Nitrianska župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
niecoho vymazanie
Peko (diskusia | príspevky)
44 589 editací
d Verzia používateľa 87.197.7.65 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Taz
Riadok 14: Riadok 14:


'''Nitrianska [[župa]]/[[stolica]]''', '''Nitriansky [[komitát]]''' (po latinsky: ''comitatus Nitriensis'', po maďarsky: ''Nyitr(i)a (vár)megye'', po nemecky: ''Neutraer Gespanschaft/Komitat Neutra'') bol jedným z komitátov, stolíc a žúp [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] a potom krátko [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].
'''Nitrianska [[župa]]/[[stolica]]''', '''Nitriansky [[komitát]]''' (po latinsky: ''comitatus Nitriensis'', po maďarsky: ''Nyitr(i)a (vár)megye'', po nemecky: ''Neutraer Gespanschaft/Komitat Neutra'') bol jedným z komitátov, stolíc a žúp [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] a potom krátko [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].

== Charakteristika ==
Nitrianska župa susedila s [[Morava (región)|Moravou]] (od [[16. storočia|16. stor.]] rakúska provincia, od roku 1918 súčasť Česko-Slovenska) a Bratislavskou, Komárňanskou, Tekovskou, Trenčianskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou bola [[Nitra (rieka)|Nitra]], pretekajúca župou zo severu na juh, ďalej potom Váh v stredozápadnej časti a Morava v jej západnej časti. Rozloha župy v r. 1910 bola 5519 km², (druhá najväčšia župa na Slovensku).

V súčasnosti sa pre región bývalej župy používa pomenovanie [[Ponitrie]], pre jej severnú časť aj [[Horná Nitra]], západnú časť je súčasťou regiónu [[Záhorie]] a južná časť je súčasťou regiónu [[Podunajsko]].


== Centrum ==
== Centrum ==
Riadok 21: Riadok 26:
Medzi najstaršie rody županov patrili ''Poznanovci'' (ich rod bol pravdepodobne slovanského pôvodu), medzi rokmi 1302-1777 patrila hodnosť župana (resp. hlavného župana) nitrianskemu biskupovi, potom sa na čele stolice striedali príslušníci najbohatších rodov stolice.
Medzi najstaršie rody županov patrili ''Poznanovci'' (ich rod bol pravdepodobne slovanského pôvodu), medzi rokmi 1302-1777 patrila hodnosť župana (resp. hlavného župana) nitrianskemu biskupovi, potom sa na čele stolice striedali príslušníci najbohatších rodov stolice.


== História ==
⚫
==V 16. storočí bola slobodným kráľovským mestom len [[Skalica (mesto)|Skalica]] (od r.1372).
Nitriansky komitát patril medzi najstaršie v Uhorsku, vznikol pravdepodobne už v 10. storočí. O prvých županoch Nitrianskej župy po zriadení uhorského štátu podávajú svedectvo [[Zoborské listiny]] z roku [[1111]]. Nitra sa aj vďaka „úsiliu“ uhorského veľmoža [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka]] začala meniť na šľachtickú stolicu až po jeho smrti r. 1321.

⚫
V 16. storočí bola slobodným kráľovským mestom len [[Skalica (mesto)|Skalica]] (od r.1372).

⚫
Počas tureckých výbojov v 16. a 17. storočí sa súčasťou ostrihomského sandžaku stalo mnoho dedín medzi riekami Nitra a Žitava, [[Žitavská pahorkatina]] bola takmer celá pod tureckou kontrolou. V rokoch 1663-1685 si Turci podrobili aj [[Nové Zámky]]. Stolica trpela aj vojenským pustošením počas stavovských povstaní v 17. storočí.


Kultúrnym centrom stolice bola Nitra (sídlo biskupa, pobočka Slovenského učeného tovarišstva), ďalej Skalica (mestská (r. 1542), evanjelická a kalvínska škola, jezuitské gymnázium r. 1662), Prievidza (evanjelická škola r. 1666 prevzatá piaristami v rámci rekatolizácie), [[Brezová pod Bradlom]] (významné stredisko slovenského národného života).
⚫
takmer celá pod tureckou kontrolou. V rokoch 1663-1685 si Turci podrobili aj [[Nové Zámky]]. Stolica trpela aj vojenským pustošením počas života).


Územie stolice sa od počiatku členilo na štyri [[slúžnovský okres|slúžnovské okresy]] (Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý- ''Processus Bodokiensis'', Bojnický - ''Processus Bajmocziensis'' a Nitriansky - ''Processus okres - ''Processus Szakolczensis''.
Územie stolice sa od počiatku členilo na štyri [[slúžnovský okres|slúžnovské okresy]] (Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý), okolo r. 1646 už niesli názvy podľa svojich sídiel: Novomestský (Záhorský) - ''Processus Vág-Újhelyiensis'', Obdokovský - ''Processus Bodokiensis'', Bojnický - ''Processus Bajmocziensis'' a Nitriansky - ''Processus Nitriensis''. Od 17. storočia sa oddelil od Novomestského Skalický okres - ''Processus Szakolczensis''.


V r. 1918 sa nitriansky župa stala súčasťou Česko-Slovešte do r.1923-1927 v zmenených hraniciach a nie s takými právomocami ako počas Uhorska.
V r. 1918 sa nitriansky župa stala súčasťou Česko-Slovenska (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920). Nitrianska župa existovala ešte do r. 1927, aj keď v rokoch 1923-1927 v zmenených hraniciach a nie s takými právomocami ako počas Uhorska.


Počas 2. svetovej vojny bola južná časť bývalej Nitrianskej župy súčasťou Maďarska a novovytvorenej |Trenčianskeho]] a [[Trnavský kraj|Trnavského]] kraja.
Počas 2. svetovej vojny bola južná časť bývalej Nitrianskej župy súčasťou Maďarska a novovytvorenej maďarskej župy Nitra-Prešporok (''Nyitra-Pozsony'') s centrom v Nových Zámkoch. Po skončení vojny sa okupované časti opäť stali súčasťou Česko-Slovenska. V súčasnosti je bývalé územie Nitrianskej župy súčasťou [[Nitriansky kraj|Nitrianskeho]], [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho]] a [[Trnavský kraj|Trnavského]] kraja.


== Národnosti ==
== Národnosti ==

Verzia z 06:24, 31. marec 2009

Nitrianska župa
Župa v Uhorsku
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko Uhorsko
Súčasné štáty Slovensko
Sídlo župy Nitra
Rozloha 5 519 km²
Obyvateľstvo 457 455 (1910) [1]
 -   370 099 (1880) [2]
Hustota 46,9 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3] 		Slováci 71,0%
Maďari 21,9%
Nemci 6,1%
Národnostné
zloženie (1880)[2] 		Maďari 14,67 %
Nemci 9,86 %
Slováci 71,17 %
Rumuni 0,02 %
Rusíni 0 %
Srbi a Chorváti 0,02 %
Ostatní 0,53 %
Náboženské
zloženie (1910)[4] 		Rímskokatolícke 80,7%
Evanjelické a.v. 12,4%
Reformovaná k.c. 1,8%
Židovské 5,0%
Wikimedia Commons: Nyitra County
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nitrianska župa/stolica, Nitriansky komitát (po latinsky: comitatus Nitriensis, po maďarsky: Nyitr(i)a (vár)megye, po nemecky: Neutraer Gespanschaft/Komitat Neutra) bol jedným z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva a potom krátko Česko-Slovenska.

Charakteristika

Nitrianska župa susedila s Moravou (od 16. stor. rakúska provincia, od roku 1918 súčasť Česko-Slovenska) a Bratislavskou, Komárňanskou, Tekovskou, Trenčianskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou bola Nitra, pretekajúca župou zo severu na juh, ďalej potom Váh v stredozápadnej časti a Morava v jej západnej časti. Rozloha župy v r. 1910 bola 5519 km², (druhá najväčšia župa na Slovensku).

V súčasnosti sa pre región bývalej župy používa pomenovanie Ponitrie, pre jej severnú časť aj Horná Nitra, západnú časť je súčasťou regiónu Záhorie a južná časť je súčasťou regiónu Podunajsko.

Centrum

Administratívnym centrom stolice bol Nitriansky hrad, stoličné orgány sídlili v Nitre.

Rody vládnucich županov

Medzi najstaršie rody županov patrili Poznanovci (ich rod bol pravdepodobne slovanského pôvodu), medzi rokmi 1302-1777 patrila hodnosť župana (resp. hlavného župana) nitrianskemu biskupovi, potom sa na čele stolice striedali príslušníci najbohatších rodov stolice.

História

Nitriansky komitát patril medzi najstaršie v Uhorsku, vznikol pravdepodobne už v 10. storočí. O prvých županoch Nitrianskej župy po zriadení uhorského štátu podávajú svedectvo Zoborské listiny z roku 1111. Nitra sa aj vďaka „úsiliu“ uhorského veľmoža Matúša Čáka začala meniť na šľachtickú stolicu až po jeho smrti r. 1321.

V 16. storočí bola slobodným kráľovským mestom len Skalica (od r.1372).

Počas tureckých výbojov v 16. a 17. storočí sa súčasťou ostrihomského sandžaku stalo mnoho dedín medzi riekami Nitra a Žitava, Žitavská pahorkatina bola takmer celá pod tureckou kontrolou. V rokoch 1663-1685 si Turci podrobili aj Nové Zámky. Stolica trpela aj vojenským pustošením počas stavovských povstaní v 17. storočí.

Kultúrnym centrom stolice bola Nitra (sídlo biskupa, pobočka Slovenského učeného tovarišstva), ďalej Skalica (mestská (r. 1542), evanjelická a kalvínska škola, jezuitské gymnázium r. 1662), Prievidza (evanjelická škola r. 1666 prevzatá piaristami v rámci rekatolizácie), Brezová pod Bradlom (významné stredisko slovenského národného života).

Územie stolice sa od počiatku členilo na štyri slúžnovské okresy (Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý), okolo r. 1646 už niesli názvy podľa svojich sídiel: Novomestský (Záhorský) - Processus Vág-Újhelyiensis, Obdokovský - Processus Bodokiensis, Bojnický - Processus Bajmocziensis a Nitriansky - Processus Nitriensis. Od 17. storočia sa oddelil od Novomestského Skalický okres - Processus Szakolczensis.

V r. 1918 sa nitriansky župa stala súčasťou Česko-Slovenska (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920). Nitrianska župa existovala ešte do r. 1927, aj keď v rokoch 1923-1927 v zmenených hraniciach a nie s takými právomocami ako počas Uhorska.

Počas 2. svetovej vojny bola južná časť bývalej Nitrianskej župy súčasťou Maďarska a novovytvorenej maďarskej župy Nitra-Prešporok (Nyitra-Pozsony) s centrom v Nových Zámkoch. Po skončení vojny sa okupované časti opäť stali súčasťou Česko-Slovenska. V súčasnosti je bývalé územie Nitrianskej župy súčasťou Nitrianskeho, Trenčianskeho a Trnavského kraja.

Národnosti

V Nitrianskej župe prevládalo slovenské etnikum, Maďari obývali územia na Žitavskej pahorkatine a juhozápad medzi Nitrou a Váhom, Nemci žili v Hornonitrianskej kotline (Handlová, Nitrianske (Nemecké) Pravno).

Okresy

V roku 1910 sa Nitrianska župa delila na tieto slúžnovské okresy:

V súčasnosti je bývalá Nitrianska župy rozdelená do týchto regiónov a okresov:

  1. ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. ↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
  4. ↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nitrianska_župa_(Uhorsko)&oldid=2196446“