Drahovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Drahovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Piešťany
Región Dolné Považie
Vodný tok Váh
Nadmorská výška 153 m n. m.
Súradnice 48°31′04″S 17°48′18″V / 48,517778°S 17,805000°V / 48.517778; 17.805000
Rozloha 24,04 km² (2 404 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 602 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 108,24 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1309
Starosta Miroslav Ledecký[3] (nezávislý)
PSČ 922 41
ŠÚJ 506991
EČV (do r. 2022) PN
Tel. predvoľba +421-33
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Drahovce
Webová stránka: obecdrahovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Drahovčan[4]

Drahovceobec, ktorá leží na pravom brehu rieky Váh, približne 6 km na juh od okresného mesta Piešťany. So svojimi viac než dva a pol tisíc obyvateľmi patria medzi najväčšie obce piešťanského okresu.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na hlavnej štátnej ceste medzi Trnavou a Piešťanmi, v južnej časti Považského výbežku Podunajskej roviny na nive Váhu. Počtom obyvateľov sú druhou najväčšou obcou Piešťanského okresu. Podstatná časť chotára je rozložená na úrodných hnedozemiach.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Kataster obce sa nachádza v povodí najdlhšej slovenskej rieky Váh.

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Drahovce sú v okolí známe juhovýchodne sa nachádzajúcimi jazerami, ktoré vznikli pri ťažbe štrkopieskov. V lete ich veľa ľudí využíva na príjemné schladenie sa vo vode a v ostatnom období sú využívané hlavne na športový lov rýb. Pri Drahovciach je asi 12 takýchto jazier. Medzi najznámejšie patria jazero Važina a jazero Baková. V severovýchodnej časti Drahovce zasahujú do katastra vodnej nádrže Sĺňava.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb obce[upraviť | upraviť zdroj]

Obec má svoj erb, ktorý schválilo obecné zastupiteľstvo dňa 22. apríla 1997. Je umiestnený na obecnom úrade, na začiatku, a na konci obce. Zobrazené sú na ňom tri klince, pripomínajúce ukrižovaného Ježiša Krista a patria k tzv. arma Christi, sú aj symbolom Rádu jezuitov, ktorí pôsobili v obci. Pri skrížení nôh sa použil len jeden klinec a dva na ruky. Slnko a dva klasy symbolizujú slnečný kraj, a úrodnú pôdu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Drahovciam sa kedysi podľa miestnej povesti hovorilo Važina. Niekoľko kilometrov severne od Važiny, na brehu rieky Váh sa nachádzala osada Baková. V roku 1773 však prišla veľká povodeň a zmietla osadu Baková. Obyvatelia Bakovej požiadali Važinčanov o možnosť prisťahovať sa k nim, do ich osady, avšak Važinčania si zapýtali prehnane vysokú cenu za pozemky. Odvtedy sa začalo Važinčanom hovoriť drahí – Drahovčania, podľa čoho sa neskôr pomenovala aj obec. Prvá písomná zmienka o Drahovciach je v Zoborskej listine z roku 1113, v ktorej sa prvýkrát spomína aj neďaleké okresné mesto Piešťany, v podobe Pescan.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vývin názvu obce

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé záznamy o počte obyvateľov sú zachované od roku 1900

  • 1900 - 2 073 obyvateľov
  • 1930 - 2 364 obyvateľov - 242 domov
  • 1980 - 2 876 obyvateľov - vyše 750 domov
  • 2004 - 2 564 obyvateľov - vyše 900 domov

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky Kostol sv. Martina, trojloďová neskorobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1777. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby rovnakého patrocínia. V prvej polovici 20. storočia boli doplnené bočné lode, vzniklo tak súčasné trojlodie. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho poslednej prestavby z prvej polovice 20. storočia. Na hlavnom oltári je obraz sv. Martina od R. O. Dollingera z roku 1947.[6] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a segmentovo či polkruhovo ukončenými oknami so šambránami, páskou a klenákmi. Veža s nárožným skosením vyrastá zo štítového priečelia s volútami vo forme rizalitu. Členená je kordónovými rímsami a lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
  • Rímskokatolícky Kostol Navštívenia Panny Márie v časti Dolné Voderady, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z roku 1821. Fasáda je členená kordónovou rímsou a termálnymi oknami. Priečelie je členené dvoma polostĺpmi a ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom.
  • Socha sv. Trojice z roku 1835. Obnovou prešla v roku 1886.
  • Socha Kalvárie z roku 1872

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavou pamiatkou je zvonica, ktorú postavili Drahovčania v strede historického jadra obce v roku 1770. Vekom jej drevená konštrukcia natoľko schátrala, že ju bolo treba po druhej svetovej vojne odstrániť. Historický zvon bol uschovaný na miestnej fare v uhlí ešte počas vojny, aby bol uchránený pred použitím na nábojnice. Zvonica stála pred domom Holíkovcov. Pán Holík, ktorý už dlhšie v Drahovciach nebýval, sa zaprisahal že zvonicu postaví znova. Z chotára poznášal vhodné agátové drevo. Po jednom celom lete práce v roku 1994 ručne vytesanú zvonicu znovu postavil na pôvodné miesto na Dedinskej ulici.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Drahovská Desiatka - začiatkom septembra
  • Drahovské Hody - 11. novembra, alebo najbližší víkend. Konajú sa pri príležitosti výročia zasvätenia miestneho kostola jeho patrónovi sv. Martinovi.
  • Drahovské Vrtochy - koncom augusta.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

V obci pôsobí od roku 1913 krojovaná dychová kapela Drahovčanka a Kasio.

Od roku 2008 tu začala pôsobiť nová chlapčenská skupina O106.

Od roku 2020 tu pôsobí kapela Lekárovci band

Kulinárske špeciality[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pečená kačica pripravovaná na Hody

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza základná škola, materská škola, školský klub (školská družina) a materské centrum Lienkovo.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Popri obci prechádza hlavná železničná trať Bratislava – Žilina, železničná zastávka Drahovce už naďalej nefunguje. Obec má priame autobusové spojenie s okolitými mestami - Piešťany, Trnava, Leopoldov, Hlohovec, Nitra.

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • PVOD - Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo
  • ADLO - výroba bezpečnostných dverí, protipožiarnych dverí, zasklených dverí a bezpečnostných zárubní
  • OMFA Chemical Textiles - výroba podomietkových sklokeramických armovacích mriežok

Spolky a združenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dobrovoľný hasičský zbor od roku 1882
  • Slovenský zväz záhradkárov v Drahovciach, od roku 1931
  • Rybári
    • Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu od roku 1983
    • Krúžok mladých rybárov
  • Drobnochovatelia od roku 1947
  • Poľovníci od roku 1947
  • Spolok sv. Dominika Sávia od roku 2005
  • Klub dôchodcov Drahovce
  • OZ Superuvoľnení[8]
  • Občianske združenie Naše Rodné Slovensko
  • OZ Včeloz

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1977 sa každoročne v obci poriadajú bežecké preteky Drahovská Desiatka.

Taktiež tu funguje futbalový oddiel dospelých, ako aj dorastu a žiakov. Futbalové zápasy sa konajú na miestnom futbalovom štadióne.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Michal Alojz Trnka (* 1746 – † 1821), príslušník jezuitskej rehole, kňaz, doktor filozofie, doktor teológie, učiteľ a univerzitný profesor. Približne v roku 1830 dal postaviť uprostred obce kaplnku a zasvätil ju sv. Michalovi. Dnes je zasvätená sv. Cyrilovi a Metodovi.
  • Štefan Vlk (* 1905 – † 1975), kresťanský laik, muž nezlomnej viery. Po oslovení Duchom Svätým cca 30 ročný opustil dovtedajší život a začal žiť v Detve. Žil sám v malej izbičke pod vežou vo veľmi skromných podmienkach. Pomáhal dedinčanom na statku i v domácnosti – hlavne menšími opravami. Bol horlivý katolík a často aj iných povzbudzoval k viere. Známou osobnosťou sa stal okrem iného aj tým, že opravoval a maľoval typické detvianske vyrezávané kríže. Tie sú pre Podpoľanie originálnou a dodnes zachovávanou tradíciou, stoja pri cestách, ale aj na hroboch.[9][10][11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Drahovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. a b KRUPA, Vladimír. Drahovce. In: ŠÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. ISBN 80-969388-8-6. S. 137.
  6. Drahovce– Kostol sv. Martina [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Drahovce – Kaplnka sv. Cyrila a Metoda [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. superuvolneni.sk
  9. Muž nezlomnej viery
  10. Štefan Vlk ľudová legenda z Detvy
  11. Kniha o Š. Vlkovi: VALENT, F. Nezlomený diablom. Zvolen : Združenie Jas, 1996. ISBN 8088795168

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drahovce

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]