Trenčianska župa (Uhorsko)
| Trenčianska župa | ||
| Župa v Uhorsku | ||
|
||
|
||
| Štát |  Uhorsko
| |
|---|---|---|
| Súčasné štáty | Slovensko | |
| Sídlo župy | Trenčín | |
| Rozloha | 4 456 km² | |
| Obyvateľstvo | 310 437 (1910) [1] | |
| - | 244 919 (1880) [2] | |
| Hustota | 69,7 obyv./km² | |
| Národnostné zloženie (1910)[3] |
Slováci 91,7 % Maďari 4,3 % Nemci 2,9 % | |
| Národnostné zloženie (1880)[2] |
Maďari 1,05 % Nemci 4,34 % Slováci 90,96 % Rumuni 0,03 % Rusíni 0 % Srbi a Chorváti 0,01 % Ostatní 0,39 % | |
| Náboženské zloženie (1910)[4] |
Rímskokatolícke 87,4 % Evanjelické a. v. 8,8 % Židovské 3,5 % | |
 | ||
| Wikimedia Commons: Trencsén County | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
.svg)
Trenčianska župa resp. Trenčianska stolica resp. Trenčiansky komitát (iný názov: Trenčín, staršie Trenčanská stolica; lat. comitatus Trentsiniensis/Trenchiniensis, maď. Trencsén (vár)megye, nem. Trentschiner Gespanschaft/Komitat) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.
Charakteristika
Trenčianska župa susedila s rakúskou krajinou Morava (od roku 1918 súčasť Česko-Slovenska) a s Poľskom (resp. v rokoch 1772 – 1918 s rakúskym Haličom) a uhorskými (od roku 1918 česko-slovenskými) župami Orava, Turiec a Nitra. Dominantnou riekou pretekajúcou župou bol Váh. Rozloha župy v roku 1910 bola 4 456 km². V súčasnosti sa pre zodpovedajúci región používa pomenovanie Považie a pre jeho severnú časť Kysuce.
Centrum
Administratívnym centrom stolice bol Trenčiansky hrad a od prvej polovice 17. storočia mesto Trenčín.[5]
Rody vládnucich županov
Medzi najznámejších županov patrí Matúš Čák Trenčiansky. V novoveku stáli na čele stolice príslušníci rodu Ilešháziovcov (Illésházy).[5]
Dejiny
Trenčiansky komitát sa stal súčasťou Uhorského kráľovstva pravdepodobne za vlády uhorského kráľa Ladislava I. (1077 – 1095).[5] Územie bolo možno krátko súčasťou Českého a potom Poľského kráľovstva. Komitát nadviazal na starší územný celok castellania Trecen.
Začiatkom 13. storočia vznikla šľachtická (zemianska) stolica. Do roku 1430 existoval na severe komitátu samostatný Bystrický komitát (comitatus Biztriciensis), neskôr sa volal Žilinský (comitatus Ziliniensis) a Strečniansky (comitatus Strechyn). Pre slabosť tamojšej šľachty sa však nezmenil na samostatnú stolicu, ale stal sa súčasťou Trenčianskej stolice.[5]
Do roku 1330 existovala na severe aj Varínska provincia, ktorá však po smrti magistra Donča (bolo to jeho panstvo) taktiež zanikla.[5]
Trenčianska stolica sa od začiatku delila na štyri slúžnovské okresy: Záhorský (Processus Zahorja), Horný (Processus superior), Stredný (Processus medius) a Dolný (Processus inferior). Od 18. storočia mala stolica sedem slúžnovských okresov; pribudli rozdelením Stredného a Horného okresu Prvý stredný, Druhý stredný, Prvý horný, Druhý horný a Tretí horný. Začiatkom 19. storočia sa ich počet zredukoval na päť: Žilinský, Považskobystrický, Stredný, Dolný a Záhorský.[5]
V roku 1918 sa Trenčianska župa stala súčasťou Česko-Slovenska (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920). Trenčianska župa existovala v nezmenených hraniciach do 31. 12. 1922, od 01. 01. 1923 do roku 1928 bola súčasťou Považskej župy a malé časti súčasťou Bratislavskej a Nitrianskej. V rokoch 1940 – 1945 existovala Trenčianska župa, no bola o čosi väčšia. V súčasnosti je územie bývalej župy súčasťou Trenčianskeho a Žilinského kraja.
Významnými centrami kultúrneho a vzdelanostného života boli Trenčín a Žilina.[5]
Národnosti
Obyvateľstvo Trenčianskej stolice bolo prevažne slovenskej národnosti, sever stolice obývali aj Gorali, ktorí sa však považovali prevažne za Slovákov.
Okresy
V roku 1910 bola župa rozdelená do týchto slúžnovských okresov:
V súčasnosti je územie bývalej župy rozdelené do týchto regiónov a okresov:
- Kysuce
- Čadca (celý okres)
- Kysucké Nové Mesto (celý okres)
- Považie
- Bánovce nad Bebravou (takmer celý okres)
- Bytča (celý okres)
- Ilava (celý okres)
- Nové Mesto nad Váhom (1/3 okresu)
- Považská Bystrica (celý okres)
- Púchov (celý okres)
- Trenčín (celý okres)
- Žilina (celý okres)
Malé časti bývalej župy zasahujú aj do okresov Partizánske a Prievidza, ktoré sú súčasťou regiónu Ponitrie resp. Horná Nitra.
Referencie
- ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
- ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
- ↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
- ↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
- ↑ a b c d e f g ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 136–143.
Ďalšia literatúra
- FEDERMAYER, Frederik. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Kresby Denis Pongrácz. Zväzok I : Trenčianska stolica : šľachta Trenčianskej stolice podľa súpisov z rokov 1596 a 1646/47. Bratislava : Hajko & Hajková, 2000. 332 s. ISBN 80-88700-48-5.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trenčianska župa (Uhorsko)
.png)