História
Kláštor františkánskeho rádu bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína Alexandrijská mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Kláštorný komplex je postavený v ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami. Jeho staviteľom bol Talian Pietro Spazzo. V 17. storočí kláštor niekoľkokrát poškodili turecké vpády či cisárske vojská, no vždy bol opätovne zrekonštruovaný. V dôsledku jozefínskych reforiem bol v júli 1786 kláštor zrušený. Mnísi museli toto miesto opustiť, inventár prevzali okolité kláštory a obce a stavba začala chátrať.
Najdôležitejšie udalosti v histórii Katarínky - chronológia
- prvá tretina 15. storočia - za vlády Žigmunda Luxemburského stála na skalnatom výbežku kamenná gotická kaplnka na mieste dnešného presbytéria kostola sv. Kataríny.
- 1617 - sv. Katarína sa zjavila Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý tu oral. Mladík Ján Apponyi, z grófskeho rodu z Jablonice, vedie pustovnícky život v jaskyni pri kaplnke. Po násilnom odvlečení rodičmi domov na druhý deň umiera.
- 21. december 1618 - majiteľ panstva, gróf Krištof Erdődy, vydáva v chtelnickom kaštieli zakladaciu listinu pre kláštor františkánov
- 1646 - obnova a prestavba - rozšírenie kostola a kláštora synom zakladateľa Gabrielom Erdődym a jeho manželkou Juditou Amade po vyplienení vojskami Juraja Rákociho I.
- 1663 - prepad kláštora Turkami a po ich vypudení cisárskymi vojakmi, ktorí ho rovnako vyplienili a zavraždili tu sa ukrývajúcich šľachticov
- 1683 - kláštor poškodený vojakmi Imricha Tököliho
- 9. január 1701 - znovuvysvätenie kostola po vražde lichtenštajnského vojaka rozhnevaným davom pri náslilnej verbovačke počas púte (1697)
- 9. september 1710 - v svätokatarínskom kláštore umiera na choleru, ktorej podľahlo viacero františkánov, známy náboženský spisovateľ píšúci už vtedy slovenčinou - Benignus Smrtník, autor diela "Kunšt dobre umríti".
- 1782 - naháčsky farár Juraja Fándlyho sa sťažuje na neďaleký kláštor sv.Kataríny. Svoje rozhorčenie vyjadril aj v známom diele z r.1789: Dúwerná zmlúva mezi mníchom a diáblom (prvé dielo písané spisovnou bernolákovskou slovenčinou)
- 22. júl 1786 - cisár Jozef II. - ruší kláštor sv. Kataríny, podobne ako mnoho iných, ktoré sa nevenovali charitatívnej alebo pedagogickej činnosti (spolu 738 kláštorov)
- 10. február 1787 - poslední rehoľníci vysťahovaní
- 1788 - 1792 - opustený kláštor obývajú siedmi vojenskí invalidi z Trnavy, následne kláštor pustne a je búraný a rozoberaný na stavebný materiál
- 10. máj 1995 - založenie „Rádu sv. Kataríny“ na záchranu kláštora dvanástimi organizátormi na Katarínke. V lete malebné zrúcaniny po storočiach opäť ožívajú príchodom prvých desiatok záchrancov
Malokarpatská úzkorozchodná lesná železnica
V tesnom susedstve kláštora, pri horárni, je vybudovaná expozícia, venovaná malokarpatskej lesnej úzkorozchodnej železnici (1898 - 1960), ktorej trasa Smolenice - Dobrá Voda viedla neďaleko kláštora. Súčasťou expozície je aj krátke koľajisko s dobovými vozidlami a bohaté informačné panely. Koľajisko sa bude postupne rozširovať s výhľadom na napojenie na trasu pôvodnej dráhy.
Záchrana Katarínky
S cieľom zabrániť ďalšiemu pustnutiu a rúcaniu Katarínky vznikol projekt Katarínka, ktorý formou letných mládežníckych táborov v stredovekom duchu pracuje na zakonzervovaní a rekonštrukcii pozostatkov niekdajšieho kostola a kláštora. Prebieha komplexný archeologický, historický, pamiatkový aj geofyzikálny výskum.
Udalosti v súčasnosti
- 1996 – Začiatok konzervačných prác na múroch kláštora.
- 1997 – 2000 – Archeologický výskum, konzervácia základov barokovej kaplnky pred kostolom.
- 2000 – Objavený a konzervovaný vstup do kláštora.
- 2000 – 2001 – Objavená, preskúmaná, vyčistená a prekrytá krypta v lodi kostola.
- 2003 – 2005 – Objavené a preskúmané základy gotickej kaplnky v presbytériu kostola - archeologický výskum.
- 2004 – Konzervovaný veľký štít kostola o výške 22 metrov. Rekonštruované okná a doplnené ručne tesané dubové trámy. Pod sutinou v presbytériu bol objavený veľký barokový oltár aj so sochami sv. Kataríny, sv. Tekly a torzom anjela.
- 2005 – Konzervovaná 30 metrov vysoká kostolná veža. Staticky zaistené prasknuté nárožie, kde hrozilo zrútenie časti veže.
- 2006 – 2009 – Zakonzervované bočné múry kostola vysoké 12 metrov vrátane rekonštrukcie pilierov a okien.
- 2010 – Po zime došlo k zrúteniu štvormetrovej časti múru kláštora. V lete bol rekonštruovaný záklenok bočného múru kostola so vzácnou štukovou výzdobou. Kompletne sa premurovala a zakonzervovala koruna veže. Kresali sa trámy na opravu podlaží veže a na spôsob historických zdvíhacích zariadení sa skonštruoval ručne kresaný rumpál na dvíhanie ťažkých bremien do veže.
- 2011 – Zakonzervovaná severná fasáda veže. Rekonštruované piate (vrchné) zvonové podlažie veže vo výške 25 metrov. Konštrukciu zvonového podlažia tvorí 6 dubových ručne kresaných trámov prierezu cca 23x23 cm a siedmy prievlak pod nimi 25x25 cm.
- 2012 – Nanovo vymurovaný juhovýchodný roh presbytéria a zamurovaný juhovýchodný roh kostola, ktorému hrozilo zrútenie. Zakonzervovaná východná časť štítu kostola.
- 2013 – Pokračuje rekonštrukcia veže a jej podlaží na účel vyhliadky so zapustenou skrytou strechou. Zakonzervovaná časť kláštora, rekonštrukcia záklenku a biosanácia murív.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej (Dechtice)
