Morské oko (jazero): Rozdiel medzi revíziami
aktualizácia, wikilinky |
+ foto |
||
Riadok 181: | Riadok 181: | ||
Morské oko 002.JPG|Morské oko v máji |
Morské oko 002.JPG|Morské oko v máji |
||
Morské oko 003.jpg|Morské oko v máji |
Morské oko 003.jpg|Morské oko v máji |
||
Morské oko |
Národná prírodná rezervácia Morské oko - jazero, CHKO Vihorlat (03).jpg|Morské oko v júli |
||
Morské oko 017.JPG|V Morskom oku žije množstvo rýb, ich lov je zakázaný |
Morské oko 017.JPG|V Morskom oku žije množstvo rýb, ich lov je zakázaný |
||
Morské oko 005.JPG|Kaštielik Morské oko – Významné lesnícke miesto |
Morské oko 005.JPG|Kaštielik Morské oko – Významné lesnícke miesto |
Verzia z 18:33, 11. marec 2017
Morské oko | |
Veľké Vihorlatské jazero | |
jazero | |
Morské oko, nad ním týčiaci sa Sninský kameň
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Sobrance |
Obec | Remetské Hámre |
Pohorie | Vihorlatské vrchy |
Nadmorská výška | 618 m n. m. |
Súradnice | 48°54′56″S 22°11′53″V / 48,91552°S 22,19809°V |
Dĺžka | 750 m |
Šírka | 312 m |
Hĺbka | maximálna: 25,1 m |
Rozloha | 13,8 ha (0 km²) |
Najľahší výstup | zo záchytného parkoviska Krivec pod Morským okom po turistickej značke |
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
Názov | Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka |
Typ pamiatky | prírodná |
Rok zápisu (č. zasadnutia) |
2007 (#31) |
Rok rozšírenia | 2011 |
Číslo | 1133 |
Región | Európa a Severná Amerika |
Kritériá | ix |
Odtok vody | Okna |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Košického kraja
| |
Wikimedia Commons: Morské oko | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Najväčšie jazero vo Vihorlatských vrchoch; Najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku |
Morské oko, v minulosti nazývané Veľké Vihorlatské jazero, je najväčšie jazero vo Vihorlatských vrchoch a tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku po Štrbskom plese a Veľkom Hincovom plese vo Vysokých Tatrách. Jedno z najkrajších zátiší na Slovensku, ktoré si zachovalo romantiku a prirodzený pôvab.[1]
Vznik a poloha
Vznik Morského oka spadá do obdobia doznievania sopečnej činnosti vo Vihorlate. Mohutný zosuv z východného svahu Motrogonu (1 017,9 m n. m.) a Jedlinky zahradili dolinu potoka Okna a za vzniknutou bariérou vzniklo prírodné jazero. Morské oko je výnimočné svojim pôvodom, polohou, fyzikálno-chemickým a biologickým režimom. Leží pod Sninským kameňom (1 006,0 m n. m.) v katastrálnom území obce Remetské Hámre, v nadmorskej výške 618 m n. m. Dnešná podoba jazera existuje od osemdesiatych rokov 19. storočia, keď bol vybudovaný umelý priehradný múr. Asi 7 ha plocha jazera po zvýšení vodnej hladiny o 5 m vytvorila dnešnú plochu 13,8 ha. Maximálna dĺžka jazera je 750 m a šírka 312 m. Jazero dosahuje hĺbku až 25,1 m.
Nachádza sa v chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a patrí do ochranného pásma[2] územia Vihorlatský prales, skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi. Zároveň patrí do lokality Morské oko (SKUEV0209)[3], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.
Neďaleko Morského oka západným smerom, v nadmorskej výške 727 m n. m. leží druhé najzachovalejšie jazero vo Vihorlatských vrchoch – Malé Morské oko, v minulosti nazývané Malé Vihorlatské jazero.
Opis jazera
Do jazera ústi 6 stálych prameňov a niekoľko periodických. Prebytočnú vodu z jazera odvádza potok Okna. Pobrežie je veľmi členité. Jeho západná a severná časť má mierny sklon a je pokrytá jemným pieskom. Východný breh je strmý a kamenitý. Hlbšie časti jazera sú pokryté hrubou vrstvou bahna. V blízkosti prítokov sa hromadí lístie, z ktorého sa celoročne uvoľňuje metán.
Morské oko je veľkou prírodnou zvláštnosťou slovenskej prírody. Na ochranu prírodných hodnôt a krás bolo jazero spolu s okolitými lesmi v roku 1984 vyhlásené za štátnu prírodnú rezerváciu, v súčasnosti je to národná prírodná rezervácia (pozri: NPR Morské oko) v celkovej výmere 108,48 ha, kde platí najvyšší 5. stupeň ochrany.[4] Rybolov, kúpanie a člnkovanie sú zakázané.
Riziká
Výstavba lesných ciest, ako i ťažba prestárlych porastov holorubným spôsobom znamená pre jazero veľké nebezpečenstvo. Následkom zvýšenej erózie svahov a zárezov ciest, ako aj sústreďovaním odtoku vody z cestného telesa do priepustov sa zvyšuje transport pôdy a zeminy do jazera. Okrem zeminy sa splavuje organický materiál (lístie, konáre, kôra, humus a pod.), ktorý sa po usadení v jazere rozkladá, čím sa voda ochudobňuje o rozpustný kyslík. Všetky tieto okolnosti ovplyvňujú fyzikálno-chemické a biologické vlastnosti vody. Voda sa stáva výživnejšou, zvyšuje sa množstvo rias a znižuje sa priehľadnosť.
Historické názvy
Najstaršie oficiálne pomenovanie jazera sa dochovalo v rukopisnom elaboráte z roku 1784 (išlo o tzv. jozefínske mapovanie) v podobe Blatné jazero (Blatto t., čiže Blatto teich) a potoky, ktoré do neho ústili, niesli názvy Malý potok (Malý bach) a Veľký potok (Veľký bach). Pod pomenovaním Morské oko sa jazero prvýkrát uvádza až na mapách z obdobia tzv. františkánskeho mapovania (konkrétne z roku 1826). Keďže názvom morské oko sú v odborných kruhoch označované len jazerá ľadovcového pôvodu a jazero vo Vihorlatských vrchoch takým nie je, vedci sa mu snažili dať iné pomenovania - napr. Beskydské jazero (rok 1876), Sninské jazero či Remetské jazero (1907). Nakoniec bol v roku 1933 prijatý oficiálny názov Veľké Vihorlatské jazero, ktorý platí dodnes.[5]
Značkovanie turistických chodníkov v období Uhorska
Prvé turistické objekty na území Slovenska mimo Vysokých Tatier boli postavené v roku 1880 vo Vihorlatských vrchoch Uhorským karpatským spolkom – Beskydskou sekciou založenou v Užhorode, za podpory grófa Sztárayho, išlo o dve turistické útulne pri Morskom oku a pod Sninským kameňom. V roku 1881 bol vyznačený turistický chodník od Morského oka na Sninský kameň, existuje dodnes. V roku 1883 vybudovala už Východokarpatská sekcia so sídlom v Sátoraljaújhely turistickú útulňu pod Vihorlatom, k nej bol v roku 1885 vyznačený turistický chodník z Jovsy a odtiaľ na Sninský kameň a k Morskému oku.[6]
Turizmus
Morské oko je atraktívnym a častým turistickým cieľom, vedú sem turistické chodníky od Remetských a Zemplínskych Hámrov. Z Morského oka je neďaleko na obľúbený Sninský kameň (1 006,0 m n. m.), po modrej turistickej značke je možné dostať sa naň za hodinu a 35 minút pešej chôdze. Neďaleko sa nachádza i menšie jazero Malé Morské oko, k nemu turistov zavedie žltá turistická značka, začínajúca pri turistickom smerovníku Morské oko, kaštielik (618 m n. m.), výstup trvá cca 30 minút.
Prístup
- po značke zo záchytného parkoviska Krivec (562 m n. m.) pod Morským okom, trvanie: ↑ 0:15 h, ↓ 0:15 h
- po značke z obce Remetské Hámre, trvanie: ↑ 2:35 h, ↓ 2:10 h
- po značke z obce Zemplínske Hámre cez sedlo Tri tably (825 m n. m.), odtiaľ po značke k jazeru, trvanie: ↑ 1:45 h, ↓ 2:00 h
Galéria
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
-
Morské oko začiatkom mája
-
Morské oko začiatkom mája
-
Morské oko v máji
-
Morské oko v máji
-
Morské oko v júli
-
V Morskom oku žije množstvo rýb, ich lov je zakázaný
-
Kaštielik Morské oko – Významné lesnícke miesto
-
Kaštielik Morské oko – Významné lesnícke miesto
-
Pamätná tabuľa v lokalite Svetového dedičstva UNESCO, neďaleko brehu Morského oka
-
Chata Morské oko
-
Pohľad na Morské oko zo Sninského kameňa v lete
-
Pohľad na Morské oko zo Sninského kameňa v jeseni
-
Pohľad na Morské oko zo Sninského kameňa v jeseni
-
Turistický smerovník pri Morskom oku (zakrytý časový údaj Snina /vlak/ je 4:30 h)
-
Záchytné parkovisko Krivec pod Morským okom
-
Prístrešok Kozmodrom pri ceste na Morské oko
Referencie
- ↑ Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000 – Textová časť. 5. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-594-4.
- ↑ Vihorlat – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-05]. Dostupné online.
- ↑ Morské oko [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-07-26]. Dostupné online.
- ↑ Morské oko. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ Miro Buraľ. Podvihorlatské noviny - Nezávislý regionálny týždenník, číslo: 30 (článok: Morské oko - perla Vihorlatských vrchov) [PDF]. Humenné: FAMM PRESS, s. r. o., 2007-07-23, [cit. 2016-02-23]. Dostupné online.
- ↑ Arnošt Guldan. Pohľad do dejín značenia turistických chodníkov na území Slovenska [PDF]. Harmanec: rodina Arnošta Guldana, s prispením Klubu slovenských turistov, VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, 2013, [cit. 2015-07-26]. Dostupné online. ISBN 978-80-969498-8-5.
Pozri aj
- Morské oko (národná prírodná rezervácia)
- Malé Morské oko
- Sninský kameň
- Vihorlatské vrchy
- Vihorlatský prales
- Chránená krajinná oblasť Vihorlat
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Morské oko (jazero)