Morské oko (jazero): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
aktualizácia, wikilinky
Riadok 12: Riadok 12:
| country_flag = 1
| country_flag = 1
| region = Košický kraj
| region = Košický kraj
| region_type = Kraj
| district = [[Sobrance (okres)|Sobrance]]
| district = [[Sobrance (okres)|Sobrance]]
| municipality = Remetské Hámre
| municipality = Remetské Hámre
Riadok 84: Riadok 85:


== Vznik a poloha ==
== Vznik a poloha ==
[[Súbor:Sninský kameň 036.jpg|náhľad|vľavo|upright 0.7|Pohľad na Morské oko zo [[Sninský kameň (vrch)|Sninského kameňa]]]]
[[Súbor:Sninský kameň 052.jpg|náhľad|vľavo|Pohľad na Morské oko zo [[Sninský kameň (vrch)|Sninského kameňa]]]]
[[Súbor:Morské oko 011.jpg|náhľad|276px|Historický pohľad na Morské oko z roku 1888]]
[[Súbor:Morské oko 011.jpg|náhľad|276px|Historický pohľad na Morské oko z roku 1888]]

Vznik Morského oka spadá do obdobia doznievania [[Sopečná činnosť|sopečnej činnosti]] vo [[Vihorlatské vrchy|Vihorlate]]. Mohutný zosuv z východného [[svah]]u [[Motrogon (vrch)|Motrogonu]] ({{Mnm|1017.9|w}}) a Jedlinky zahradili dolinu potoka [[Okna (vodný tok)|Okna]] a za vzniknutou bariérou vzniklo prírodné [[jazero]]. Morské oko je výnimočné svojim pôvodom, polohou, fyzikálno-chemickým a biologickým režimom. Leží pod [[Sninský kameň (vrch)|Sninským kameňom]] ({{Mnm|1006.0|w}}) v katastrálnom území obce [[Remetské Hámre]], v [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] {{Mnm|618|w}} Dnešná podoba jazera existuje od [[80. roky 19. storočia|osemdesiatych rokov 19. storočia]], keď bol vybudovaný umelý priehradný múr. Asi {{ha|7|m|w}} plocha jazera po zvýšení vodnej hladiny o {{m|5|m|w}} vytvorila dnešnú plochu {{ha|13.8|m|w}}. Maximálna dĺžka jazera je {{m|750|m|w}} a šírka {{m|312|m|w}}. Jazero dosahuje hĺbku až {{m|25.1|m|w}}.
Vznik Morského oka spadá do obdobia doznievania [[Sopečná činnosť|sopečnej činnosti]] vo [[Vihorlatské vrchy|Vihorlate]]. Mohutný zosuv z východného [[svah]]u [[Motrogon (vrch)|Motrogonu]] ({{Mnm|1017.9|w}}) a Jedlinky zahradili dolinu potoka [[Okna (vodný tok)|Okna]] a za vzniknutou bariérou vzniklo prírodné [[jazero]]. Morské oko je výnimočné svojim pôvodom, polohou, fyzikálno-chemickým a biologickým režimom. Leží pod [[Sninský kameň (vrch)|Sninským kameňom]] ({{Mnm|1006.0|w}}) v katastrálnom území obce [[Remetské Hámre]], v [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] {{Mnm|618|w}} Dnešná podoba jazera existuje od [[80. roky 19. storočia|osemdesiatych rokov 19. storočia]], keď bol vybudovaný umelý priehradný múr. Asi {{ha|7|m|w}} plocha jazera po zvýšení vodnej hladiny o {{m|5|m|w}} vytvorila dnešnú plochu {{ha|13.8|m|w}}. Maximálna dĺžka jazera je {{m|750|m|w}} a šírka {{m|312|m|w}}. Jazero dosahuje hĺbku až {{m|25.1|m|w}}.


Riadok 117: Riadok 119:


Neďaleko Morského oka západným smerom, v nadmorskej výške {{Mnm|727|w}} leží druhé najzachovalejšie jazero vo Vihorlatských vrchoch – [[Malé Morské oko]], v minulosti nazývané Malé Vihorlatské jazero.
Neďaleko Morského oka západným smerom, v nadmorskej výške {{Mnm|727|w}} leží druhé najzachovalejšie jazero vo Vihorlatských vrchoch – [[Malé Morské oko]], v minulosti nazývané Malé Vihorlatské jazero.

{{clearleft}}
{{clear|left}}


== Opis jazera ==
== Opis jazera ==
Riadok 135: Riadok 138:
| titul = Podvihorlatské noviny - Nezávislý regionálny týždenník, číslo: 30 (článok: Morské oko - perla Vihorlatských vrchov)
| titul = Podvihorlatské noviny - Nezávislý regionálny týždenník, číslo: 30 (článok: Morské oko - perla Vihorlatských vrchov)
| url = http://www.podvihorlatskenoviny.sk/admin/data/1185367111_news.pdf
| url = http://www.podvihorlatskenoviny.sk/admin/data/1185367111_news.pdf
| vydavateľ = FAMM PRESS, s.r.o.
| vydavateľ = FAMM PRESS, s. r. o.
| dátum vydania = 2007-07-23
| dátum vydania = 2007-07-23
| dátum aktualizácie =
| dátum aktualizácie =
Riadok 145: Riadok 148:
}}</ref>
}}</ref>


== Značkovanie turistických chodníkov v období Uhorska ==
⚫
== Turizmus ==
⚫
Morské oko je atraktívnym a častým turistickým cieľom, vedú sem turistické chodníky od [[Remetské Hámre|Remetských]] a [[Zemplínske Hámre|Zemplínskych Hámrov]]. Z Morského oka je neďaleko na obľúbený [[Sninský kameň (vrch)|Sninský kameň]] ({{Mnm|1006.0|w}}), po {{turistická značka|modrá}} modrej [[Turistická značka|turistickej značke]] je možné dostať sa naň za hodinu a 35 minút pešej chôdze. Neďaleko sa nachádza i menšie jazero [[Malé Morské oko]], k nemu turistov zavedie {{turistická značka|žltá}} žltá [[turistická značka]], začínajúca pri [[Turistický smerovník|turistickom smerovníku]] ''Morské oko, kaštielik'' ({{Mnm|618}}), výstup trvá [[Circa|cca]] 30 minút.

Prvé turistické objekty na území Slovenska mimo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]] boli postavené v roku [[1880]] vo [[Vihorlatské vrchy|Vihorlatských vrchoch]] [[Uhorský karpatský spolok|Uhorským karpatským spolkom]] – Beskydskou sekciou založenou v [[Užhorod]]e, za podpory grófa Sztárayho, išlo o dve turistické útulne pri Morskom oku a pod [[Sninský kameň (vrch)|Sninským kameňom]]. V roku [[1881]] bol vyznačený turistický chodník od Morského oka na [[Sninský kameň (vrch)|Sninský kameň]], existuje dodnes. V roku [[1883]] vybudovala už Východokarpatská sekcia so sídlom v [[Nové Mesto pod Šiatrom|Sátoraljaújhely]] turistickú útulňu pod [[Vihorlat (vrch)|Vihorlatom]], k nej bol v roku [[1885]] vyznačený turistický chodník z [[Jovsa|Jovsy]] a odtiaľ na [[Sninský kameň (vrch)|Sninský kameň]] a k Morskému oku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Prvé turistické objekty na území Slovenska mimo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]] boli postavené v roku [[1880]] vo [[Vihorlatské vrchy|Vihorlatských vrchoch]] [[Uhorský karpatský spolok|Uhorským karpatským spolkom]] – Beskydskou sekciou založenou v [[Užhorod]]e, za podpory grófa Sztárayho, išlo o dve turistické útulne pri Morskom oku a pod [[Sninský kameň (vrch)|Sninským kameňom]]. V roku [[1881]] bol vyznačený turistický chodník od Morského oka na [[Sninský kameň (vrch)|Sninský kameň]], existuje dodnes. V roku [[1883]] vybudovala už Východokarpatská sekcia so sídlom v [[Nové Mesto pod Šiatrom|Sátoraljaújhely]] turistickú útulňu pod [[Vihorlat (vrch)|Vihorlatom]], k nej bol v roku [[1885]] vyznačený turistický chodník z [[Jovsa|Jovsy]] a odtiaľ na [[Sninský kameň (vrch)|Sninský kameň]] a k Morskému oku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| priezvisko =
Riadok 164: Riadok 165:
| formát = PDF
| formát = PDF
}}</ref>
}}</ref>

⚫
== Turizmus ==
⚫
Morské oko je atraktívnym a častým turistickým cieľom, vedú sem turistické chodníky od [[Remetské Hámre|Remetských]] a [[Zemplínske Hámre|Zemplínskych Hámrov]]. Z Morského oka je neďaleko na obľúbený [[Sninský kameň (vrch)|Sninský kameň]] ({{Mnm|1006.0|w}}), po {{turistická značka|modrá}} modrej [[Turistická značka|turistickej značke]] je možné dostať sa naň za hodinu a 35 minút pešej chôdze. Neďaleko sa nachádza i menšie jazero [[Malé Morské oko]], k nemu turistov zavedie {{turistická značka|žltá}} žltá [[turistická značka]], začínajúca pri [[Turistický smerovník|turistickom smerovníku]] ''Morské oko, kaštielik'' ({{Mnm|618}}), výstup trvá [[Circa|cca]] 30 minút.


== Prístup ==
== Prístup ==
* po {{turistická značka|modrá}} značke zo záchytného parkoviska ''Krivec'' ({{Mnm|562}}) pod Morským okom, trvanie: ↑ 0:15 h, ↓ 0:15 h
* po {{turistická značka|modrá}} značke zo záchytného parkoviska ''Krivec'' ({{Mnm|562|w}}) pod Morským okom, trvanie: ↑ 0:15 [[Hodina|h]], ↓ 0:15 [[Hodina|h]]
* po {{turistická značka|modrá}} značke z obce [[Remetské Hámre]], trvanie: ↑ 2:35 h, ↓ 2:10 h
* po {{turistická značka|modrá}} značke z obce [[Remetské Hámre]], trvanie: ↑ 2:35 [[Hodina|h]], ↓ 2:10 [[Hodina|h]]
* po {{turistická značka|žltá}} značke z obce [[Zemplínske Hámre]] cez sedlo [[Tri tably]] ({{Mnm|825}}), odtiaľ po {{turistická značka|modrá}} značke k jazeru, trvanie: ↑ 1:45 h, ↓ 2:00 h
* po {{turistická značka|žltá}} značke z obce [[Zemplínske Hámre]] cez sedlo [[Tri tably]] ({{Mnm|825|w}}), odtiaľ po {{turistická značka|modrá}} značke k jazeru, trvanie: ↑ 1:45 [[Hodina|h]], ↓ 2:00 [[Hodina|h]]


== Galéria ==
== Galéria ==
<small>''Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.''</small>
<small>''Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.''</small>
<center>
<gallery>
<gallery>
Morské oko 015.JPG|Morské oko začiatkom mája
Morské oko 015.JPG|Morské oko začiatkom mája
Riadok 185: Riadok 188:
Morské oko 007.JPG|Chata Morské oko
Morské oko 007.JPG|Chata Morské oko
Morské oko 020.jpg|Pohľad na Morské oko zo [[Sninský kameň (vrch)|Sninského kameňa]] v lete
Morské oko 020.jpg|Pohľad na Morské oko zo [[Sninský kameň (vrch)|Sninského kameňa]] v lete
Sninský kameň 036.jpg|Pohľad na Morské oko zo [[Sninský kameň (vrch)|Sninského kameňa]] v jeseni
Morské oko 009.JPG|Pohľad na Morské oko zo [[Sninský kameň (vrch)|Sninského kameňa]] v jeseni
Morské oko 009.JPG|Pohľad na Morské oko zo [[Sninský kameň (vrch)|Sninského kameňa]] v jeseni
Morské oko 016.JPG|[[Turistický smerovník]] pri Morskom oku (zakrytý časový údaj Snina /vlak/ je 4:30 h)
Morské oko 016.JPG|[[Turistický smerovník]] pri Morskom oku (zakrytý časový údaj Snina /vlak/ je 4:30 h)
Riadok 190: Riadok 194:
Kozmodrom Morské Oko.jpg|Prístrešok Kozmodrom pri ceste na Morské oko
Kozmodrom Morské Oko.jpg|Prístrešok Kozmodrom pri ceste na Morské oko
</gallery>
</gallery>
</center>


== Referencie ==
== Referencie ==
Riadok 209: Riadok 212:
* [http://mapy.hiking.sk/?x=22.19809&y=48.91552 Poloha na turistickej mape]
* [http://mapy.hiking.sk/?x=22.19809&y=48.91552 Poloha na turistickej mape]
* [http://www.cykloserver.cz/cykloatlas/#pos=48.91559P22.19851P15 Poloha na turistickej / cykloturistickej mape]
* [http://www.cykloserver.cz/cykloatlas/#pos=48.91559P22.19851P15 Poloha na turistickej / cykloturistickej mape]
* [http://arr.sk/userfiles/file/CTR/cyklo%20mapa%20final/turistika-Slovensko-final.pdf Turistická mapa Karpatská turistická cesta, časť 1 (Aurius, 2013)], [http://arr.sk/userfiles/file/CTR/cyklo%20mapa%20final/turistika-Ukrajina-final.pdf časť 2]
* [http://arr.sk/userfiles/file/CTR/cyklo%20mapa%20final/turistika-Slovensko-final.pdf Turistická mapa Karpatská turistická cesta, časť 1 (Aurius, 2013)], [http://arr.sk/userfiles/file/CTR/cyklo%20mapa%20final/turistika-Ukrajina-final.pdf časť 2] (v [[Formát súboru|súborovom formáte]] [[Portable Document Format|PDF]])
* [https://www.youtube.com/watch?v=ueuv-UyThW8 Morské oko našou kamerou – video] na [[YouTube]]
* [https://www.youtube.com/watch?v=ueuv-UyThW8 Morské oko našou kamerou (video)] na [[YouTube]]
* [http://www.sopsr.sk/vihorlatweb Chránená krajinná oblasť Vihorlat]
* [http://www.sopsr.sk/vihorlatweb Chránená krajinná oblasť Vihorlat]


Verzia z 20:00, 28. december 2016

O rovnomennej národnej prírodnej rezervácii pozri Morské oko (národná prírodná rezervácia).
Morské oko
Veľké Vihorlatské jazero
jazero
Morské oko, nad ním týčiaci sa Sninský kameň
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Sobrance
Obec Remetské Hámre
Pohorie Vihorlatské vrchy
Nadmorská výška 618 m n. m.
Súradnice 48°54′56″S 22°11′53″V / 48,91552°S 22,19809°V / 48.91552; 22.19809
Dĺžka 750 m
Šírka 312 m
Hĺbka maximálna: 25,1 m
Rozloha 13,8 ha (0 km²)
Najľahší výstup zo záchytného parkoviska Krivec pod Morským okom po turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka
Typ pamiatky prírodná
Rok zápisu
(č. zasadnutia) 		2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Odtok vody Okna
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Morské oko
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Najväčšie jazero vo Vihorlatských vrchoch; Najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku

Morské oko, v minulosti nazývané Veľké Vihorlatské jazero, je najväčšie jazero vo Vihorlatských vrchoch a tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku po Štrbskom plese a Veľkom Hincovom plese vo Vysokých Tatrách. Jedno z najkrajších zátiší na Slovensku, ktoré si zachovalo romantiku a prirodzený pôvab.[1]

Vznik a poloha

Pohľad na Morské oko zo Sninského kameňa
Historický pohľad na Morské oko z roku 1888

Vznik Morského oka spadá do obdobia doznievania sopečnej činnosti vo Vihorlate. Mohutný zosuv z východného svahu Motrogonu (1 017,9 m n. m.) a Jedlinky zahradili dolinu potoka Okna a za vzniknutou bariérou vzniklo prírodné jazero. Morské oko je výnimočné svojim pôvodom, polohou, fyzikálno-chemickým a biologickým režimom. Leží pod Sninským kameňom (1 006,0 m n. m.) v katastrálnom území obce Remetské Hámre, v nadmorskej výške 618 m n. m. Dnešná podoba jazera existuje od osemdesiatych rokov 19. storočia, keď bol vybudovaný umelý priehradný múr. Asi 7 ha plocha jazera po zvýšení vodnej hladiny o 5 m vytvorila dnešnú plochu 13,8 ha. Maximálna dĺžka jazera je 750 m a šírka 312 m. Jazero dosahuje hĺbku až 25,1 m.

Nachádza sa v chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a patrí do ochranného pásma[2] územia Vihorlatský prales, skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi. Zároveň patrí do lokality Morské oko (SKUEV0209)[3], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Neďaleko Morského oka západným smerom, v nadmorskej výške 727 m n. m. leží druhé najzachovalejšie jazero vo Vihorlatských vrchoch – Malé Morské oko, v minulosti nazývané Malé Vihorlatské jazero.

Opis jazera

Do jazera ústi 6 stálych prameňov a niekoľko periodických. Prebytočnú vodu z jazera odvádza potok Okna. Pobrežie je veľmi členité. Jeho západná a severná časť má mierny sklon a je pokrytá jemným pieskom. Východný breh je strmý a kamenitý. Hlbšie časti jazera sú pokryté hrubou vrstvou bahna. V blízkosti prítokov sa hromadí lístie, z ktorého sa celoročne uvoľňuje metán.

Morské oko je veľkou prírodnou zvláštnosťou slovenskej prírody. Na ochranu prírodných hodnôt a krás bolo jazero spolu s okolitými lesmi v roku 1984 vyhlásené za štátnu prírodnú rezerváciu, v súčasnosti je to národná prírodná rezervácia (pozri: NPR Morské oko) v celkovej výmere 108,48 ha, kde platí najvyšší 5. stupeň ochrany.[4] Rybolov, kúpanie a člnkovanie sú zakázané.

Riziká

Výstavba lesných ciest, ako i ťažba prestárlych porastov holorubným spôsobom znamená pre jazero veľké nebezpečenstvo. Následkom zvýšenej erózie svahov a zárezov ciest, ako aj sústreďovaním odtoku vody z cestného telesa do priepustov sa zvyšuje transport pôdy a zeminy do jazera. Okrem zeminy sa splavuje organický materiál (lístie, konáre, kôra, humus a pod.), ktorý sa po usadení v jazere rozkladá, čím sa voda ochudobňuje o rozpustný kyslík. Všetky tieto okolnosti ovplyvňujú fyzikálno-chemické a biologické vlastnosti vody. Voda sa stáva výživnejšou, zvyšuje sa množstvo rias a znižuje sa priehľadnosť.

Historické názvy

Najstaršie oficiálne pomenovanie jazera sa dochovalo v rukopisnom elaboráte z roku 1784 (išlo o tzv. jozefínske mapovanie) v podobe Blatné jazero (Blatto t., čiže Blatto teich) a potoky, ktoré do neho ústili, niesli názvy Malý potok (Malý bach) a Veľký potok (Veľký bach). Pod pomenovaním Morské oko sa jazero prvýkrát uvádza až na mapách z obdobia tzv. františkánskeho mapovania (konkrétne z roku 1826). Keďže názvom morské oko sú v odborných kruhoch označované len jazerá ľadovcového pôvodu a jazero vo Vihorlatských vrchoch takým nie je, vedci sa mu snažili dať iné pomenovania - napr. Beskydské jazero (rok 1876), Sninské jazero či Remetské jazero (1907). Nakoniec bol v roku 1933 prijatý oficiálny názov Veľké Vihorlatské jazero, ktorý platí dodnes.[5]

Značkovanie turistických chodníkov v období Uhorska

Prvé turistické objekty na území Slovenska mimo Vysokých Tatier boli postavené v roku 1880 vo Vihorlatských vrchoch Uhorským karpatským spolkom – Beskydskou sekciou založenou v Užhorode, za podpory grófa Sztárayho, išlo o dve turistické útulne pri Morskom oku a pod Sninským kameňom. V roku 1881 bol vyznačený turistický chodník od Morského oka na Sninský kameň, existuje dodnes. V roku 1883 vybudovala už Východokarpatská sekcia so sídlom v Sátoraljaújhely turistickú útulňu pod Vihorlatom, k nej bol v roku 1885 vyznačený turistický chodník z Jovsy a odtiaľ na Sninský kameň a k Morskému oku.[6]

Turizmus

Morské oko je atraktívnym a častým turistickým cieľom, vedú sem turistické chodníky od Remetských a Zemplínskych Hámrov. Z Morského oka je neďaleko na obľúbený Sninský kameň (1 006,0 m n. m.), po modrej turistickej značke je možné dostať sa naň za hodinu a 35 minút pešej chôdze. Neďaleko sa nachádza i menšie jazero Malé Morské oko, k nemu turistov zavedie žltá turistická značka, začínajúca pri turistickom smerovníku Morské oko, kaštielik (618 m n. m.), výstup trvá cca 30 minút.

Prístup

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

  • Morské oko začiatkom mája
    Morské oko začiatkom mája
  • Morské oko začiatkom mája
    Morské oko začiatkom mája
  • Morské oko v máji
    Morské oko v máji
  • Morské oko v máji
    Morské oko v máji
  • Morské oko v máji
    Morské oko v máji
  • V Morskom oku žije množstvo rýb, ich lov je zakázaný
    V Morskom oku žije množstvo rýb, ich lov je zakázaný
  • Kaštielik Morské oko – Významné lesnícke miesto
    Kaštielik Morské oko – Významné lesnícke miesto
  • Kaštielik Morské oko – Významné lesnícke miesto
    Kaštielik Morské oko – Významné lesnícke miesto
  • Pamätná tabuľa v lokalite Svetového dedičstva UNESCO, neďaleko brehu Morského oka
    Pamätná tabuľa v lokalite Svetového dedičstva UNESCO, neďaleko brehu Morského oka
  • Chata Morské oko
    Chata Morské oko
  • Pohľad na Morské oko zo Sninského kameňa v lete
    Pohľad na Morské oko zo Sninského kameňa v lete
  • Pohľad na Morské oko zo Sninského kameňa v jeseni
    Pohľad na Morské oko zo Sninského kameňa v jeseni
  • Pohľad na Morské oko zo Sninského kameňa v jeseni
    Pohľad na Morské oko zo Sninského kameňa v jeseni
  • Turistický smerovník pri Morskom oku (zakrytý časový údaj Snina /vlak/ je 4:30 h)
    Turistický smerovník pri Morskom oku (zakrytý časový údaj Snina /vlak/ je 4:30 h)
  • Záchytné parkovisko Krivec pod Morským okom
    Záchytné parkovisko Krivec pod Morským okom
  • Prístrešok Kozmodrom pri ceste na Morské oko
    Prístrešok Kozmodrom pri ceste na Morské oko

Referencie

  1. ↑ Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000 – Textová časť. 5. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-594-4.
  2. ↑ Vihorlat – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-05]. Dostupné online.
  3. ↑ Morské oko [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-07-26]. Dostupné online.
  4. ↑ Morské oko. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  5. ↑ Miro Buraľ. Podvihorlatské noviny - Nezávislý regionálny týždenník, číslo: 30 (článok: Morské oko - perla Vihorlatských vrchov) [PDF]. Humenné: FAMM PRESS, s. r. o., 2007-07-23, [cit. 2016-02-23]. Dostupné online.
  6. ↑ Arnošt Guldan. Pohľad do dejín značenia turistických chodníkov na území Slovenska [PDF]. Harmanec: rodina Arnošta Guldana, s prispením Klubu slovenských turistov, VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, 2013, [cit. 2015-07-26]. Dostupné online. ISBN 978-80-969498-8-5.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Morské_oko_(jazero)&oldid=6416206“