Štiavnické Bane
Štiavnické Bane | |
obec | |
Obec v roku 1906
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Banská Štiavnica |
Región | Hont |
Nadmorská výška | 682 m n. m. |
Súradnice | 48°26′21″S 18°52′12″V / 48,439167°S 18,870000°V |
Rozloha | 10,16 km² (1 016 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 832 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 81,89 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1352 |
Starosta | Stanislav Neuschl[3] (SNS, SMER-SD, HLAS-SD) |
PSČ | 969 81 |
ŠÚJ | 517283 |
EČV (do r. 2022) | BS |
Tel. predvoľba | +421-45 |
Adresa obecného úradu |
Štiavnické Bane č.1 |
E-mailová adresa | obec@stiavnickebane.com |
Telefón | 045/6929117 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Štiavnické Bane | |
Webová stránka: obecstiavnickebane.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Štiavnické Bane sú obec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica. Pôvodne sa obec nazývala Piarg, premenovaná na Štiavnické Bane bola v roku 1948.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží v centrálnej časti Štiavnických vrchov, približne 3 km juhozápadne od centra Banskej Štiavnice. Centrom obce prechádza cesta II/524 zo Štiavnice k Richnavskému jazeru.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Lokalita Štiavnické Bane vznikla z dvoch sídelných celkov: osady Sigelsberg a osady Vindšachta. Prvá zmienka o Sigelsbergu je z roku 1352. Osada sa neskôr stala súčasťou hradného, od 17. storočia komorského, panstva Šášov. Lokalita Vindšachta je známa najmä baníctvom. V roku 1648 zriadili v obci banskú erárnu nemocnicu pri kostole, ktorú koncom 19. storočia presťahovali do Banskej Štiavnice.
II. svetová vojna
[upraviť | upraviť zdroj]SNP
[upraviť | upraviť zdroj]Od potlačenia SNP do oslobodenia
[upraviť | upraviť zdroj]V okolí Štiavnických Baní operovali dve partizánske skupiny a to Sitno a Sokol. Skupina Sokol sa významne zaslúžila o skrátenie bojov počas oslobodzovacích operácií Červenej armády tým, že pomohla Sovietom prejsť cez vodné štôlne do tylu nepriateľa.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sa nachádza mestská pamiatková rezervácia od roku 1995, zahrňuje viaceré objekty:
- Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa, baroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1736-1754.[4] Veža s prvkami neorománskeho štýlu bola pristavaná v 19. storočí. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie, oltár sv. Jozefa a organ z roku 1754. Fasáda kostola je členená lizénovými pásmi, okná kostola sú v tvare termálnych okien. Pri kostole sa nachádza bývalý objekt kláštora hieronymitov z rokov 1736 až 1737. Jedná sa o štvorkrídlovú trojtraktovú stavbu.
-
Kostol sv. Jozefa
-
Bývalý kláštor hieronymitov
- Bývalé opevnenie Windschachty, renesančná bašta na kruhovom pôdoryse zo 17. storočia[5] a štvorcová veža zo 16. storočia.
- Banské objekty, objekt číslo 1 je bývalý komorský úrad, dnes obecný úrad, dvojpodlažná stavba z druhej štvrtiny 18. storočia, objekt číslo 80 je bývalé banské meračstvo, obdĺžniková trojtraktová stavba, objekt číslo 14 je bývalý banský úrad Siglisbergu, dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena L zo 17. storočia.[6]
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, klasicistická stavba z roku 1855.[7]
- Barokový mariánsky stĺp z 18. storočia so sochou Immaculaty.[8]
-
Bašta opevnenia Vindšachty
-
Banský úrad, dnes obecný úrad
-
Bývalé banské meračstvo
-
Socha Immaculaty
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Maximilián Hell (* 1720 – † 1792), astronóm, matematik a fyzik
- Emil Vajcík (* 1867 – † 1936), lesný inžinier a entomológ
- Vojtech Tuka (*1880 – † 1946), rektor UK Bratislava
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálne stránky obce
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- IVANIČ, Jozef: História Piargu. Banská Bystrica : Belianum : Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela, 2016. 245 s. ISBN 978-80-557-1096-9