Medvedie

O iných významoch výrazu Medvedie pozri Medvedie (rozlišovacia stránka).

Medvedie
obec
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský
Okres	Svidník
Rozloha	5,05 km² (505 ha)
Obyvateľstvo	45 (31. 12. 2023)
Hustota	8,91 obyv./km²
Starosta	Juraj Červák (MOST-HÍD, SDĽ)
PSČ	090 04
ŠÚJ	527556
EČV (do r. 2022)	SK
Tel. predvoľba	054
Telefón	054 / 759 32 93
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Medvedie
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Medvedie je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Medvedie je obec s historickou potočnou (riečnou) obojstrannou zástavbou na brehoch potoka Hrišov. Je položená v severnej časti Nízkych Beskýd v blízkosti hranice s Poľskou republikou. Medvedie sa rozprestiera medzi chotármi obcí na sevorovýchode s Krajnou Porúbkou, na severozápade so Šarbovom, juhovýchodne s Krajnou Bystrou a juhu Korejovcami. Obec dejinné patrila do regiónu Šariš, panstvu Makovica a do Svidníckeho okresu.

Nadmorská výška v strede obce je 365 m n. m. Obec obklopujú zo severovýchodu kopec: Čierťaž s nadmorskou výškou 558 m n. m., južne vrch Ščob s výškou 518,1 m a západne kopec s názvom Vrch 520,8 m n. m. Rozloha mierne členitého povrchu chotára je 505 ha a tvoria ho flyšové vrstvy a svahové hliny.

Prevláda lesný porast s prevahou buka, brezy a borovice. Je tu sírnatý minerálny prameň.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1573, kde sa spomína ako osada Medvecza. Neskôr sa názvy osady jazykovo upravovali ako napríklad v roku:

• 1618 – Meduedza, Medueza,
• 1773 – Medvecza, 1786 Medwecza,
• 1808 – Medvecza, Medwědica,
• 1863 – 1882 Medvedzse,
• 1888 – 1902 Medvedze,
• 1907 – 1913 Kismedvés,
• 1920 – Medvedze, Medbedze,
• 1927 – 1973 Medvedzie,
• od roku 1973 – Medvedie

Obec vždy patrila medzi malé dediny Svidníckeho okresu.

Symboly obce

Erb

V modrom štíte na zelenej trávnatej pažiti stojaci zlatý medveď v striebornej zbroji. Je to hovoriaci symbol podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1787. Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová. Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom 30. mája 2005 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslom HR: M-170/2005.

Vlajka

Vlajka obce pozostáva zo šiestich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, modrej, žltej, bielej, zelenej a bielej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Obyvateľstvo

Z prvých súpisov obyvateľstva sa dozvedáme, že v roku 1787 mala 19 domov a 131 obyvateľov, v roku 1828 mala 35 domov a 276 obyvateľov. V roku 2004 žilo v obci len 58 občanov. Obyvatelia boli prevažne poľnohospodári, ktorých produkcia plodín vychádzala z klimatických podmienok a možnosti ktoré dávala bonita pôdy. Spravidla pestovali ovos, pohanku, jačmeň, ľan, konope, zemiaky a iné plodiny potrebné k zabezpečeniu chovu hovädzieho dobytka. Tým, že naokolo v chotári obce rástla borovica cez zimné obdobie vyrábali šindeľ.

Vojnové pohrebisko z 1. svetovej vojny

Na miestnom cintoríne policajti Česko-Slovenskej brannej moci, po vykonaných exhumáciách, zriadili v roku 1922 vojenské pohrebisko so 43 hrobovými miestami. V 38 hroboch spí svoj večný sen 58 príslušníkov 10. jazdeckej divízie 3. cárskej ruskej armády, ktorí v tomto priestore viedli, po prekročení štátnej hranice a karpatských hrebeňov, od septembra 1914 do apríla 1915 bojovú činnosť. Pri nenávratných stratách nemala dôstojnícka cárska elita zabezpečenú činnosť tylových jednotiek na pochovávanie mŕtvych.

Padlých exhumovaných vojakov preto pochovávali čs. policajti tak, ako ich našli, v jamách rozptýlených po medvedskom chotári. V ďalších 5 masových hroboch sú uložené ostatky 58 neidentifikovateľných tiel.

Po vzniku Česko-Slovenskej republiky v roku 1918 sa mnohí občania obce vysťahovali do iných krajín a oblasti novej republiky. V čase karpatsko-duklianskej operácia v októbri až novembri 1944 bola obec zničená. V predchádzajúcich obdobiach pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. V čase socializácia pôda bola združstevnená a v obci vzniklo JRD. Po vybudovaní Východoslovenských železiarni v Košiciach mladá dorastajúca generácia odchádzajú za prácou do Košíc a iných priemyselných podnikov na okolí.

V obci MEDVEDIE v roku 1995 sa nachádzali najčastejšie tieto priezviská: Bobák; Breznoščák; Červák; Ducár; Fecenko; Feckanič; Feckanič; Frančák; Fučila; Furčák; Harajda; Hojda; Humeník; Gula; Lipinsky; Močilenko; Moľ; Oprondko; Petný; Sedlák; Sejkanič; Štefanco a Vančišin.

V obci sa nachádza drevená cerkev, ktorú v časoch moru preniesli zo susednej obce Šarbov, kde ho najskôr celý po kusoch rozobrali, a v Medveďom znova poskladali.

Literatúra:

• Krpelec, B.: Bardejov a jeho okolie dávno a dnes. Bardejov 1935, s. 110.

• DROBŇÁK, Martin – KORBA, Matúš – TURIK, Radoslav: Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Humenné : Redos, 2007. 86 s. ISBN 978-80-969233-3-5

• DROBŇÁK, M.: Zborník z konferencie Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch (www.kvhbeskydy.sk, 21.01.2008)

• Ďurina Marián: Zanedbané vojnové cintoríny z 1. svetovej vojny, In.: Bojovník č. 23, 24, 25/2010 str. 10
• Kováč, D.: Karpatská zima 1914 – 1915 a jej vplyv na česko-slovenský odboj, In: Slovanské istorické štúdie 23, Praha 1997, s. 26

• Prvá svetová vojna – pozabudnuté cintoríny. Zost. M. Mikita, Svidnik : Regionálna rozvojová agentúra Svidník, 2006, 220 s. ISBN 80-967898-8-0.

• SLEPCOV, I.: Miznúce stopy histórie, In: Dukla, č. 7, VIII. Ročník, Svidník, 11. februára 1998, str. 5

• SLEPCOV, I. Vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny na východnom Slovensku. In Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 2, s. 70.

• SLEPCOV Igor: Z histórie karpatskej ofenzívy Ruských vojsk v rokoch 1914 -1915, In.: Vojenská história 2/2000, ročník 4 str.3 -12* ŠUMICHRAST Peter: Nemecké vojnové hroby na území Slovenska 1.časť In: VOJENSKÁ HISTÓRIA, 3/2010, str. 88

• Turik Radoslav: Vedecká konferencia na tému Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch; (www.kvhbeskydy.sk, 12.12.2007); Klub vojenskej histórie Beskydy Humenné.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Medvedie