Národná kultúrna pamiatka Solivar
| Národná kultúrna pamiatka Solivar | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský |
| Okres | Prešov |
| Mesto | Prešov |
| Mestská časť | Solivar |
| Súradnice | 48°58′43″S 21°16′30″V / 48,978597°S 21,275035°V |
| Založenie | 1571 |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší prístup | z obce Solivar |
| Stav | zachovalý |
| Správa | múzeum |
  | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
 |
Národná kultúrna pamiatka SR č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu: 369/1 |
Národná kultúrna pamiatka Solivar je súbor technických pamiatok, ktorý sa nachádza v prešovskej mestskej časti Solivar.
História
Unikátny komplex na ťažbu soli zo soľanky pochádza zo 17. storočia, hoci samotná ťažba soli v lokalite začala už v roku 1571. Do súboru pamiatok patrí šachta Leopold, rezervoáre na soľanku, huta, varňa, sklad soli, kováčske dielne a klopačka.
Ťažba prebiehala v „jame“ Leopold, nazývanej aj Cisárska, ktorá dosahuje hĺbku až 155 metrov. Po takmer storočí ťažby bola nad ňou postavená budova gápľa, ktorým sa dopravovala vyťažená soľ na povrch. Po zatopení jamy (šachty) sa začala soľ získava zo soľanky, ktorá sa čerpala v koženom mechu za pomoci koní. Tunajší gápeľ patril medzi najväčšie v strednej Európe.
Drevené zásobníky na vyťaženú soľanku boli vybudované v roku 1815 a umožňovali uskladniť až 10 560 hektolitrov vzácnej suroviny. Nádrže stáli na kamenných podstavcoch, boli zastrešené a soľanka bola do nich dopravovaná drevenými potrubiami z odkaľovacej nádrže. Z týchto nádrží putovala soľanka predhrievacej a potom do odparovacej nádrže, následne do odkvapových komôr a sušiarne. Odtiaľ sa už kryštalická soľ previezla po koľajniciach do skladu a na expedíciu.
Hlavný soľný sklad bol dobudovaný okolo roku 1825, varne František a Ferdinand z prelomu 18. a 19. storočia boli zbúrané v roku 1931. Pôvodná varňa František zhorela počas požiaru v roku 1819, no oveľa ničivejší bol požiar 18. mája 1986, kedy zhorela architektonicky najzaujímavejšia časť pamiatky.
Areál dopĺňali aj slané kúpele, strojovňa, vozovňa a iné stavby, ktoré však už nedisponujú pôvodným vybavením. Na návrší sa zachovala klopačka. Liečivé účinky jedinečnej klímy, svetla a zvuku poskytuje soľná jaskyňa, ktorá sa využíva na liečbu chorôb hrdla a priedušiek, prieduškovej astmy, zápalových stavov nosa a nosových dutín, peľovej alergie, alergických zmien kože, neuróz a stavov vyčerpania.[1]
