Alexander z Halesu: Rozdiel medzi revíziami
šablóna |
Infobox, kategórie |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox Filozof |
|||
|Región = Západná filozofia |
|||
|Obdobie = [[Stredoveká filozofia]] |
|||
|Farba záhlavia = lightsteelblue |
|||
|Portrét = |
|||
|Komentár k obrázku = |
|||
|Plné meno = Alexander z Halesu |
|||
|Dátum a miesto narodenia = okolo [[1175]] |
|||
|Dátum a miesto úmrtia = [[1245]] |
|||
|Škola/tradícia = [[scholastika]] |
|||
|Oblasť záujmu = [[teológia]] |
|||
|Význačné idey = |
|||
|Ovplyvnený kým = |
|||
|Ovplyvnil = |
|||
|Podpis = |
|||
}} |
|||
'''Alexander z Halesu''', tiež '''Alexander Halský''' (* okolo [[1175]] – † [[1245]]) bol [[stredovek|stredoveký]] [[filozof]], vyučoval súčasne s Jánom Rupellom na [[Paríž]]skej univerzite. |
'''Alexander z Halesu''', tiež '''Alexander Halský''' (* okolo [[1175]] – † [[1245]]) bol [[stredovek|stredoveký]] [[filozof]], vyučoval súčasne s Jánom Rupellom na [[Paríž]]skej univerzite. |
||
Je autorom diela ''Summa universae theologiae'' predstavujúceho základné dielo [[františkáni|františkánskej]] školy a doktrínovú syntézu najumiernenejšieho [[Augustín z Hippa|augustinizmu]]. Filozofický význam Alexandrovej Sumy, ktorá je významnejšia než [[Petrus Lombardus|Lombardove]] Sentencie, spočíva vo svojráznom postoji k aristotelovsko-arabským prameňom: Alexander totiž ako prvý v [[Paríž]]i využil takmer celú [[Aristoteles|Aristotelovu]] filozofiu a použil ju ako pomocnú disciplínu pre teológiu. podstate preberá od [[ |
Je autorom diela ''Summa universae theologiae'' predstavujúceho základné dielo [[františkáni|františkánskej]] školy a doktrínovú syntézu najumiernenejšieho [[Augustín z Hippa|augustinizmu]]. Filozofický význam Alexandrovej Sumy, ktorá je významnejšia než [[Petrus Lombardus|Lombardove]] Sentencie, spočíva vo svojráznom postoji k aristotelovsko-arabským prameňom: Alexander totiž ako prvý v [[Paríž]]i využil takmer celú [[Aristoteles|Aristotelovu]] filozofiu a použil ju ako pomocnú disciplínu pre teológiu. V podstate preberá od [[Aristoteles|Aristotela]] všetko a len v prípadoch zreteľného odporovania alebo nezhody s učením Augustína dáva tomuto prednosť. Využíva arabské komentáre k Aristotelovi, predovšetkým [[Ibn Síná|Avicennove]]. |
||
Alexander zavádza vo svojej Sume [[latinčina|latinský]] výraz ''actus purus'' = čistý akt. |
Alexander zavádza vo svojej Sume [[latinčina|latinský]] výraz ''actus purus'' = čistý akt. |
||
Riadok 15: | Riadok 31: | ||
[[Kategória:Stredovekí filozofi]] |
[[Kategória:Stredovekí filozofi]] |
||
[[Kategória:Scholastickí filozofi]] |
|||
[[Kategória:Filozofi 13. storočia]] |
|||
[[Kategória:Anglickí filozofi]] |
[[Kategória:Anglickí filozofi]] |
||
[[Kategória:Narodenia v 1175]] |
[[Kategória:Narodenia v 1175]] |
Verzia z 18:16, 21. február 2009
Alexander z Halesu | |
Západná filozofia Stredoveká filozofia | |
Biografické údaje | |
---|---|
Meno | Alexander z Halesu |
Narodenie | okolo 1175 |
Úmrtie | 1245 |
Dielo | |
Škola/tradícia | scholastika |
Oblasť záujmu | teológia |
Odkazy | |
Alexander z Halesu (multimediálne súbory na commons) | |
Alexander z Halesu, tiež Alexander Halský (* okolo 1175 – † 1245) bol stredoveký filozof, vyučoval súčasne s Jánom Rupellom na Parížskej univerzite.
Je autorom diela Summa universae theologiae predstavujúceho základné dielo františkánskej školy a doktrínovú syntézu najumiernenejšieho augustinizmu. Filozofický význam Alexandrovej Sumy, ktorá je významnejšia než Lombardove Sentencie, spočíva vo svojráznom postoji k aristotelovsko-arabským prameňom: Alexander totiž ako prvý v Paríži využil takmer celú Aristotelovu filozofiu a použil ju ako pomocnú disciplínu pre teológiu. V podstate preberá od Aristotela všetko a len v prípadoch zreteľného odporovania alebo nezhody s učením Augustína dáva tomuto prednosť. Využíva arabské komentáre k Aristotelovi, predovšetkým Avicennove.
Alexander zavádza vo svojej Sume latinský výraz actus purus = čistý akt.
Externé odkazy
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.