Baňa (vrch v Nízkych Tatrách)
| Baňa | |
| vrch | |
 Baba pred Štiavnicou
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obec | Liptovský Ján |
| Časť | Ďumbier |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 859 m n. m. |
| Súradnice | 48°56′33″S 19°38′28″V / 48,9424°S 19,641°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Baňa (1 859 m n. m.) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Demänovskou Dolinou, približne 15 km južne od Liptovského Mikuláša.[1]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[2] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a na katastrálnom území obce Liptovský Ján.[3] Najbližším sídlom je západne situovaná Demänovská Dolina, severným smerom leží Liptovský Ján, Závažná Poruba a Iľanovo, východným Nižná a Vyšná Boca a južným smerom Jarabá a Mýto pod Ďumbierom. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[1]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Baba sa nachádza v rázsoche, vybiehajúcej severným smerom z Ďumbiera na Ludárovu hoľu (1 732 m n. m.). Západným smerom susedí Krúpova hoľa (1 928 m n. m.), Konské (1 875 m n. m.) a Chopok (2 024 m n. m.), severným Prašivá (1 667 m n. m.), Tanečnica (1 681 m n. m.) a Ludárova hoľa, východným Rovná hoľa (1 723 m n. m.) a Štiavnica (2 025 m n. m.) a južným Ďumbier (2 046 m n. m.).[4] Masív patrí do povodia Váhu, kde vodu zo západných svahov odvádza potok Bystrá a z východných Ludárov potok, oba smerujúce do Štiavnice. Masív patrí do Národnej prírodnej rezervácie Ďumbier.[1]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Skalnato hôľnatý hrebeň i vrchol umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru i Beskydy a Malú Fatru.[5]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný odbočením z hlavného hrebeňa. Vzhľadom na chránené územie je tu však pohyb turistov nežiadúci.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-07-18]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-07-18]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-08-18]. Dostupné online.
- ↑ Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-18]. Dostupné online.