Nižný Komárnik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nižný Komárnik
obec
Chrám Ochrany presvätej Bohorodičky
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Región Šariš
Nadmorská výška 362 m n. m.
Súradnice 49°22′31″S 21°41′46″V / 49,375278°S 21,696111°V / 49.375278; 21.696111
Rozloha 12,38 km² (1 238 ha) [1]
Obyvateľstvo 183 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 14,78 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1618
Starosta Jana Leščišinová[3] (HLAS-SD, SME RODINA, SNS)
PSČ 090 05 (pošta Krajná Poľana)
ŠÚJ 527653
EČV (do r. 2022) SK
Tel. predvoľba +421-54
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Nižný Komárnik
Webová stránka: obecniznykomarnik.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Nižný Komárnik (rusín. Нижнїй Комарник) je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nižný Komárnik leží v severnej časti Nízkych Beskýd obojstranne potoka Ladomirky, doline Komárniča, v blízkosti štátnej hranice s Poľskom, západne, v hornatej oblasti Laboreckej vrchoviny. V strede obce je nadmorská výška 370 m, v chotári od 360 do 583 m. Obec je obklopená hradbou výšin, medzi ktorými dominujú Prokopec a Čerešňa. Mierne členitý povrch chotára tvoria flyšové vrstvy s malým výskytom nafty.

Prevláda hlboký les s porastom jedle, smreka a buka.

Od roku 1930 je v chotári obce na ploche 34,22 ha vytvorená štátna prírodná rezervácia Dranec s chráneným pralesom, ochranou prirodzených pralesovitých spoločenstiev Nízkych Beskýd s významným zastúpením jedle a buka. Platí tu 5.stupeň ochrany. Je tu aj Národná prírodná rezervácia Komárnická jedlina. Na lúkach v Šivárnej sú tiež aj mokrade o rozlohe 30 000 m².

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Cez obec preteka Ladomirka, ľavostranný prítok Ondavy. Poniže obce do nej sa vlieva 6,2 km ľavostranný potok Šivarná, prameniaca východne nad Príkrou, na území CHKO Východné Karpaty. Vyviera (severovýchodne) pod Beskydom, kótou 597,1 m v nadmorskej výške 557 m v jedľovom a bukovom poraste, v tesnej blízkosti hranice s Poľskom. Juhovýchodne z druhej strany kopca, za horizontom, vo vzdialenosti asi 300 m vyviera Chotčianka. Do jej koryta sa vlievajú ďalšie štyri prítoky.

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Pri vstupe do chotára obce po ľavej strane štátnej cesty na Duklu, je prehradené koryto Ladomirky. Hrádza je vytvorená z ílového násypu a je vystužená betónovým jadrom. Teleso prepadu hrádze je z vymurovaného lomového kameňa, vyplnená železobetónom.

Úlohou hrádze je pri povôdňach zadržať prvé prívalové vlny a tým zmenšiť intenzitu vodnej riavy. Vytvorená vodná plocha má rozlohu asi 2 ha.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vývin názvu obce

  • 1618Also Komárnik
  • 1773 - Alsó-Komárnyik, Alsó-Komarnyik, Nisny Komarnik
  • 1786 - Alschó-Komarnyik
  • 1808 - Alsó-Komárnik, Dolní Komárnik
  • 18631882 - Alsókomárnik
  • 18881902 - Alsókomarnik
  • 19071913 - Alsókomárnok
  • 1920 - Nižný-Komárnik
  • 19271965 - Nižný Komárnik, Nižnyj Komarnik
  • od 1965Nižný Komárnik

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je doložená od roku 1618. Parila panstvu Makovica. Obyvateľstvo tvorili drevorubači, ktorí zhotovovali od začiatku 17. storočia šindle. Rozsiahle lesy v 19. storočí boli vo vlastníctve grófa Vestphalena.

Počas prvej svetovej vojny v roku 1914 obec bola takmer úplne zničená. Zápalkáreň, píla a mlyn prestali pracovať v roku 1918. Za prvej ČSR pracovali obyvatelia väčšinou v lesnom hospodárstve. V týchto rokoch taktiež pokračovalo vysťahovalectvo.

Na začiatku druhej svetovej vojny, ktorá začala útokom Nemecka na Poľsko, dňa 2. septembra 1939 v priestore Duklianskeho priesmyku vojaci z jednotky Poľskej armády podnikli útok do vnútrozemia Slovenska a obsadili obec Nižný Komárnik. Výsledkom bojovej činnosti bol 1 mŕtvy a 15 zranených občanov Slovenskej republiky[4]. Poľskí vojaci mali 6 mŕtvych.

V čase druhej svetovej vojny po prechodu frontu v októbri 1944 obec bola úplne zničená. Po skončení druhej svetovej vojny nemohli začať školopovinné deti školskú dochádzku. Minister národnej obrany arm. gen. L. Svoboda o pomeroch vo Svidníckom okrese vo svojej správe z inšpekčnej cesty píše, že z Nižného Komárnika v dňoch 5.–7. februára 1946 bolo 40 detí na určitý čas adoptovaných rodinami v Česku, aby tam mohli navštevovať školskú dochádzku. Bol to nevyhnutný čas na vybudovanie respektíve znovu postavenie základnej školy.[5] Obec po oslobodení Červenou armádou znovu bola obnovená a za socializmu bola vyznamenaná štátnym vyznamenaním Česko-Slovenskej republiky Radom Červenej hviezdy.

Informačná tabuľa na vstupe do obce

Pôdu obrábajú súkromne hospodáriaci roľníci. Časť obyvateľstva pracuje v lesnom hospodárstve a v priemyselných podnikoch vo Svidníku, Krajnej Poľane a v Košiciach. Dnes ľudia migrujú za prácou i do iných regiónov Slovenska a do zahraničia.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1787 mala obec 32 domov a 327 obyvateľov, v roku 1828 33 domov a 253 obyvateľov. V roku 1940 obec mala 52 domov v ktorých žilo 267 obyvateľov. Od roku 1863 bola tu v prevádzke parná píla a od roku 1870 zápalkáreň. V rokoch 1880 až 1910 obec postihlo vysťahovalectvo.

Na rozhraní 19. a 20. storočia bol tu vykonaný prieskum naftových ložísk.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky, jednoloďová drevená stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1938.[6] Bol postavený pri staršom nevyužívanom drevenom chráme. Ide o chrám tzv. bojkovského typu, ktorý je charakteristický trojdielnym členením stavby na pravouhlé presbytérium, širšiu štvorcovú loď a predstavaný babinec. Na rozdiel od na Slovensku častejších lemkovských chrámov sú bojkovské charakteristické strednou vežou nad loďou, ktorá je tu vyššia ako dve bočné nad svätyňou a babincom. Ide o jediný chrám tohto typu na Slovensku, dielo ukrajinského architekta Vladimíra Sičynského (1894-1962), ktorý sem túto formu priniesol. Chrám je zrubová konštrukcia postavená na kamennej podmurovke. Obnovou prešiel v rokoch 2003-2004. Zaujímavosťou chrámu je, že má dva vchody, jeden v južnej strany priamo do svätyne a jeden zo západnej strany do predsiene. V interiéri sa nachádza trojetážový ikonostas zo začiatku až polovice 19. storočia. Predpokladá sa, že niektoré ikony pochádzajú z ikonostasu z prvého chrámu asi z polovice 18. storočia. Fasády sú členené pätnásťtabuľkovými oknami s dekoratívnym skosením v hornej časti. Nad troma časťami stavby sa nachádzajú osmihranné tambúry s kupolami pokrytými šindľom. Každá je ukončená cibuľou s kovaným železným krížom.[7] Na severnej strane od chrámu je samostatne stojaca zvonica na pôdoryse štvorca so zvonovitou helmicou. Ide o drevenú stĺpovú konštrukciu.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Bojové lietadlo Iľjušin Il-10.

V Nižnom Komárniku, v chotári obce, pri štátnej ceste do Poľska, je časť exponátov Múzea karpatsko-duklianskej operácie, ktoré boli sprístupnené pre verejnosť pri príležitosti 15. výročia SNP, v auguste 1959. Je to pamiatková úprava duklianskeho bojiska na spôsob prírodnej vojenskej rezervácie.

Nad Nižným Komárnikom je na kamennej plošine vo vzdialenosti asi 40 m vľavo od cesty inštalované sovietske stíhacie lietadlo Lavočkin La 5 FN. Tieto lietadlá boli začlenené do zostavy 8. leteckej armády, ktorá podporovala pozemné jednotky v Karpatsko-duklianskej operácii. V blízkosti lietadla je umiestnený protilietadlový kanón kalibru 85 mm, ktorý bol vo výzbroji protiliedlových jednotiek 1. čs. armádneho zboru. Tento kanón bol používaný i v boji proti tankom. Na ďalšej kamennej plošinke je umiestnený veľkokalibrový pritilietadlový guľomet kalibru 12,7 mm. Na kamennom podstavci je i plastická mapa bojiska.

Západne obce sa nachádza kopec Čerešňa, na ktorom nemeckí vojaci, pred vstupom 1. česko-slovenského armádneho zboru a Červenej armády, do septembra 1944 vybudovali vojenskú pevnosť, štruktúrovanú systémom zákopov, okopov a krytov s palebnými postaveniami aj pre ťažký vojenskú techniku.

Z takto vybudovaného opevnenia skoro dva mesiace bránili vstup útočiacich vojsk do doliny Ladomirky a zamedzovali útok na Svidník a Prešov.

Ešte dnes tento kopec sa stáva terčom amatérskych hľadačov vojenských relikvií z druhej svetovej vojny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. CSÉFALVAY, František, et al. Vojenské dejiny Slovenska. 1. vyd. Zväzok V. 1939 – 1945. Bratislava : Magnet press, 2008. 287 s. ISBN 978-80-89169-16-0. S. 45.
  5. Vojenská história 2/2004 str. 101
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Nižný Komárnik [online]. Múzeum.sk. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]