Alexander z Halesu: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: nl:Alexander van Hales |
d r2.7.3) (robot Pridal: ky:Александр Гельсдик |
||
| Riadok 45: | Riadok 45: | ||
[[fr:Alexandre de Hales]] |
[[fr:Alexandre de Hales]] |
||
[[it:Alessandro di Hales]] |
[[it:Alessandro di Hales]] |
||
[[ky:Александр Гельсдик]] |
|||
[[lt:Aleksandras Halietis]] |
[[lt:Aleksandras Halietis]] |
||
[[nl:Alexander van Hales]] |
[[nl:Alexander van Hales]] |
||
Verzia z 16:25, 13. jún 2012
| Alexander z Halesu | |
| Západná filozofia Stredoveká filozofia | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Meno | Alexander z Halesu |
| Narodenie | okolo 1175 |
| Úmrtie | 1245 |
| Dielo | |
| Škola/tradícia | scholastika |
| Oblasť záujmu | teológia |
| Odkazy | |
 | Alexander z Halesu (multimediálne súbory na commons) |
Alexander z Halesu, tiež Alexander Halský (* okolo 1175 – † 1245) bol stredoveký filozof, vyučoval súčasne s Jánom Rupellom na Parížskej univerzite.
Je autorom diela Summa universae theologiae predstavujúceho základné dielo františkánskej školy a doktrínovú syntézu najumiernenejšieho augustinizmu. Filozofický význam Alexandrovej Sumy, ktorá je významnejšia než Lombardove Sentencie, spočíva vo svojráznom postoji k aristotelovsko-arabským prameňom: Alexander totiž ako prvý v Paríži využil takmer celú Aristotelovu filozofiu a použil ju ako pomocnú disciplínu pre teológiu. V podstate preberá od Aristotela všetko a len v prípadoch zreteľného odporovania alebo nezhody s učením Augustína dáva tomuto prednosť. Využíva arabské komentáre k Aristotelovi, predovšetkým Avicennove.
Alexander zavádza vo svojej Sume latinský výraz actus purus = čistý akt.
Zdroj
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
|
Tento článok týkajúci sa filozofa je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |