Kysucká lesná železnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Depo vo Výchylovke

Kysucká lesná železnica (skratka KLŽ) bola lesná železnica určená na zvážanie dreva v regióne Kysúc. Železnica bola spojazdnená 15. októbra 1918 na trati OščadnicaChmúra. Mala spojenie na Košicko-bohumínsku železnicu vďaka vlečke. Po prepojení s Oravskou lesnou železnicou (skratka OLŽ) vybudovaním 8 km dlhej trate s piatimi úvraťami vznikla Kysucko-oravská lesná železnica (skratka: KOLŽ).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vybudovaná bola v rokoch 19151918. Trať viedla z Oščadnice do Chmúry. V hlavnej trati mala dĺžku 29,4 km. Rozchod mala 760 mm. Stavbu železnice inciovala viedenská firma Aktiengesellschaft fūr Mühlen und Holzindustrie, ktorej cieľom bolo uplatnenie exploatačného práva v oblasti Kysúc.

V roku 1926 bol dobuddovaný 8 km úsek prepájajúci KLŽ s OLŽ. Výnimočnosť spojovacieho úseku spočívala v prekonaní výškového prevýšenia medzi Kysucami a Oravou prechodom sedlom Beskýd za pomoci 5 úvratí. Prvá bola v stanici Chmúra a posledná v sedle Beskyd. Tým sa ukončila existencia KLŽ, ktorá sa stala súčasťou KOLŽ.

KOLŽ ukončila činnosť roku 1969 uznesením č.92 zo dňa 17.decembra 1968 vydaným Komisiou dopravy Stredoslovenského KNV v Banskej Bystrici[1].

Nasledovala demontáž tratí, avšak vďaka pamiatkovým orgánom a obyvateľom sa podarilo zachovať aspoň časť železnice v úseku Výchylovka-osada Kubátkovia po Chmúru kde koľajisko tvorí úvrať. Tiež sa zachoval úsek s ďalšími tromi úvraťami po Sedlo Beskyd, ktorého koľajisko tvorí tiež úvrať. Úsek od prvej úvrate po piatu (vzdušná vzdialenosť 1500 m) zdoláva výškový rozdiel 217,69 m[2]. Úsek od Výchylovky - osada Kubátkovia po Sedlo Beskyd je prevádzkovaný ako Historická lesná úvraťová železnica.

Zachoval sa aj oravský úsek KOLŽ zo Sedla Beskyd do osady Tanečník, ktorý je prevádzkovaný ako Oravská lesná železnica.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ŽILINČÍK, Ivan. Kysucko-oravská lesná železnica. Praha : Nakladatelství dopravy a turistiky, 1996. 79 s. ISBN 978-80-85884-33-3.
  • ŽILINČÍK, Ivan. Klapot kolies v údoliach Bystrice a Bielej Oravy. 1. vyd. Čadca : Kysucké múzeum, 2006. 72 s. ISBN 978-80-969445-2-1.
  • ŠLECHTA, Svatopluk. Ľudia okolo železničky. [Praha] : Svatopluk Šlechta, 2012. 129 s. ISBN 978-80-260-2135-3.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • L. Žilinčík: Oravsko-kysucká úzkorozchodná železnica Lokca - Zákamenné - Oščadnica. In: Stredné Slovensko 5, Osveta Martin, 1986
  • P. Maráky: Prevádzka historickej železnice v múzej­ných podmienkach. In: Úzkorozchodné lesné železnice na Slovensku, ich obnova a využitie, Čadca 1986

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Súradnice: 49°22′58″S 19°05′48″V / 49,382826°S 19,096684°V / 49.382826; 19.096684