Vyšný Mirošov
| Vyšný Mirošov | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Svidník |
| Región | Šariš |
| Vodný tok | Mirošovec |
| Nadmorská výška | 345 m n. m. |
| Súradnice | 49°23′11″S 21°26′45″V / 49,3865°S 21,4459°V |
| Rozloha | 12,71 km² (1 271 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 573 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 45,08 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1567 |
| Starosta | Jana Stešková[3] (nezávislá) |
| PSČ | 090 11 (pošta Vyšný Orlík) |
| ŠÚJ | 528072 |
| EČV (do r. 2022) | SK |
| Tel. predvoľba | +421-54 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Vyšný Mirošov | |
| Webová stránka: vysnymirosov.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Vyšný Mirošov je obec na Slovensku v okrese Svidník.
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]Erb
[upraviť | upraviť zdroj]V modrom štíte na zelenej pažiti vpravo je nad striebornou okrúhlou kamennou, čierno murovanou studňou zľava sa skláňajúci muž v striebornej košeli a nohaviciach, čiernej veste, klobúku a čižmách, oboma rukami držiaci strieborný džbán. Znamenie na erbe bolo vypracované podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1787. Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová. Erb bol prijatý 31. decembra 1999 na rokovaní obecného zastupiteľstva a je zapísaný v heraldickom registri pod číslom: HR: V-130/1999
Vlajka
[upraviť | upraviť zdroj]Obecná vlajka má podobu štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách 1/6 modrej, 2/6 bielej a 1/6 modrej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami obecného erbu.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec založili v rokoch 1553–1567. Obec je doložená z roku 1567 ako Felsö Meraso, neskôr ako Felsso Mireso (1572), Felsö Miroso, Mirosso (1618), Miroscha (1786), Horní Mirosa (1808), Vyšný Mirošov (1920); maďarsky Felsőmirossó, Felsőmerse.
Najstaršia písomná správa o existencii obce je v listine z roku 1567. Ide o záznam výmeru chotára Vyšného Mirošova na účely novej výstavby. V tomto prípade sa potvrdzuje, že Vyšný Mirošov má pravdepodobne čas svojho vzniku na začiatku 16. storočia, lebo 8-ročný rozdiel medzi dosiaľ známymi údajmi dvoch príbuzných osád je veľmi krátky.
Vyšný Mirošov patril v tom období panstvu Makovica. Makovické panstvo poslalo „brata Miroša“, aby začal budovať novú osadu – Vyšný Mirošov (1597). V jeho osade žila rodina šoltýsa a tri železiarske rodiny. Išlo však o vitálnych obyvateľov, keď do roku 1600 zabezpečili výstavbu už vtedy veľkej obce s 19 poddanskými a jednou až dvoma šoltýskymi chyžami (domami). Osadníkom štyroch šoltýskych dvorov patril mlyn (1618), ale počet domov sa neskôr zmenšil o päť. V obci pôsobil pravoslávny duchovný (baťko) a pribudli dve železiarske rodiny.
Roku 1781 kráľ Jozef II. vydal rozkaz o novej komasácii, t.j. o zavedení pozemkového katastra (súpis pozemkov s opisom a podrobnými údajmi o ich charakteristike). Pôda poddaných bola oddelená od panských pozemkov a táto skutočnosť, zvýhodňujúca pánov, bola zapísaná do osobitných katastrálnych kníh.
V 18. storočí patril Vyšný Mirošov Aspremontom. V rokoch 1850-1890 tu bolo veľké vysťahovalectvo. V 19. storočí obec patrila Sečéniovcom.
1. svetová vojna: V rokoch 1914-1915 obsadilo Vyšný Mirošov ruské vojsko. Časť obyvateľov pracovala v priemysle vo Svidníku.
2. svetová vojna: V rokoch 1941–1945 bola obec tiež oslobodená ruským vojskom. Na česť sovietskych letcov je v obci postavený pamätník.
Počas obdobia komunizmu obyvateľstvo obce pracovalo hlavne na obecnom družstve (statky kráv a prasiat), ktoré je dnes už iba ruinami.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Pravoslávny chrám sv. Kozmu a Damiána, jednoloďová neskoroklasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z obdobia pred rokom 1863.[4] Pôvodne patril Gréckokatolíckej cirkvi. Úpravami prešiel na začiatku 20. storočia. Interiér je plochostropý. Nachádza sa tu baldachýnový oltár s obrazom Ukrižovania z doby vzniku chrámu, obnovený v prvej polovici 20. storočia a ikonostas z prvej polovice 19. storočia, teda ešte z predchádzajúceho dreveného chrámu. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami a výraznými opornými piliermi. Veža je členená lizénovým rámom a ukončená zvonovitou helmicou s laternou a malou cibuľou.[5]
- Vojnový cintorín z prvej svetovej vojny z rokov 1914-1918. Obnovený bol v rokoch 2005-2008. Priestor má pôdorys štvorca.[6]
-
Pravoslávny chrám sv. Kozmu a Damiána -
-
Vojnový cintorín z prvej svetovej vojny -
-
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti sa v centre obce nachádza okrem pravoslávneho chrámu aj moderný gréckokatolícky kostol. V jeho blízkosti sa nachádza dom smútku a hlavný obecný cintorín.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Obecný úrad -
Pamätník pre sovietskych letcov z 2. svetovej vojny -
Ruiny družstva -
Tabuľka s názvom obce v slovenčine a rusínčine
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 – 2026 : Súbory na stiahnutie : september 2023 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2023-09. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Vyšný Mirošov - Chrám sv. Kozmu a Damiána [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vyšný Mirošov
