Kľak (vrch v Malej Fatre)
| Kľak | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Žilina, Martin |
| Obce | Fačkov, Vrícko |
| Časť | Kľak |
| Pohorie | Malá Fatra |
| Podcelok | Lúčanská Fatra |
| Povodia | Rajčanka, Turiec |
| Nadmorská výška | 1 351,6 m n. m. |
| Súradnice | 48°58′53″S 18°38′27″V / 48,9815°S 18,6409°V |
| Geologické zloženie | vápenec |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Fačkovského sedla
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Kľak (peak in Malá Fatra) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kľak (1 351,6 m n. m.[1]) je výrazný hôľnato-skalnatý vrchol na hlavnom hrebeni južnej časti Lúčanskej Malej Fatry. Leží približne 10 km južne od mesta Rajec.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na južnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Lúčanská Fatra a jej časti Kľak.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Žilina a Martin a na jeho vrchole sa stretávajú hranice katastrálnych území obcí Fačkov a Vrícko.[4] Najbližšími vrcholmi sú južným smerom po hrebeni ležiaci Reváň (1 205 m n. m.), východne ležiaci Partizán (1 148 m n. m.), severovýchodne v hlavnom hrebeni situovaná Ostrá skala (1 220 m n. m.) a západne, v bočnom hrebeni ležiaci Malý Kľak (1 198 m n. m.).[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Dominantný vrch širokého okolia je súčasťou hlavného hrebeňa Malej Fatry, ktorý vedie od Martinských holí juhozápadným smerom cez Ostrú skalu a Kľak do Fačkovského sedla. Nezameniteľný skalnatý vrch je viditeľný zo severu už od Rajeckých Teplíc, z južného smeru je pozorovateľný už z okolia Novák. Svahy pokrýva zväčša zmiešaný les, vrcholová skalnatá časť je bez porastu, čím umožňuje kruhový výhľad. Na vrchole stojí veľký kovový dvojkríž a turistický rázcestník. Severné svahy odvodňuje Suchý potok, juhozápadné svahy prítoky Ráztoky a východná časť masívu je pramennou oblasťou Vríce a jej prítokov. Práve na tejto riečke je na východných svahoch Kľaku 30 m vysoký Kľacký vodopád.[2]
Vďaka nezameniteľnému vzhľadu, dobrej dostupnosti a znamenitému výhľadu je vrch častým cieľom organizovaných stretnutí turistov. Pod vrcholom, na súčasnej zelenej turistickej trase, bola v minulosti umiestnená horská chata. Dôkazom sú ostatky základov a dobová fotografia z roku 1947, umiestnená na skale.[5]
Národná prírodná rezervácia Kľak[upraviť | upraviť zdroj]
Kľak sa nachádza v centre rovnomennej NPR Kľak, ktorá zaberá svahy okolo bralnatého dolomitového vrcholu v nadmorskej výške 1 050 – 1 351 m. Na podloží vápencov a dolomitov je vyvinutá hnedá lesná pôda tzv. rendzinová a ojedinele aj surová pôda karbonátová. V rezervácii sa chráni vzácna a zachovalá vápencová vegetácia na vrchole kopca a zachovalé lesné spoločenstvá okolo vrcholu.
NPR Kľak zasahuje do katastrálneho územia obcí Fačkov a Vrícko. Chránené územie bolo vyhlásené v roku 1966 rozhodnutím Komisie SNR pre školstvo a kultúru č. 30, z 25. mája 1966 a úpravou Komisie pre ŠaK č. ŠaK 6527/1966-osv./6 z 10. júna 1966. Rozloha územia je 85,71 ha s 5. stupňom ochrany prírody.[6]
Predmetom ochrany je vrcholová časť najjužnejšieho výbežku Malej Fatry s cennými skalnými a lesnými rastlinnými spoločenstvami. Výskyt subalpínskych elementov na jednej z okrajových lokalít západnej časti Karpát umožňuje vedecké, náučné a kultúrno-osvetové využitie.
V zmiešaných lesoch Kľaku dominuje buk, potom jedľa, smrek, javor horský a jarabina. V rezervácii sa vyskytuje mnoho chránených druhov rastlín, ako horec Clusiov, soldanelka karpatská, kortúza Matthiolova, ľalia zlatohlavá, vemenník dvojlistý, jelení jazyk celistvolistý a i. V roku 1813 tu zbieral, skúmal a pozoroval rastliny významný švédsky botanik Göran Wahlenberg. Z dravého vtáctva sa tu vyskytuje sokol myšiar a orol skalný.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol Kľaku je výborný vyhliadkový bod s kruhovým výhľadom na všetky okolité pohoria (Vtáčnik, Kremnické vrchy, Veľká Fatra, Strážovské vrchy, Žiar). Vďaka nadmorskej výške je z odlesneného vrcholu ďaleký výhľad a pri vhodných podmienkach je pozorovateľný Veľký Choč, vrcholy Západných a Vysokých Tatier, Poľana, Sitno, Inovec, Veľká Rača, no tiež Lysú horu a Smrk v Moravsko-sliezskych Beskydách.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Vrcholom Kľaku vedie vyhľadávaný turistický chodník, vedúci z Fačkovského sedla ďalej na sever hlavným hrebeňom pohoria. Pod vrcholom vo výške 990 m n. m. je Kľacký vodopád.
- po
značenej trase E3 hlavným hrebeňom z Vríckeho sedla a Ostrú skalu - po
značke z obce Fačkov - po
značke z Fačkovského sedla - po
značke:
- z Čičmianskeho rázcestia cez Košiarku
- z obce Vrícko popri Kľackom vodopáde cez rázc. Pod skalou[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Fotografia pôvodnej chaty
- ↑ Kľak. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Kľak od Homôľky -
Vrchol Kľaku -
Vrchol Kľaku -
Pohľad z Kľaku -
bukový les na Kľaku -
Vrchol Kľaku
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kľak (vrch v Malej Fatre)
