Preskočiť na obsah

Vyšné Ružbachy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vyšné Ružbachy
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Spiš
Nadmorská výška 625 m n. m.
Súradnice 49°18′12″S 20°33′59″V / 49,3032°S 20,5663°V / 49.3032; 20.5663
Rozloha 17,96 km² (1 796 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 420 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 79,06 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1329
Starosta Peter Martinek[3] (KDH)
PSČ 065 02
ŠÚJ 527092
EČV (do r. 2022) SL
Tel. predvoľba +421-52
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Vyšné Ružbachy
Webová stránka: obecvysneruzbachy.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Vyšné Ružbachy je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.

V obci boli pri hydrouhličitanových a a vápenato-horčíkových termálnych prameňoch zriadené kúpele, ktoré sú vhodné na liečbu srdcovo-cievnych a nervových chorôb.

Časti obce

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ružbachy – kúpele
  • Vyšné Ružbachy

Klimatické a minerálne kúpele Vyšné Ružbachy sa nachádzajú v severovýchodnej časti Spiša na južnom úpätí Spišskej Magury v nadmorskej výške 617 m, v klimatickej oblasti tatranských horských pásiem. Obklopujú ich ihličnaté lesy, ktoré prerastajú do kúpeľných parkov a dávajú im tak osobitný horský ráz. Vlastné kúpele sa nachádzajú povyše obce toho istého mena.

Ľubovnianske kúpele ležia juhovýchodne od Starej Ľubovne. Obec vznikla pri výdatných minerálnych prameňoch na východných úpätiach Spišskej Magury v nadmorskej výške 623 m n. m. v doline Zálažného potoka.

Chotár obce bol osídlený už v paleolite, čo dokazujú nálezy v travertínových lomoch.

Prvá písomná zmienka starých Ružbachoch pochádza z roku 1287 a týka sa udalosti darovania lesa medzi mestom Podolínec a Hniedzne. Teda podolínsky šoltýs (starosta alebo správca) Henrich zakladá osadu pri rieke Poprad, ktorá bola pomenovaná Antiqua Rausbach - Nižné Ružbachy. Nové (Vyšné) Ružbachy boli na počiatku 14. storočia a za zakladateľov obce sa pokladajú majitelia pozemkov z Nižných Ružbách. V roku 1412 dal Žigmund Luxemburský poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagelovi do zálohy za pôžičku 16 spišských miest (medzi nimi aj obec Vyšné Ružbachy) na 360 rokov.

V roku 1549 nastal zlatý vek pre Ružbachy, keď poľský kráľ Žigmund II. August menoval grófa Sebastiána Ľubomirského za dedičného starostu zálohových miest. To podnietilo stavebný a spoločenský ruch. V roku 1595 bola postavená kúpeľná budova s bazénom, kuchyňou, jedálňou a spoločenskou miestnosťou.

Sebastiánov syn Stanislav vybudoval z kúpeľov známe európske spoločenské stredisko poľskej a uhorskej šľachty. V roku 1744 vymiera priama vetva rodu Ľubomirských. Kúpele začali meniť majiteľov čo im očividne neprospievalo. V roku 1772 sa zálohové oblasti dostali späť do Uhorska a tým kúpele upadali ešte viac.

V roku 1825 sa kúpele stávajú vlastníctvom spišského baróna Emericha von Jónyho, ktorý dostal Ružbachy do daru od Uhorskej kráľovskej koruny. Barón začal s prestavbou samotných kúpeľov. Ako donátor nechal v obci postaviť kaštieľ, nový kúpeľný dom - reštauráciu pri Kráteri a drevený zrkadlový kúpeľ pri prameňoch Vojtech a Ondrej. Kúpele po týchto významných investíciách začali opäť prekvitať. Rodina rodáka zo Spišskej Novej Vsi Emericha Jónyho žila v kaštieli v obci ( dnešný obecný úrad). V tom čase bola v obci Vyšné Ružbachy prítomná početná skupina - enkláva Karpatských Nemcov. Barón Emerich Jóny mal jedného syna, ktorý sa volal Teodor Jóny, ten zavčasu osirel a staral sa o neho strýko Štefan Cornides, matkin brat a inšpektor Kežmarského lýcea. Teodor ako dedič a donátor spravoval kúpele až do roku 1865, neskôr kúpele boli dané do správy Kežmarského lýcea, ktoré barón Teodor Jóny predal poľskému šľachticovi Andrejovi Zámoyskému.

Záujem vlastniť kúpele Vyšné Ružbachy prejavil slobodný poľský šľachtic Andrej Zamoysky, ktorý si v roku 1883 areál Ružbašských kúpeľov kúpil s donačnými právami a povinnosťami. Gróf Andrej začal značne do kúpeľov investovať nemalé finančné prostriedky. V roku 1885 si v Paríži vzal za manželku princeznú dvoch Sicílií Karolínu de Borbón, ktorá bola svojmu manželovi veľkou oporou a pomocníčkou pri realizácií obnovy kúpeľov. Vybudovali tri kúpeľné domy, ktoré pomenovali villa Mária, Karolína a Tereza. Kúpele nechali pripojiť na elektrickú sieť, kanalizáciu a dobudovali vodovodné potrubie. V areáli nechali vytvoriť malé termálne prírodné kúpalisko, ktoré slúži dodnes. Na tú dobu sa Ružbašské kúpele stali moderným liečebným strediskom.

Po smrti Andreja Zamoyski v roku 1927 zdedil kúpele najmladší syn Ján, ktorý sa oženil 9. marca 1929 v Madride s jej kráľovskou výsosťou Izabelou de Bourbon, neterou španielskeho kráľa. Kúpele Vyšné Ružbachy navštívil samotný španielsky kráľ Alfonz XIII. Bol svedkom na svadbe grófky Karolíny Zamoyski, ktorá sa vydala za španielskeho princa Raniera Duke of Castro. Sviatosť manželstva si snúbenci vyslúžili 12. 3. 1923 v kostole Obetovania Pána vo Vyšných Ružbachoch. Celebrantom bol banskobystrický biskup Marián Blaha niekdajší kaplán vo farnosti Nižné Ružbachy a osobný duchovný rodiny Zamoyski. Ján Kanty Zamoyski, ktorý sa oženil v Španielsku s princeznou Izabelou de Bourbon prišiel späť do regiónu Stará Ľubovňa hneď po svadbe v roku 1929, pretože práve vo Vyšných Ružbachoch mal veľmi veľkolepé plány, ktoré realizoval. Vďaka veľkému svadobnému venu, ktoré si doniesli zo Španielska šla najväčšia investícia do vybudovania Bieleho domu v štýle Monte Carlo. Gróf Ján Zamoyski nechal zväčšiť kúpalisko a obnovil štrandové kabínky, ktoré sú zapísané do zoznamu národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Známy kežmarský architekt a staviteľ Oskar Zuber postavil v priestore kúpaliska ojedinelú a veľmi významnú stavbu v podobe amerického tobogánu. Zamoyski realizoval výstavbu nového hotelového komplexu pod názvom Hotel Štrand. Veľkostatkár Zamoyski vrátil kúpeľom vyšné Ružbachy život. Veľkú oporu mal vo svojej manželke Izabele ktorá bola ženou do voza aj do koča. Vďaka pôvodu španielskej princeznej región a samotné Vyšné Ružbachy zažívali veľký stavebný a ekonomický rozmach. Aj napriek nepriaznivej situácii, ktorá bola počas hospodárskej krízy sa majetok grófa Jána a jeho manželky Izabely nedostal do rúk veriteľov práve naopak financie ktoré mala Izabela uložené v banke postačovali na vyplatenie všetkých záväzkov ktoré veľkostatkára dobehli. Rodina Jána Zamoyski veľmi veľa cestovala. Gróf Ján si vždy doniesol pozitívne nápady, ktoré realizoval v kraji pod ľubovnianskym hradom. Zamoyski v roku 1931 zariadil aby Československé ministerstvo udelilo kúpeľom Vyšné Ružbachy štatút prírodných liečebných kúpeľov.

V roku 1939 začala II. svetová vojna. Zamoyski v roku 1944 bol zatknutý a väznený v Ilave. Bol donútený opustiť republiku. Zamoyski po vystavení cestovných dokladov utiekol do Sevilly ku svojej rodine, ktorá taktiež emigrovala do Španielska cez Švajčiarsko. Po skončení vojny sa Zamoyski nemohol vrátiť späť do Československa. V roku 1945 vznikol fond národnej obnovy, ktorý majetok Jany Zamoyski skonfiškoval a po roku 1948 zákonom znárodnený a podnes nevrátený. Dlhé roky zdroje pod vplyvom komunistickej propagandy zámerne klamali a neuvádzali pravdu o živote, diele a vplyve rodu Zamoyski a de Bourbon v regióne Stará Ľubovňa.

Plány majiteľov na rozmach kúpeľov však prekazila druhá svetová vojna a potom znárodnenie. V roku 1952 prešli kúpele pod správu ROH. Od roku 1957 sa vrátili kúpele zase pod správu štátu. Kúpeľné budovy pochádzajú prevažne z roku 19201940 a sú doplnené objektmi z rokov 19751997.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Liečebný dom č. 45, jednopodlažná trojtraktová zrubová historizujúca stavba na pôdoryse písmena L so sedlovou strechou, z roku 1894. Objekt je postavený v tzv. alpskom štýle neskorého historizmu. Nachádzali sa tu vaňové kúpele a nocľahárne.[5] Zrubová červeno-biela fasáda je členená dvoma rizalitmi ukončenými trojuholníkovými štítmi s presahom.
  • Liečebný dom Kriváň č. 58, dvojpodlažná trojtraktová historizujúca stavba na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou strechou s troma rizalitmi, z obdobia okolo roku 1900. Objekt je postavený v tzv. alpskom štýle neskorého historizmu. Úpravami prešiel v 50. rokoch a po roku 2000.[5] Fasády sú členené troma drevenými vyrezávanými otvorenými rizalitmi ukončenými trojuholníkovými štítmi. Fasády sú po necitlivých modernistických úpravách hladké bez členenia.
  • Švajčiarske domy č. 52, 54, 56, súbor troch jednopodlažných jednotraktových zrubových stavieb na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou strechou, z obdobia okolo roku 1900 ( Doplnenie z historickej fotografie z roku 1890 dokumentuje vtedajšiu prítomnosť týchto 4. stavieb tatranskej architektúry. Jedna z nich bola zbúraná a na jej mieste postavená villa Karolína. Z toho vychádzame, že Švajčiarske domčeky stáli pred rokom 1890). Úpravami prešli v roku 1996.[5] Objekty sú postavené v tzv. alpskom štýle neskorého historizmu. Majú priebežnú pavlač členenú troma otvorenými trojuholníkovými štítmi na osi vstupov. V streche sú umiestnené dekoratívne vikiere. Fasády majú charakteristickú hnedú farebnosť plôch dreva a kontrastne bielych okien a dverí.
  • Liečebný dom Magura č. 49, dvojpodlažná trojtraktová hrázdená historizujúca stavba na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou strechou s troma arkiermi, z obdobia okolo roku 1900. Objekt je postavený v tzv. alpskom štýle neskorého historizmu. Úpravami prešiel v 50. rokoch.[5] Fasády sú tvorené prvkami hrázdenia v červenej farbe. Sú členené troma drevenými vyrezávanými otvorenými rizalitmi ukončenými trojuholníkovými štítmi s presahom.
  • Biely dom, bývalé Kasíno, neobaroková dvojpodlažná dvojtraktová stavba kúpeľného domu na pôdoryse obdĺžnika s nárožnými polkruhovými rizalitmi, z roku 1923.[5] Stavebníkom objektu bol poľský gróf Ján Zamoyski a jeho manželka Izabela de Bourbon, prvým architektom bol Augustus Kesselbauer, neskôr stavbu dokončil Jozef Kováč (Kovács).[6] V medzivojnovom období bol objekt hojne navštevaný poľskou šľachtou. Stavba je osadená na skalnatý útes v kúpeľnom parku. Fasády z nahrubo otesaných kamenných kvádrov sú členené polkruhovo ukončenými oknami a pilastrami. Do objektu sa vstupuje portikom s balkónom lemovaným dvoma pármi štvorcových stĺpov. Stredný rizalit je ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, bočné polkruhové rizality sú plochostropé.
  • Liečebný dom Strand, štvorpodlažná trojtraktová tradicionalistická budova na pôdoryse obdĺžnika s troma rizalitmi, z roku 1923. Autorom stavby je O. Zuber. Úpravami prešla v roku 1949 a naposledy v roku 2004.[5] Objekt má hladké fasády s trojicou charakteristických rizalitov vo forme priebežných pavlačí ukončených strešnými štítmi s polovalbou a dvojitou podlomenicou.

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

V okolí sú zaujímavé prírodné útvary „smrtné jamy“ a „kráter“ s termálnou vodou. Jazierko Kráter je naplnené termálnou uhličitou vodou s teplotou vody do 24 °C. Je situované na vrchu travertínovej kopy a od roku 1967 je chráneným prírodným výtvorom.

Travertínové jazierko - Kráter

V regióne je viac ako 80 minerálnych prameňov rôzneho chemického zloženia. Väčšina z nich sú verejne prístupné. Známe sú predovšetkým pramene v kúpeľoch Vyšné Ružbachy a v Ľubovnianskych kúpeľoch.

Kúpele Vyšné Ružbachy sú situované pod výbežkami ihličnatého lesa, obklopené parkom. Zemitouhličité pramene patriace k najvýdatnejším v Európe, sú základom liečby nervových chorôb a depresívnych stavov, prispievajú k liečbe krvného tlaku a mozgovej arteriosklerózy. Kúpele, známe termálnym kúpaliskom a travertínovým jazierkom Kráter o priemere 20 m s termálnou vodou 23 °C, ponúkajú predovšetkým hydrouhličitano-síranové, vápenato-horečnaté, hydrouhličité pramene a povzbudivé klimatické podmienky. Pri liečbe sú využívané účinky balneoterapie, fyzikálnej terapie, elektroterapie, rehabilitácie, psychoterapie a hipoterapie. V kúpeľnom areáli sú zaujímavé Švajčiarske domčeky a Biely dom.

V priebehu celého roku ponúkajú kúpele wellness programy, školy v prírode, ozdravovacie pobyty pre zamestnancov firiem aj jednotlivcov. V kúpeľoch pracujú špičkoví lekári s moderným vybavením, odborný personál s dlhoročnými skúsenosťami, množstvo kvalitných liečebných procedúr a moderné vybavenie.

Krásne prostredie kúpeľov je priam predurčené na prechádzky a relax v prírode. V parkoch nájdete okrem zaujímavých výtvorov prírody alebo človeka i množstvo drevených sôch a kompozícií od rôznych umelcov. Po roku 1997 organizátori nadviazali na dobré tradície a pokračovali v tvorbe sôch z dreva, ktoré ozvláštňujú areál kúpeľov.

V areáli kúpeľov je vyhľadávané prírodné termálne kúpalisko so skupinou stromov uprostred.

Zvláštnosťou je unikátne jazierko Kráter s priemerom 20 m a hĺbkou 3 m, ohraničené travertínovým valom s termálnou vodou. Tieto krátery nepochádzajú z vulkanickej činnosti, ale vznikli klesaním travertínových vrchov v okolí minerálneho prameňa bohatého na kalcium.

Travertínový lom

Prekvapenie čaká turistov v travertínovom lome na okraji obce. Pod lesom uprostred lúk tu nájdu unikátnu prírodnú galériu 104 sôch z travertínu od umelcov zo štrnástich krajín, ktoré vznikli počas Medzinárodného sochárskeho sympózia, ktoré sa tu koná od roku 1964.

Ale prítomnosť už ukazuje cestu do budúcnosti. Pacienti sa prechádzajú po krásnych parkoch, absolvujú liečebné procedúry. Medzi nimi dominuje balneoterapia, fyzikálna terapia, elektroterapia, rehabilitácia a psychoterapia. Kúpele sú otvorené aj bežným návštevníkom. A dokonca aj kúpeľné pobyty nie sú len pre tých, koho pošle lekár, ale aj pre tých, ktorí hľadajú nádhernú horskú atmosféru, oddych spojený s liečebnými procedúrami.

Z vlakovej stanice Poprad-Tatry sa možno do Vyšných Ružbách dostať osobným vlakom alebo autobusom.

K dispozícii je osem lyžiarskych vlekov na svahoch s rôznym stupňom prevýšenia a náročnosti, s umelým zasnežovaním a možnosťou nočného lyžovania, jazdenie na lyžiach ťahaných koňom, vyhliadkovú jazdu na saniach a kvalitné bežecké trasy.

Počas zimy poskytuje prostredie Vyšných Ružbách skvelé podmienky na beh na lyžiach, pričom v blízkosti sú aj zjazdové trate.

Skipark Vyšné Ružbachy

[upraviť | upraviť zdroj]

Lyžiarske stredisko Vyšné Ružbachy sa nachádza v regióne Pieniny/Severný Spiš. Základná stanica sa nachádza v nadmorskej výške 624 m n. m. a najvyššie položený bod strediska je vo výške 808 m n. m., celkové prevýšenie teda predstavuje 184 metrov. Lyžiarska sezóna sa v stredisku Vyšné Ružbachy začína v decembri a trvá do marca. Celková dĺžka zjazdoviek je 3,3 km a z nich je 2,8 km umelo zasnežovaných.V areáli strediska Vyšné Ružbachy sa nachádza 7 vlekov s celkovou prepravnou kapacitou 3735 osôb za hodinu. Kombinácia ľahkých a stredne náročných lyžiarskych terénov je vhodná pre začínajúcich lyžiarov, no zároveň poskytuje možnosť zdokonalenia techniky lyžovania. Rodičia s deťmi majú možnosť využiť detský vlek, ktorý sa nachádza v areáli strediska. K ponuke je aj večerné lyžovanie s dĺžkou osvetlených tratí 1600 metrov.Stredisko získalo v oficiálnej 5-stupňovej kategorizácii stredísk (najlepšie hodnotenie je 5) Združenia slovenských lanoviek a vlekov (Lavex) hodnotenie: ***.{zdroj AdAstra net}

Stredisko v skratke: zjazdovky počet/dĺžka: 8/3,3 km, počet vlekov/lanoviek: 7/0, nadmorská výška: 624 – 808 m n. m., kapacita: 3735 osôb/hod

Otváracie hodiny: Po – Ne: 9.00 – 16.00 Večerné lyžovanie závisí od snehových podmienok.

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Eduard Korponay (* 1814 - † 1891), rímskokatolícky kňaz, buditeľ, bernolákovec, spisovateľ, básnik, zakladateľ spolku striezlivosti. Mal veľmi pozitívny vplyv na veriacich vo farnosti nie len po duchovnej stránke. Je pochovaný v Nižných Ružbachoch.
  • Bernard Pánči (* 1922 - † 2014), osobnosť slovenských cirkevných dejín. Komunistický režim ho uväznil vo Valdiciach, odňal mu štátny súhlas vykonávať povolanie kňaza. 1968-1987 farár farnosti Nižné Ružbachy - filiálky Laková a Vyšné Ružbachy.
  • Maria Roza Izabela Brzozowska - Zamoyski (* 1891 - † 1957), dcéra Andrzeja a Karolíny Zamoyski de Bourbon, majiteľov hradu Stará Ľubovňa a kúpeľov Vyšné Ružbachy.
  • Maria Teresa Golabek Jezierska - Zamoyski (* 1894 - † 1953), dcéra Andrzeja a Karolíny Zamoyski de Bourbon, majiteľov hradu Stará Ľubovňa a kúpeľov Vyšné Ružbachy.
  • Jan Kanty Zamoyski (* 1900 - † 1961), syn Andrzeja a Karolíny Zamoyski de Bourbon, majiteľov hradu Stará Ľubovňa a kúpeľov Vyšné Ružbachy. Od roku 1927 bol posledným majiteľom hradu Stará Ľubovňa a Kúpeľov Vyšné Ružbachy. Významná osobnosť regiónu Stará Ľubovňa a horného Spiša. Zaslúžil sa o všeobecné dobro obyvateľstva a rozmach regiónu. Vybudoval vo Vyšných Ružbachoch moderné kúpele, Biely dom, zväčšil termálne kúpalisko, postavil hotel Štrand. Zamoyski sa zároveň podieľal na financovaní vinciálnej cesty medzi Vyšnými a Nižnými Ružbachmi.
  • Marián Blaha, kaplán farnosti Nižné Ružbachy, katechéta, kaplán - infulát v rodine Zamoyski, neskôr banskobystrický biskup, člen Spolku svätého Vojtecha a Matice slovenskej. 12. 9. 1923 slúžil svätú omšu v miestnom kostole, pri ktorej si vyslúžili Sviatosť manželstva grófka Karolína Zámoyská a francúzsky princ Ranier Duke of Castro Borbón. Svedkom na svadbe bol španielsky král Alfonz XIII.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Vyšné Ružbachy - Kostol Obetovania Pána (Očisťovania Panny Márie) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  5. a b c d e f Budovy v okrese Stará Ľubovňa [online]. . Dostupné online.
  6. Galéria Biely dom [online]. . Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]